Probiotiká  a ich priaznivý vplyv na ľudský organizmus 03. 11. 2016

Probiotiká (z gréčtiny, "pre život") sú živé mikroorganizmy, ktoré sa dostávajú do tela v potrave a priaznivo ovplyvňujú zdravie človeka (Blatná et al., 2005; Gueimonde a Salminen, 2005).

Probiotické baktérie prijaté potravou alebo doplnkami stravy však nekolonizujú ľudské črevo natrvalo. Aby aspoň po dobu, kedy sú v tele po ich príjme obsiahnuté mali svoj efekt, je nutné, aby spĺňali dôležité podmienky. Jednou z podmienok fungovania probiotických kultúr ako zdravie protektívnych baktérií, je ich dostatočná koncentrácia v danom výrobku. Ďalšou požiadavkou a vlastnosťou probiotík je ich odolnosť voči žalúdočným kyselinám (ktoré sa pohybujú v rozmedzí pH 1-2, obsahujú sekréty obsahujúce prekurzory proteolytických enzýmov a HCl), žlčovým kyselinám (ľahko alkalické) a pankreatickým šťavám (ktoré sú výrazne alkalické - pH 7 (Borchers, Keen a Gershwin, 2003; Rosenbaum, 2006; Špelina, 2006; Trnková, 2008), odolnosť voči výrobnému procesu potraviny a tiež to, že baktérie musia zostať životaschopné po celú dobu trvanlivosti potraviny (Quillien, 2002).

Keď zhrnieme podmienky, za ktorých sa dajú bakteriálne kmene považovať za probiotiká, zhodli sa odborníci na týchto charakteristických vlastnostiach: 

- sú humánneho (ľudského) pôvodu 

- nie sú patogénne 

- neničia sa v kyslom prostredí a v prítomnosti žlče (nesmú byť počas prechodu zažívacím traktom zničené alebo oslabené) 

- neničia sa počas výrobného procesu a zostávajú životaschopné po celú dobu trvanlivosti potraviny 

- je preukázaný ich pozitívny vplyv na zdravotný stav (Quillien, 2002).

Človek žije celý život v neustálom kontakte s miliardami mikroorganizmov, ktoré sa vyskytujú v jeho okolí, na jeho tele i v organizme. Najväčší podiel mikroorganizmov sa vyskytuje na slizniciach ľudského gastrointestinálneho traktu, a to prevažne v hrubom čreve. Odhaduje sa, že hrubé črevo dospelého človeka obsahuje asi 500 rôznych druhov baktérií a celkové množstvo dosahuje jeden až jeden a pol kilogramu mikroorganizmov (Ferenčík, 2005; Zbořil, 2005). Črevná mikroflóra hornej časti čreva je zastúpená prevažne fakultatívne anaeróbnymi baktériami (rody Streptococcus, Enterobacterium, Lactobacillus, Staphylococcus, Propionibacterium a Bacillus). V dolnej časti čreva sa potom vyskytujú skôr baktérie striktne anaeróbne (napr. rod Bifidobacterium, Bacteroides, Eubacterium, Peptococcus, Fusobacterium, Proteus, Clostridium, kvasinky a koliformné baktérie) (Gueimonde a Salminen, 2005; Holm, 2003; Quillien, 2002). 


Črevná mikroflóra

Gastrointestinálny trakt človeka je osídlený tisíckami druhy rôznych mikroorganizmov. Podstatou prospešnosti črevnej mikroflóry pre ľudské zdravie je jej kontakt s imunitným systémom. Črevné baktérie, črevný epitel a lymfoidné tkanivo združené s črevom sa navzájom neustále ovplyvňujú. Porucha jednej týchto troch zložiek môže pre organizmus znamenať nedostatočnú ochranu pred patogénnymi mikroorganizmami a potravinovými antigénmi. Tieto poruchy môžu mať za následok až imunitnú precitlivenosť, ktorá sa prejaví alergickými ochoreniami, ako sú napríklad potravinové alergie, atopický ekzém, alergická astma, priedušková astma a ďalšie ochorenia (Ferenčík, 2005). 

Význam črevnej mikroflóry:

  • mikroflóra gastrointestinálneho traktu bráni väčšiemu rozmnoženiu nežiaducich druhov mikroorganizmov,
  • črevná mikroflóra znižuje pH v prostredí a tým vytvára nepriaznivé podmienky pre rast patogénov,
  • črevná mikroflóra je tiež dôležitou podmienkou pri produkcii vitamínov.

Negatívny vplyv na črevnú mikroflóru má užívanie antibiotík, terapie cytostatikami a imunosupresory, ďalej tiež zmena stravovania alebo charakter diéty. Tieto faktory môžu posunúť rovnovážny stav črevnej mikroflóry tak, že namiesto užitočných baktérií podporujúcich zdravie, prevládajú škodlivé alebo patogénne mikroorganizmy (napr. Escherichia coliSalmonella typhimuriumYersinia pseudotuberculosisClostridium perfringens a ďalšie), ktoré so sebou prináša riziko ochorenia alebo zhoršenia zdravotného stavu človeka (Grner a Valík, 2004; Šimunek, 2003; Votava, 2003; Zbořil, 2005).


Črevná mikroflóra v priebehu života

V priebehu života sa mikrobiálne osídlenie tráviaceho traktu mení. Po narodení má dieťa takmer sterilný tráviaci trakt, jeho ďalšie osídľovanie záleží hlavne na strave. Zloženie mikroflóry sa u detí ustáli asi do troch rokov veku, potom už majú mikroflóru ako dospelí (Yatsunenko et al. 2012). To, či sú deti dojčené a akú dostávajú stravu, môže výrazne ovplyvniť ich mikroflóru (Bezirtzoglou et al. 2011). Na osídlenie čriev má vplyv tiež spôsob pôrodu. Črevá novorodencov narodených cisárskym rezom majú odlišnú mikroflóru než črevá novorodencov narodených prirodzene. Novorodenci narodený cisárskym rezom majú napríklad menšie diverzitu baktérií (Jakobsson et al. 2014). 

U starších osôb sa celkovo zloženie mikroflóry gastrointestinálneho traktu výrazne mení. Dochádza k zníženiu počtu baktérií Bifidobacterium, v niektorých prípadoch aj úplne mizne. V tomto období môže vzrastať počet zástupcov rodov Enterococcus, Enterobacterium a Clostridium. Nadmerný nárast počtu týchto baktérií môže viesť až k zvýšeniu patogenity, toxickej záťaže, ku vzniku nádorov a k poruchám pečeňových funkcií (Holm, 2003; Quillien, 2002). Z tohto dôvodu sa predpokladá, že jednou z najvážnejších príčin starnutia je akumulácia chronických infekcií a latentných toxikóz navodených hlavne nevhodnou skladbou črevnej mikroflóry (Lisák, 2008).


Vzájomná interakcia medzi črevnou mikroflórou a mozgom

Črevná mikrobiota komunikuje s mozgom prostredníctvom niekoľkých vzájomne sa doplňujúcich mechanizmov, medzi ktoré patria mechanizmy nervové, endokrinné a imunitné. Ako patogénne, tak komenzálne baktérie produkujú veľké množstvo neuroprenášačov a iných metabolitov, ktoré pôsobia na mozog. Zároveň prítomnosť baktérií vyvoláva odozvu imunitného systému, ktorý pôsobí na mozog prostredníctvom cytokínov a iných mediátorov. V neposlednom rade dochádza ku komunikácii prostredníctvom nervov a to hlavne blúdivého nervu. Mozog pôsobí na črevo prostredníctvom sympatických a parasympatických eferentných nervov a prostredníctvom hormónov. Osídlenie čriev nepatogénnymi komenzálnymi baktériami je nutné pre správny vývoj mozgu. Ak k nemu nedôjde v určitom vymedzenom období, dochádza v ďalšom živote k psychiatrickým poruchám, ako sú depresie alebo autizmus. Mnoho patologických stavov je možné zvrátiť alebo upraviť podávaním probiotických baktérií (Fajstová, 20015).

Komunikácia medzi črevnými baktériami a mozgom prebieha na mnohých úrovniach, ako nervových, tak endokrinných či imunitných. Zdravá črevná mikroflóra je pre človeka prospešná v mnohých ohľadoch, pomáha nám tráviť potravu, stimulovať imunitný systém alebo nás chráni proti patogénnym mikroorganizmom. Jedna z funkcií črevných baktérií, je ich schopnosť ovplyvňovať mozog a jeho prostredníctvom aj naše správanie. Významným míľnikom vo výskume interakcií črevnej mikrobioty s mozgom bol projekt, ktorý sa začal v roku 2008 s názvom Human microbiome project, ktorého cieľom bolo zmapovať ľudský mikrobióm (Qin et al. 2010).

Ľudské črevo je osídlené 1013 až 1014 baktériami (Gill et al., 2006). Spoločný bakteriálny genóm črevných baktérií, teda mikrobiom (obr. 1) obsahuje 3,3 milióna génov, najmenej 150x viac génov ako náš ľudský genóm (Qin et al., 2010).

crevna mikroflora probiotika kompava  

Obr. 1: Telo človeka obsahuje 10 krát viac baktérií, plesní a iných mikroorganizmov, ako ľudských buniek. (Obrázky prebraté zo stránky: http://www.scientificamerican.com)

Baktérie môžu komunikovať s CNS niekoľkými cestami. Jednou z nich je cesta nervová, sprostredkovaná hlavne blúdivým nervom. Ďalšou možnosťou je produkcia bakteriálnych metabolitov, ktoré následne ovplyvňujú vnútorné prostredie hostiteľa. Baktérie tiež ovplyvňujú hostiteľa sprostredkovane, cez imunitný systém. Tieto cesty sa vzájomne dopĺňajú (obr. 2) (Collins et al. 2012).

 CNS drahy

Obr. 2. Dráhy zúčastňujúce sa obojsmernej komunikácie črevnej mikrobioty a mozgu. Črevná mikrobiota môže modulovať os črevo-mozog prostredníctvom rozmanitých priamych a nepriamych ciest. Zahŕňajú endokrinné, imunitné a neurálne dráhy. Mozog používa k ovplyvneniu kompozície mikrobioty rovnaké cesty. (Prevzaté z Cryan, 2012).


Štúdie zaoberajúce sa podávaním probiotík a prebiotík a ich účinkom na mozog

Probiotiká

Výsledky výskumov na zvieracích modeloch i ľuďoch z poslednej doby ukazujú, že probiotiká majú prospešné účinky na mozog i jeho interakciu s črevami, priaznivý vplyv na mnoho psychiatrických ochorení ako je depresia, úzkosť, autizmus a ďalšie, ktoré sú často spojené s funkčnými poruchami čriev (Bravo et al. 2011; Yatsunenko et al. 2012).

Vplyv mozgu na mikrobiotu

Vplyv mozgu na črevnú mikrobiotu môže byť buď priamy alebo nepriamy. Mozog môže na črevnú mikrobiotu pôsobiť sprostredkovane cez rôzne látky, ktoré uvoľňuje alebo riadi ich uvoľňovanie. Priamy aj nepriamy vplyv sa prejavuje napríklad zmenami v priepustnosti čriev, reguláciou motility a sekrécie (Rhee et al. 2009). Vystavenie sociálnym, environmentálnym či diétnym stresorom preukázateľne mení osídlenia čriev (Tannock and Savage 1974). Na zloženie črevnej mikroflóry potomkov má vplyv aj to, či je matka v strese. Deti matiek, ktoré v tehotenstve boli vystavené častému stresu, mali inú mikroflóru, než deti matiek, ktoré v takom strese neboli. Bol u nich zistený výskyt bakteriálnych kmeňov patogénnych baktérií a nižší výskyt baktérií s probiotickým účinkom (Zijlmans et al. 2015). Črevné patogénne baktérie majú schopnosť odovzdávania génov na rezistenciu voči liekom (Peterson et al. 2011).


Ochorenie súvisiace s interakciami črevo-mozog

Vedecké výskumy potvrdzujú vplyv črevnej mikrobioty na množstvo chorôb súvisiacich s mozgom. Pôsobenie probiotík na črevnú mikroflóru može mať pozitívny efekt na hepatálnu encelopatiu, obezitu alebo anorexiu, črevné zápaly (Crohnova choroba a ulcerózna kolitída, ktore sú vo veľkom počte prípadov asociované s psychiatrickými poruchami, ako sú úzkosť alebo depresia), dráždivé hrubé črevo. Ako ukazujú štúdie na laboratórnych zvieratách probiotiká môžu u pacientov s črevnými zápalmi pomôcť nielen v črevách, ale môžu tiež spôsobiť zlepšenie psychických symptómov ako je depresia alebo úzkosť (Bailey and Coe 1999; O’Mahony et al. 2009; O’Malley et al. 2010, Salonen et al. 2010). 

Baktérie ako prostriedok na ovplyvnenie organizmu majú veľa výhod. Sú ľahko manipulovateľné a ovplyvniteľné čo z nich robí ideálneho prostredníka pre terapiu ochorení. Pre zdravie človeka je kriticky dôležité obdobie detstva. Dôležité je, aby došlo k správnemu osídlenie čriev baktériami. Predpokladom pre správne osídlenie čriev je vytvorenie harmonického prostredia pre deti, kvalitné strava, dostatočne dlhá doba dojčenia a samozrejme láskavá starostlivosť rodičov. Ak niektorý z týchto predpokladov správneho vývoja nie je splnený, môže mať na jedinca škodlivé dôsledky v ďalšom živote.

Zásadný problém súvisiaci so zdravím západnej populácie je otázka životného štýlu a s tým súvisiaca strava. Práve životný štýl, stres a spôsob stravovania má na osídlenie čriev podstatný vplyv. Zmena životného štýlu, ktorá napomôže harmonizácii osídlenia čriev je krok, ktorý môže pre svoje zdravie urobiť každý sám.  K tomu môžu pomôcť významným spôsobom aj probiotické baktérie (Fajstová, 20015).


Probiotické kmene baktérií obsiahnuté v probiotikách Probiodom:

Probiotiká KOMPAVA Probiodom obsahujú v 1 grame 8 probiotických kmeňov (Bifidobacterium infantis, Bifidobacterium lactis, Bifidobacterium longum, Enterococcus faecium, Lactobacillus acidophilus, Lactobacillus casei, Lactobacillus plantarum, Lactobacillus salivarius, Lactococcus lactis), čo je spolu viac ako 2,5 miliardy užitočných probiotických baktérií. 

Rod Bifidobacterium

Jedná sa o grampozitívnu, striktne anaeróbnu a nesporulujúcu skupinu baktérií. Baktérie rodu Bifidobacterium kolonizujú gastrointestinálny trakt a predstavujú v ňom dominantné bakteriálne populácie. Rod Bifidobacterium rozkladá fermentovateľné sacharidy na kyselinu mliečnu a octovú. Sú typické tým, že vo väčšom množstve tvoria kyselinu octovú a to v pomere 3:2 ku kyseline mliečnej. Tento pomer je terapeuticky významný tým, že kyselina octová má väčší antagonistický účinok voči patogénnym gramnegatívnym baktériám.

Rod Lactobacillus

Rod Lactobacillus zahŕňa fakultatívne anaeróbne alebo mikrofilné nepohyblivé baktérie mliečneho kvasenia. Fermentujú glukózu a laktózu a hlavným východzím produktom tejto fermentácie je kyselina mliečna, kyselina octová, etanol a C02. Nachádzajú sa vo fermentovaných rastlinných aj živočíšnych materiáloch a produktoch. Hojne sa vyskytujú v tráviacom trakte zvierat a ľudí.

Rod Streptococcus (kde patrí aj druh Enterococcus faecium)

Rod Streptococcus patrí medzi grampozitívne, fakultatívne anaeróbne mikroorganizmy. V potravinárskom priemysle má významné využitie.  Enterococcus faecium zabraňuje v organizme rozmnožovaniu choroboplodných zárodkov. Enterococcus pomáha pri prevencii infekcie čriev – ochraňuje nás pred výskytom takzvanej  cestovnej či stresom zapríčinenej hnačky. Po liečbe antibiotikami obnovuje Enterococcus faecium vyváženosť flóry hrubého čreva. Baktéria Enterococcus faecium je schopná prilepiť sa k stenám čriev a zlúčiť sa s baktériami s priaznivými účinkami, čím zabráni ich vylúčeniu z čriev. Enterococcus faecium je zodpovedná aj za správne trávenie, čím  zabraňuje tvorbe problémov s vyprázdňovaním stolice. Táto baktéria odstraňuje problémy organizmu pri pocite plnosti a nadúvania, je dokázané, že má protirakovinový účinok a popritom má priaznivý účinok aj na hladinu cholesterolu v krvi.


Formy probiotík na trhu

Probiotiká môžeme na trhu nájsť v rôznych formách. Z tohto hľadiska môžeme rozlišovať probiotiká alimentárne, farmaceutická a medicínske:

1. Alimentárne probiotiká: potraviny obsahujúce probiotické kultúry, teda fermentované mliečne výrobky (kefír, kyška, cmar, acidofilné mlieko, jogurtové nápoje, jogurty), niektoré tvarohy, kyslá kapusta a iná kyslá zelenina, tvrdé syry a šľachtené tvrdé salámy (Šácha, 2008).

2. Farmaceutické probiotiká: probiotiká používané ako potravinové doplnky vo forme kapsúl, tabliet a prášku. Zloženie týchto preparátov je rôzne, záleží na výrobcovi a na tom, komu je výrobok určený. Tieto výrobky obsahujú väčšinou tri až deväť druhov probiotických kultúr v množstve medzi 107 a 9x109. Jednou z výhod takto podávaných probiotík je nezávislosť na manipulácii s výrobkom, na rozdiel od probiotík obsiahnutých v potravinách (Šácha, 2008).

3. Medicínska: patria sem špeciálne vakcíny a ďalšie preparáty indikované lekárom (Šácha, 2008).


Účinky probiotík na ľudské zdravie

Vedecky dokázané priaznivé účinky probiotík na ľudské zdravie je možné zhrnúť do niekoľkých bodov (Ferenčík, 2005; Kohout, 2008):

1) kompenzácia výkyvov organizmu, uvádza mikroflóru tráviaceho traktu do fyziologickej rovnováhy alebo v prospech nepatogénnych mikroorganizmov

2) Pozitívny vplyv probiotík sa tiež uvádza v súvislosti s týmito chorobami, poruchami a schopnosťami: 

- imunomodulačné účinky 

- liečba idiopatických črevných zápalov 

- infekcia žalúdka spôsobená Helicobacter pylori 

- hnačkové ochorenia 

- vaginálne infekcie 

- akútna pankreatitída

3) Probiotiká sa javia ako vhodná terapia po liečbe antibiotikami. Ľudské črevo je po ich liečbe veľmi oslabené a mikroflóra výrazne redukovaná. Probiotiká aplikované po týchto terapiách môžu pomôcť obnoviť zdravý pomer mikrobiálnych kmeňov, potlačiť patogénne mikroflóru a redukovať frekvenciu stolíc. (Poznámka: Pri užívaní antibiotík je potrebné užívať dávku probiotík 4 hodiny po užití antibiotík, následne treba užívať probiotiká ešte 3 týždne po doužívaní antibiotík).

4) Je dokázané, že probiotiká sú schopné zlepšiť stav pacientov, ktorí trpia alergiami, často sa v tejto súvislosti uvádza atopický ekzém, laktózová intolerancia, protiastmatická nádcha a ďalšie (Hronek, 2004).

5) Uvažuje sa aj o možnom vplyve probiotických baktérií na vstrebávanie minerálov, najmä vápnika. V tejto súvislosti sa jedná aj o prevenciu osteoporózy u žien po menopauze (Scholz-Ahrenz, 2007).

6) Baktérie črevnej mikroflóry, ktorej sú probiotiká súčasťou produkujú vitamíny radu B a vitamín K.

7) Probiotikám sú prisudzované ďalšie priaznivé funkcie a vplyvy na ľudský organizmus a jeho ochorenia. Nie všetky tieto vplyvy však boli dostatočne preskúmané, aby priniesli overené a klinicky významné výsledky. Hovorí sa o pôsobení probiotík na znižovanie hladiny cholesterolu, pozitívneho vplyvu na náladu a poznávacie schopnosti, potenciálny úlohu v terapii hypertenzie, pri liečbe pečeňových ochorení a ako o prevenciu pri peritonitídach (Kohout, 2008; Rosenbaum, 2006).


Imunitný systém

Imunitný systém je alfou a omegou všetkých ochorení, porúch a zdravotných ťažkostí v ľudskom organizme. Probiotiká majú pozitívny vplyv na imunitný systém človeka v mnohých smeroch, ovplyvňujú jednotlivé bunky, tkanivá, orgány a sústavy. Vlastný pojem imunita je definovaný ako schopnosť organizmu brániť sa škodlivému vplyvu infekčných činiteľov a tým udržiavať integritu tela. Probiotiká pozitívne priamo alebo preventívne ovplyvňujú: atopický ekzém, intoleranciu laktózy, infekciu vyvolanú Helicobacter pylori, idiopatické črevné zápaly (Cronova choroba, Ulcerózna kolitída), hnačku (hnačky spôsobné baktériami rodu Clostridium, hnačky spôsobené nozokomiálnou nákazou, cestovateľská hnačka, hnačky spôsobené rotavírusom, hnačky spôsobené antibiotickou liečbou), prevencia nádorových ochorení, akútna pankreatitída, ochorenie pečene, zápalové ochorenia vagíny, hladina cholesterolu v krvi (Ledvina, Stoklasová a Cerman, 2004).


Medzi najväčších strašiakov letných dní patria cestovateľská hnačka a vaginálne infekcie

Cestovateľská hnačka

Cestovateľské hnačky sú najčastejším ochorením, ktoré postihuje turistov. Predstavuje nepríjemný problém, ktorý môže narušiť prázdninové a pracovné cesty. Každý rok dostane hnačku 20 - 50 % cestovateľov (približne 10 miliónov ľudí). Hnačka sa objaví obyčajne v 1. týždni pobytu, ale môže sa objaviť kedykoľvek počas cesty a dokonca aj po návrate domov. Väčšina hnačiek (50 - 80 %) je bakteriálneho pôvodu a najčastejším vyvolávateľom sú enterotoxické kmene baktérie Escherichia coli (20 - 50 %), salmonely (5 - 20 %), šigely (5 - 15 %), kampylobaktery (5 - 30 %), z vírusov sú najčastejšími pôvodcami vírus Norwalk (Norovírus) (0 - 10 %), rotavírusy a adenovírusy (0 - 10 %), z parazitov je to Giardia lamblia (0 - 10 %) a Entamoeba histolytica (0 - 10 %). Avšak v 15 - 20 % prípadov sa nezistí, aký mikroorganizmus hnačku vyvolal.  Hlavným príznakom je hnačka. Ak príznaky nejavia tendenciu na ústup, naopak sa stupňujú, je potrebné vyhľadať lekára. Najdôležitejším kritériom pre riziko ochorenia je cieľová krajina. Najrizikovejšie destinácie pre vznik infekcie sú rozvojové krajiny strednej a južnej Ameriky, Afrika, Stredný Východ a Ázia (obr. 3) (Steffan, 2005; Shah et al., 2009).  K cestovateľským hnačkám dochádza pri zlyhaní základnej hygieny, požitím kontaminovanej potravy alebo vody.  

 rizikové oblasti s najvyssim poctom hnaciek.png

Obr. 3. Mapa zobrazujúca rizikové oblasti s najvyšším počtom cestovateľských hnačiek (podľa Centres for Disease Control and Prevention, http://www.cdc.gov/)

Jediná cesta, ako môžeme dostať hnačkové ochorenie, je konzumácia mikroorganizmami kontaminovanej potravy alebo vody. Ku kontaminácii zeleniny dochádza tým, že rastie v pôde, na ktorej hnojenie sa použili ľudské výkaly. Ovocie sa môže kontaminovať znečistenou vodou alebo rukami. Surové mäso je často kontaminované z vnútorností zvierat. Nedostatočná tepelná úprava surovín v procese prípravy potravy nezničí prítomné baktérie, tie sa pomnožia ešte v jedle alebo po konzumácii takéhoto jedla v zažívacom trakte príjemcu a vznikne ochorenie. Ku kontaminácii už navarenej potravy dochádza pri nedodržaní základnej hygieny a pri krížení v technológii prípravy surovej a už tepelne upravenej potravy (špinavý riad, žinky a handry na riad, surové mäso).


Prevencia

V prvom rade sa vyvarovať konzumácie potravy z pouličných stánkov, kde sa jedlá pripravujú v improvizovaných podmienkach s nízkou úrovňou hygieny.

Platí niekoľko zásad, ktoré sa oplatí dodržať: 

  • jedlo konzumovať ihneď po jeho príprave, pokiaľ je ešte teplé,
  • zeleninu tiež konzumovať len po tepelnej úprave,
  • šaláty radšej nekonzumovať vôbec,
  • ovocie len také, ktoré sa dá ošúpať,
  • zmrzlinu len balenú z kontrolovaných výrobní,
  • vodu na pitie aj na umývanie zubov len z originálne balených fliaš,
  • umývať si ruky pred jedením a vždy po použití toalety.

Treba sa držať nasledovnej rady: „Uvarte to, upečte to, ošúpte to alebo zabudnite na to.“ 

Proti bežným cestovateľským hnačkám nie sú očkovacie látky, avšak sú dostupné proti infekciám, ktoré vyvolávajú hnačky s veľmi vážnym priebehom (cholera, týfus). Ak cestujeme do krajín, kde sa vyskytuje cholera alebo týfus, treba zvážiť možnosť dať sa zaočkovať.

Využitie probiotík ako prevencie proti cestovateľským hnačkám je potvrdená mnohými vedeckými štúdiami (Gueimonde a Salminen, 2005). Probiotiká Probiodom sú vhodné pri tráviacich problémoch a cestových hnačkách, pozitívne ovplyvňujú správne a bezproblémové trávenie, posilňujú imunitný systém, ale tiež napomáhajú rýchlej obnove črevnej mikroflóry po liečbe antibiotikami. 


Vaginálne infekcie

Vaginálny ekosystém predstavuje zložitý komplex, ktorý zabezpečuje prirodzenú ochranu genitálneho ústrojenstva ženy pred vznikom a rozšírením zápalového ochorenia. Aj napriek tomu sú v súčasnej dobe gynekologické infekcie - zápaly pošvy a dolných močových ciest snáď najčastejším problémom u dospelých žien (Koliba, 2012). Odhaduje sa, že celosvetovo je až bilión žien postihnutých urogenitálnymi infekciami, zahŕňajúcimi infekcie vaginálneho a močového traktu. 

Vagína zdravej ženy je osídlená rôznymi druhmi baktérií, ktoré spoločne tvoria vyváženú vaginálnu mikroflóru. Čím ďalej častejšie sa objavujúce vaginitídy sú spôsobené narušením tejto rovnováhy, a to väčšinou medzi kvasinkami a obrannými mechanizmami vagíny (laktobacily, bunková a humorálna imunita). Medzi rizikové faktory, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť premnoženia Candida albicans (ktorá je príčinou vaginálnych infekcií) patrí terapia antibiotikami, perorálne kontraceptíva, diabetes mellitus, terapia estrogénmi, upnuté oblečenie a vysoká frekvencia pohlavného styku (Falagas, Betsi a Athanasiou, 2006; Hronek, Kudláčková a Jílek, 2006).

 Vaginálna mikroflóra je z veľkej časti zastúpená rodom Lactobacillus, najčastejšie druhom Laktobacillus salivarius, ktorý je obsiahnutý aj v probiotikách Probiodom. Preukázateľnú účinnosť proti kvasinkám majú druhy Lactobacillus brevis, Lactobacillus Gasser, ďalej sa uvádza Lactobacillus rhamnosus a Lactobacillus fermentum. Mechanizmom ich účinku v prevencii a terapii vaginitídy je ich schopnosť priľnavosti k epiteliálnym bunkám sliznice, čím vytesňujú patogény, ďalej produkcia peroxidu vodíka, ktorý inhibuje rast Candida albicans a antimikrobiálna aktivita (Falagas, Betsi a Athanasiou, 2006). 

Efekt probiotík v liečbe a prevencii predovšetkým urogenitálnych infekcií je vysvetľovaný niekoľkými mechanizmami: 

1. priľnavosťou probiotických baktérií k výstelke a vytvoreniu tzv. biosurfaktantu - ten bráni priľnutiu patogénov 

2. vyviazaním patogénov agregáciou s nimi 

3. produkcia antimikrobiálnych látok (organické kyseliny, peroxid vodíka, bakteriocíny) 

4. stimulácia imunitného systému (Nováková, 2011).

Najznámejším probiotickým kmeňom baktérií je Lactobacillus. Ide o skupinu asi 80 typov týchto baktérií, z ktorých niektoré dokážu premeniť v pošve prítomný zložitý cukor glykogén na kyselinu mliečnu. Tá je základom kyslého pošvového prostredia. Produkujú tiež peroxid vodíka a bakteriocíny, teda látky, ktoré opäť úspešne bránia rastu ostatných baktérií.

Laktobacily pôsobia voči patogénom rôznymi mechanizmami: 

  • kompetitívne vylúčenie patogénov z receptorov na povrchu urogenitálneho epitelu 
  • koaguláciou s niektorými uropatogénnymi baktériami
  • produkcia antimikrobiálnych zlúčenín ako je kyselina mliečna, peroxid vodíka alebo bakteriocíny, čo sú biologicky aktívne, nízkomolekulárne proteíny, ktoré inhibujú rast patogénov.

Najčastejšie sa pre tieto schopnosti podávajú druhy Lactobacillus acidophilus, Lactobacillus plantarum (ktoré sú obsiahnuté aj v probiotikách Probiodom), Lactobacillus rhamnosus, Lactobacillus fermentum, Lactobacillus bulgaricusSacharymyces boulardii

V kombinácií s probiotikami sa často stretávame aj s termínmi prebiotiká a symbiotiká.


Prebiotiká

Prebiotiká sú definované ako nestráviteľná súčasť potravy, ktorá slúži ako substrát pre rast a stimulant funkcie mikroorganizmov, prospešných pre ľudské zdravie. Prebiotiká prechádzajú gastrointestinálnym traktom až do hrubého čreva, bez toho, aby boli natrávené enzýmami tráviaceho traktu. K rozštiepeniu dochádza až črevnými baktériami, ktoré prebiotiká hydrolyzujú na monoméry, ktoré sú nevyhnutné pre výživu kolonocytov a mikrobiálnej flóry. Medzi prebiotiká sa radia oligosacharidy (hlavne fruktooligosacharidy, galaktooligosacharidy a laktulóza), inulín, laktitol a niektoré polysacharidy (Jirásek, 2003).


Synbiotiká

Synbiotiká sú definované ako kombinácia probiotík a prebiotík, teda bakteriálnych kutúr prospešných pre ľudské zdravie a nestráviteľných častí potravy, ktorá slúži ako substrát pre ich rast. Táto kombinácia prispieva k predĺženiu prežitia probiotika, pre ktoré je prebiotikum špecifickým substrátom vhodným na fermentáciu (Nevoral, 2005).

RNDr. Martina Moravcová, PhD. 

Použitá literatúra:

Bailey M, Coe C. 1999. Maternal separation disrupts the integrity of the intestinal microflora in infant rhesus monkeys. Developmental Psychobiology 35: 146–155.

Bailey M, Dowd S, Galley J, Hufnagle A, Allen R, Lyte M. 2010. Exposure to a social stressor alters the structure of the intestinal microbiota: implications for stressor-induced immunomodulation. Brain, Behavior, and Immunity 25: 397–407.

Barrett E, Ross RP, O’Toole PW, Fitzgerald GF, Stanton C. 2012. γ-Aminobutyric acid production by culturable bacteria from the human intestine. Journal of Applied Microbiology 113: 411–7.

Bezirtzoglou E, Tsiotsias A, Welling G. 2011. Microbiota profile in feces of breast- and formula-fed newborns by using fluorescence in situ hybridization (FISH). Anaerobe 17: 478–82.

Bienenstock J, Forsythe P, Karimi K, Kunze W. 2010. Neuroimmune aspects of food intake. International Dairy Journal 20: 253258.

Blattná, J. 2005. Výživa na začátku 21. století. Praha: Společnost pro výživu & Nadace NutriVIT, s. 66.

Borchers, AT, Keen, CL, Gershwin, ME. 2004. Probiotics and Prebiotics. In Handbook of Nutrition and Imunity. Totowa: Human press, pg. 215 ISBN: 978-1-58829-308-4

Bravo J, Forsythe P, Chew M, Escaravage E, Savignac H, Dinan T, Bienenstock J, Cryan J. 2011. Ingestion of Lactobacillus strain regulates emotional behavior and central GABA receptor expression in a mouse via the vagus nerve. Proceedings of the National Academy of Sciences 108: 16050–16055.

Bravo J, Forsythe P, Chew M, Escaravage E, Savignac H, Dinan T, Bienenstock J, Cryan J. 2011. Ingestion of Lactobacillus strain regulates emotional behavior and central GABA receptor expression in a mouse via the vagus nerve. Proceedings of the National Academy of Sciences 108: 16050–16055.

Bruckmayerová, D.:http://www.hpl.sk/ochoreli-ste/choroby/cestovatelske-hnacky

Canani R, Costanzo M, Leone L, Pedata M, Meli R, Calignano A. 2011. Potential beneficial effects of butyrate in intestinal and extraintestinal diseases. World journal of gastroenterology : WJG 17: 1519– 28.

Centres for Disease Control and Prevention: http://www.cdc.gov/

Collins S, Surette M, Bercik P. 2012. The interplay between the intestinal microbiota and the brain. Nature Reviews Microbiology 10: 735–742.

Cryan, JF and Dinan, TG. 2012. Mind-altering microorganisms: the impact of the gut microbiota on brain and behaviour. Nature Reviews Neuroscience 13, 701-712.

David J. Diemert. 2006. Clinical Microbiology Rewiews, July 2006, p. 583 - 594

David R. Shlim, M. D. 2004. Understanding Diarrhea in Travelers, (www.ciwec.com/diar/index.html)

Fajstová, A. 2015. Interakce mezi střevní mikroflórou a mozkem. Interactions between gut microorganisms and brain. Bakalárka práca. Univerzita Karlova v Praze, Přírodovědecká fakulta, 46 s. 

Falagas ME, Betsi GI, Athanasiou S. 2006. Probiotics for prevention of reccurent vulvovaginal candidiasis: a review. Journal of Antimicrobial Chemotherapy, vol. 58, pg. 266

Ferenčín M. 2005. Imunitní systém – informace pro každého. Praha: Grada Publishing, s. 198-199, ISBN 80-247-1196-6

Görner F, Valík Ľ. 2004.  Aplikovaná mikrobiológia požívatin. Bratislava: Malé centrum, s. 133-135, 225-262, ISBN 80-967064-9-7

Gueimonde M, Salimen S. 2005. Probiotics. In Encyclopedia of Human nutrition. Hardbound: Academic press, vol. 3, pg. 244-245, ISBN-10: 0-12-150110-8

Hayes D, Jupp B, Sawiak S, Merlo E, Caprioli D, Dalley J. 2014. Brain γ‐aminobutyric acid: a neglected role in impulsivity. European Journal of Neuroscience 39: 1921–1932.

Holm F. 2003. Zdravé střevo. Denmark: Evropský projekt Fair Flow souhrnná zpráva o vlivech pro- a prebiotik. http://flairflow4.vscht.cz/

Hronek M, Kudláčková Z, Jílek P. 2006. Probiotika v profylaxi a terapii nádorových onemocnění a vulvovaginitid. Interní medicína pro praxi, roč. 8, č. 3, s. 109-111.

Hronek M. 2004. Výživa ženy v obdobích těhotenství a kojení. Praha: Maxdorf 2004, s. 256, ISBN 80-7345-013-5.

Jakobsson HE, Abrahamsson TR, Jenmalm MC, Harris K, Quince C, Jernberg C, Björkstén B, Engstrand L, Andersson AF. 2014. Decreased gut microbiota diversity, delayed Bacteroidetes colonisation and reduced Th1 responses in infants delivered by caesarean section. Gut 63: 559–66

Jirásek V. 2003. Terapie funkčních poruch trávicí trubice. In Funkční poruchy trávicího traktu. Praha: Grada, s. 113-114, ISBN 80-247-0296-7

Kohout P. 2008. Probiotika a jejich užití v klinické praxi. In Lékařské listy 2008. Příloha Zdravotnických novin. Dostupné na World Wide Web na www.zdravotnickenoviny.cz/scripts/detail/php?id=353015.

Kohout P. 2008. Probiotika a jejich užití v klinické praxi. In Lékařské listy. Příloha Zdravotnických novin. Dostupné na World Wide Web na www.zdravotnickenoviny.cz/scripts/detail/php?id=353015.

Koliba P. 2012. Probiotika z pohledu gynekologa. Med. Praxi, 9(8–9): 354–359.

Ledvina M, Stoklasová A, Cerman J. 2004. Biochemie pro studující medicíny. Praha: Karolinum 2004, s. 541, ISBN 80-246-0849-9.

Lee W, Hong S, Yoon S, Kim J, Park K, Seong G, Lee J. 2009. Neuroprotective effects of agmatine on oxygen-glucose deprived primary-cultured astrocytes and nuclear translocation of nuclear factorkappa B. Brain research 1281: 64–70.

Lisák V. 2008. Probiotika. http://www.aloeinfo.cz/probiotika

Nevoral J. 2005. Probiotika, prebiotika a synbiotika. Pediatrie pro praxi, roč. 6, č.2, s. 59-65.

Nováková D. 2011. Probiotika v prevenci a v léčbě urogenitálních infekcí. In: Fait T, Slíva J, et al (eds). Volně prodejné přípravky v gynekologii. Praha: Maxdorf.

Bálint O a kol. 2000. Infektológia a antiinfekčná terapia, Osveta.

O’Mahony S, Clarke G, Borre Y, Dinan T, Cryan J. 2015. Serotonin, tryptophan metabolism and the brain-gut-microbiome axis. Behavioural Brain Research 277: 3248.

O’Mahony S, Marchesi J, Scully P, Codling C, Ceolho A-M, Quigley E, Cryan J, Dinan T. 2009. Early life stress alters behavior, immunity, and microbiota in rats: implications for irritable bowel syndrome and psychiatric illnesses. Biological psychiatry 65: 263–7.

O’Malley D, Dinan T, Cryan J. 2010. Neonatal maternal separation in the rat impacts on the stress responsivity of central corticotropin-releasing factor receptors in adulthood. Psychopharmacology 214: 221–229.

Qin J, Li R, Raes J, Arumugam M, Burgdorf K, Manichanh C, Nielsen T, Pons N, Levenez F, Yamada T, Mende D, Li J, Xu J, Li S, Li D, Cao J, Wang B, Liang H, Zheng H, Xie Y, Tap J, Lepage P, Bertalan M, Batto J-M, Hansen T, Paslier D, Linneberg A, Nielsen B, Pelletier E, Renault P, Sicheritz-Ponten T, Turner K, Zhu H, Yu C, Li S, Jian M, Zhou Y, Li Y, Zhang X, Li S, Qin N, Yang H, Wang J, Brunak S, Doré J, Guarner F, Kristiansen K, Pedersen O, Parkhill J, Weissenbach J, Antolin M, Artiguenave F, Blottiere H, Borruel N, Bruls T, Casellas F, Chervaux C, Cultrone A, Delorme C, Denariaz G, Dervyn R, Forte M, Friss C, van de Guchte M, Guedon E, Haimet F, Jamet A, Juste C, Kaci G, Kleerebezem M, Knol J, Kristensen M, Layec S, Roux K, Leclerc M, Maguin E, Minardi R, Oozeer R, Rescigno M, Sanchez N, Tims S, Torrejon T, Varela E, de Vos W, Winogradsky Y, Zoetendal E, Bork P, Ehrlich D, Wang J. 2010. A human gut microbial gene catalogue established by metagenomic sequencing. Nature 464: 59–65.

Quillien G.  2002. Probiotika. France: Institut national de la recherche agronomique. http://flairflow4.vscht.cz/.

Rosenbaum F. 2006. Probiotika. Pharmanews http://www.pharmanews.cz/2006_03/probiotika.html

Rosický B. a kol. 1994. Salmonelózy. Scientica Medica. 199. 

Salonen A, Vos W, Palva A. 2010. Gastrointestinal microbiota in irritable bowel syndrome: present state and perspectives. Microbiology (Reading, England) 156: 3205–15.

Savitz J, Drevets W, Wurfel B, Ford B, Bellgowan P, Victor T, Bodurka J, Teague T, Dantzer R. 2015. Reduction of kynurenic acid to quinolinic acid ratio in both the depressed and remitted phases of major depressive disorder. Brain, Behavior, and Immunity 46: 5559.

Sezer A, Guclu B, Kazanci B, Cakir M, Coban M. 2013. Neuroprotective effects of agmatine in experimental peripheral nerve injury in rats: a prospective randomized and placebo-controlled trial. Turkish Neurosurgery.

Shah N. et al. 2009.  Global etiology of travelers’ diarrhea: systematic review from 1973 to the present. Am J Trop Med Hyg, 80(4);609-614.

Scholz-Ahrenz KE. 2007. Prebiotics, Probiotics, and Synbiotics Affect Mineral Absorption, Bone Mineral Content, and Bone Structure 1-3. The Journal of Nutrition, vol. 137, iss. 3S, pg. 838.

Steffan R. 2005. Epidemiology of Traveler’s Diarrhea. Clin. Infect. Diseases. 41:S536-40. 

Šácha P. 2008. Antibiotika a probiotika. Celostní medicína, 2008. http://www.celostnimedicina.cz/antibiotika-a-probiotika.htm

Šimůnek Z. 2003. Zdravý zažívací trakt zajišťuje celkovou rovnováhu organismu. Food today. http://www.vupp.cz/czvupp/aktualit/foodtoday/ftoday40.htm

Špelina V. 2006. Informace vědeckého výboru pro potraviny ve věci: Probiotika a startovací kultury. Brno: Státní zdravotní ústav, s.5-11.

Taksande B, Kotagale N, Patel M, Shelkar G, Ugale R, Chopde C. 2010. Agmatine, an endogenous imidazoline receptor ligand modulates ethanol anxiolysis and withdrawal anxiety in rats. European Journal of Pharmacology 637: 89101.

Tannock GW, Savage DC. 1974. Influences of dietary and environmental stress on microbial populations in the murine gastrointestinal tract. Infection and immunity 9: 591–8.

Traveler´s diarrhea www.cdc.gov/ncidod/dbmd/diseseinfo/travelesdiarrhea_g.htm, www.en.wikipedia.org/wiki/Traveler´s diarhea, www.traveldoctor.co.uk/diarrhoea.htm

Trnková B. 2008. Biologické materiály k biologickému vyšetření. http://ukb.lf1.cuni.cz/ppt/trnkova/Modul_Biol_material.pdf

Votava M. et al. 2003.  Lékařská mikrobiologie speciální. Brno: Neptun 2003, s.136-137, ISBN 80-902896-6-5

Yatsunenko T, Rey FE, Manary MJ, Trehan I, Dominguez-Bello MG, Contreras M, Magris M, Hidalgo G, Baldassano RN, Anokhin AP, Heath AC, Warner B, Reeder J, Kuczynski J, Caporaso JG, Lozupone CA, Lauber C, Clemente JC, Knights D, Knight R, Gordon JI. 2012. Human gut microbiome viewed across age and geography. Nature 486: 222–7.

Yatsunenko T, Rey FE, Manary MJ, Trehan I, Dominguez-Bello MG, Contreras M, Magris M, Hidalgo G, Baldassano RN, Anokhin AP, Heath AC, Warner B, Reeder J, Kuczynski J, Caporaso JG, Lozupone CA, Lauber C, Clemente JC, Knights D, Knight R, Gordon JI. 2012. Human gut microbiome viewed across age and geography. Nature 486: 222–7.

Zbořil V. et al. 2005. Mikroflóra trávicího traktu: klinické souvislosti. Praha: Grada, s.15, 86-87, ISBN 80-247-0584-2

Zijlmans M, Korpela K, Riksen-Walraven J, Vos W, Weerth C. 2015. Maternal prenatal stress is associated with the infant intestinal microbiota. Psychoneuroendocrinology 53: 233245.

Zomkowski AD, Hammes L, Lin J, Calixto JBB, Santos AR, Rodrigues AL. 2002. Agmatine produces antidepressant-like effects in two models of depression in mice. Neuroreport 13: 387–91.

Aktuality

Ukážky dobrej praxe na SSOŠ Via Humana s Kompavou

Probiotiká  a ich priaznivý vplyv na ľudský organizmus

Probiotiká a ich priaznivý vplyv na ľudský organizmus

Druhá Zlatá Inchceba - tentokrát pre K2 AntiAge

Druhá Zlatá Inchceba - tentokrát pre K2 AntiAge

93. ročník Maratónu mieru v Košiciach

93. ročník Maratónu mieru v Košiciach

Oravaman 2016

Oravaman 2016

  „Bude ako nebolo“ alebo „bolo ako nebude“

Majstrovstvá Česka a Slovenska v cestnej cyklistike 2016

Majstrovstvá Česka a Slovenska v cestnej cyklistike 2016

Ako schudnúť do plaviek? Vieme, ako na to...

Ako schudnúť do plaviek? Vieme, ako na to...

Časopis Kompava Info ocenený ako Podnikové médium roka 2015

Časopis Kompava Info ocenený ako Podnikové médium roka 2015

Rozhovor so slovenskou atlétkou Katkou Bérešovou na cvičte.sk

Rozhovor so slovenskou atlétkou Katkou Bérešovou na cvičte.sk

Napísali o nás: "Ste aktívni a chcete schudnúť? Unikátne diagnostické centrum Kompava nielen pre športovcov" - športky.sk

Napísali o nás: "Ste aktívni a chcete schudnúť? Unikátne diagnostické centrum Kompava nielen pre športovcov" - športky.sk

Napísali o nás: "Náhrada botoxu: Prirodzená a bezbolestná" - Žena.sk

Napísali o nás: "Náhrada botoxu: Prirodzená a bezbolestná" - Žena.sk

Napísali o nás: "TEST: Najlepšie koktejly (nielen) na šport." - Žena.sk

Podnikateľka Slovenska 2015 je majiteľka firmy Kompava!

Podnikateľka Slovenska 2015 je majiteľka firmy Kompava!

Nová športová diagnostika v Žiline - šport.sk

Nová športová diagnostika v Žiline - šport.sk

Spustenie webovej stránky spiroergometrického Centra METFLEX Kompava

Spustenie webovej stránky spiroergometrického Centra METFLEX Kompava

Veľtrh Beauty Fórum Trenčín, 4 - 5. marca 2016

Veľtrh Beauty Fórum Trenčín, 4 - 5. marca 2016

V Žiline sme otvorili unikátne diagnostické Kompava centrum Metflex  pre športovcov, aktívnych ľudí a tých ktorí chcú schudnúť

V Žiline sme otvorili unikátne diagnostické Kompava centrum Metflex pre športovcov, aktívnych ľudí a tých ktorí chcú schudnúť

Proteínový prášok: ktorý áno a ktorý nie - Fit Žena.sk

Proteínový prášok: ktorý áno a ktorý nie - Fit Žena.sk

Pracovná ponuka - Referent marketingu

Hľadáme „Externého obchodného reprezentanta výživových doplnkov Kompava“

Napísali o nás: "Ako si pomôcť pri spaľovaní tukov" - Web Zdravia.sk

Napísali o nás: "Čo robiť, ak chcete po zime vyzerať opäť skvele?" - Ženy v meste.sk

Napísali o nás: "Test: Spaľovač, ktorý za mesiac odstráni tučnotu." - Žena.sk

Sport Premium Energy

Tipy na vianočné darčeky

Revolúcia v športovej výžive - produkty PREMIUM ENERGY

Revolúcia v športovej výžive - produkty PREMIUM ENERGY

Tvrďák - chcem, môžem, dám to!

Tvrďák - chcem, môžem, dám to!

Trenčiansky polmaratón

Trenčiansky polmaratón

Banskobystrický maratón

Banskobystrický maratón

Pripravte sa na prémiový produkt, aký sme tu ešte nemali

Pripravte sa na prémiový produkt, aký sme tu ešte nemali

Wakelake Street Workout Battle

Wakelake Street Workout Battle

Crossfit Redoubt Nové Zámky

Crossfit Redoubt Nové Zámky

Rajecký maratón

Rajecký maratón

Športové dni Piešťany

Športové dni Piešťany

ORAVAMAN 2015

ORAVAMAN 2015

Pripravujeme novinku: K4 Power BCAA

Pripravujeme novinku: K4 Power BCAA

Aké boli Majstrovstvá sveta v naturálnej kulturistike a fitness 2015 v Dubaji?

Aké boli Majstrovstvá sveta v naturálnej kulturistike a fitness 2015 v Dubaji?

Festival Fest dobré Bohunice

Festival Fest dobré Bohunice

Veronika Otrubová - s "Posledným kúskom čokolády" odbehla 650 km za 23 dní

Paráda 2015 VI. ročník

Paráda 2015 VI. ročník

Dni zdravia - Trenčianske Teplice

MTB Maratón Levočské vrchy

MTB Maratón Levočské vrchy

Tvrďák 2015 - Prekonaj sám seba!

Tvrďák 2015 - Prekonaj sám seba!

Nová webová stránka

Nová webová stránka

Využite vernostné body pri najbližšom nákupe!

Palma Slovakia Open 2015

Palma Slovakia Open 2015

Zumba Nitra

Zumba Nitra

IQ systém suplementácie

IQ systém suplementácie

Rozmýšľate, ktorý z našich výživových doplnkov použiť, keď chcete nabrať objem, ...

Newsletter

Ako získať novinky na email?

vaše benefityBenefity

Benefity

Výroba výživových doplnkov spĺňa najprísnejšie európske smernice - systém riadenia kvality podľa STN EN ISO 22000:2005 a kontrolný systém HACCP. Pri nákupe výrobkov v našom e-shope poskytujeme zákazníkom vernostné body, dopravu zadarmo nad 100 EUR a rýchle dodanie, nakoľko sme priamo výrobcom produktov.

poskytujeme kvalitné a pohotové odborné poradenstvo pre našich zákazníkov

Odborné poradenstvo

Našim produktom rozumieme a preto vám vieme ponúknuť odborné informácie a poradenstvo v článkoch, recenziách a videách. Samozrejme vám radi odpovieme na vaše otázky spojené s užívaním našich výživových doplnkov tak, aby ste boli maximálne spokojní.

sponzorujeme športovcov z rôznych druhov športu

Kompava Sponzoring

Naše výživové doplnky používajú profesionálni aj hobby športovci z rôznych športových odvetví, sú s nimi maximálne spokojní a dôverujú im. Sponzorujeme nielen samostatných športovcov - či už z kulturistiky, silového trojboja, triatlonu, cyklistiky, volejbalu, vodných športov, ale aj futbalový klub FK Senica.