Cievy

Cievy predstavujú uzavretý systém rúrok, ktorými prúdi po tele krv. Stena ciev je zložená z troch vrstiev:
1. endotelová vrstva – vnútorná, je dokonale hladká
2. svalová vrstva – je tvorená kruhovito a špirálovito usporiadanou svalovinou
3. vonkajší väzivový obal – prechádzajú tadiaľto nervy do hladkej svaloviny

Cievy delíme podľa funkcie na 3 skupiny:
1. tepny (artérie)
2. žily (vény)
3. vlásočnice (kapiláry)

Tepna

Tepna (artéria) je cieva, v ktorej prúdi krv smerom od srdca ku tkanivám. Väčšinou vedie okysličenú krv. Výnimkou je pľúcnica, ktorá vedie odkysličenú krv z pravej komory do pľúc. Tepny majú pevné hrubé steny, ktoré sú svalovité a zároveň pružné. Vďaka týmto silným stenám tepny odolávajú vysokému tlaku, ktorý vytvára srdce. Tieto veľké cievy sa postupne delia na tepny menšieho prierezu, smerujúce do konkrétnych oblastí tela. V konečnej fáze tvoria tepničky vyúsťujúce do kapilárnej (vlásočnicovej) si­ete.

Žila

Žila (véna) je krvná cieva, ktorá vedie odkysličenú krv z tkanív do srdca. Začínajú sa na venóznom konci kapilár, ktoré sa zbiehajú do venúl (žiliek), a tie sa spájajú do čoraz väčších žíl, až napokon nimi transportovaná krv vyúsťuje do pravej predsiene srdca prostredníctvom hornej a dolnej dutej žily. Žily obsahujú v každom okamihu asi 75 percent krvi celého organizmu. Asi 20 percent krvi sa nachádza v tepnách a iba 5 percent vo vlásočniciach. Niektoré žily vytvárajú na niektorých miestach chlopne, ktoré zabraňujú spätnému toku krvi. Tie sa nachádzajú zväčša na dolných končatinách.

Vlásočnice

Vlásočnice (kapiláry) sú tenkostenné a jemné cievy spájajúce tepny a žily. Sú také tenké, že červené krvinky cez ne môžu prechádzať iba v rade za sebou a niekedy sa musia i ohnúť aby vlásočnicou prešli. Nemajú vytvorenú svalovú ani vonkajšiu väzivovú vrstvu. V tele nie sú rovnomerne rozložené. Na začiatku vlásočnice prestupuje tekutina obsahujúca kyslík a živiny z krvi do medzibunkového priestoru. Na konci vlásočnice sa do krvi vracia tekutina obsahujúca splodiny metabolizmu.

Späť