Straty energie som dopĺňal energetickými gélmi K-4 Power 09. 09. 2015

V Colorade celá príprava vyšla nad očakávanie. Rýchlo som prekonal problémy spojené s časovým posunom 8 hodín a tiež som si ako tak zvykol aj na vysoké teploty okolo 36 - 38 stupňov a veľmi nízku relatívnu vlhkosť. Dobre som zvládol aj aklimatizáciu na veľkú nadmorskú výšku. Bol som niekoľko krát vo výške nad 3 800 m a raz dokonca na Longs Peaku, ktorý má výšku 4 346 m. Keďže som z máp a prevýšení mal naštudovanú aj trať, zdalo sa, že už mi nič nestojí v ceste úspešne 100 mílovú trať absolvovať.

V deň štartu 22. 8. 2015 som vstával o druhej ráno. Zjedol som sladké cestoviny a čaj, o tretej sme cestovali cca pol hodinu autom do Leadville na miesto štartu. Ten bol po odspievaní americkej hymny o štvrtej ráno po výstrele z pušky. Mal som vypracovanú tabuľku s časmi na jednotlivých kontrolách a až do kontroly na 62. km v Twin Lakes som ich dodržal. Nasledoval najťažší úsek preteku. Brodenie 200 m ľadovou riekou, výstup na Hope Pass vo výške 3 840 m a zbeh do Winfieldu na otočku na 80. kilometri. Pri zbehu nastal najväčší problém, s ktorým som nepočítal a o ktorom ma nikto pred pretekom neinformoval. Na veľmi úzkom, prudkom, kamenitom aj prašnom chodníku sa stretali bežci so svojimi pomocnými bežcami z otočky s bežcami mieriacimi dolu a nebolo stanovené, kto sa má komu vyhýbať. Neustále kolízie má stáli veľa síl a čo bolo horšie, aj takmer 3/4 hodinu z predpokladaného času. Vo Winfielde som mal iba skrátenú prestávku s obmedzeným občerstvením a musel som cestou naspäť na Hope Pass použiť maximum zostávajúcej energie. Z Hope Passu som zbiehal už v tme s čelovou lampou a tiež v maximálnej rýchlosti. Nasledovalo brodenie v ľadovej rieke a 2,5 km dobeh do časovej kontroly. Posledné stovky metrov som šprintoval, aby som stihol časovú kontrolu o 52 sekúnd. Zdalo sa, že mám vyhraté. Podchladený a bez energie som sa však začal nekontrolovane triasť a drkotať zubami. Rýchlo som zhodil mokré oblečenie a tenisky, ale ani zahrievanie v spacáku nepomáhalo. Nebol som v tom momente schopný ani vypiť horúci čaj, nieto zjesť niečo energeticky výdatné. Potreboval som čas. Ten mi však nedali. Po 15. minútach, počas ktorých som vraj mal opustiť kontrolnú stanicu, mi odobrali čipy na štartovnom čísle a pretek bol pre mňa predčasne ukončený...

Bol som nesmierne sklamaný, lebo do cieľa mi zostávalo "iba" 60 kilometrov. Tie som od štartu prebehol za 9 hodín, teraz bolo do cieľa ešte 12 hodín a dali by sa zvládnuť aj rýchlou chôdzou. Po doplnení energie som bol schopný ďalej bežať, ale už som bol vyradený. Z približne 650 štartujúcich pretek dokončilo v časovom limite 312 pretekárov. Z tých, ktorí nedokončili, prevažná väčšina nedošla ani do Winfieldu na 80. kilometer! Traduje sa, že pri prvom štarte na podujatí dokončí málokto. Škoda. Pred pretekom som sa cítil na cieľ, neznalosť pomerov a zlá organizácia na trati mi udelili stop!

Extrémne množstvo tekutín spotrebované hlavne vydychovaním v pásme nad 3 000 m som dopĺňal jedine zarobeným Energofitom a čistou vodou, straty energie ešte horalkami a množstvom energetických gélov K-4 Power značky Kompava. Okrem toho som na občerstvovacích staniciach jedol iba ovocie (banány, červený melón). Musím však priznať, že také množstvo energie, ktoré som spotreboval pri doháňaní strát výstupom na Hope Pass vo výške 3 840 m, zbeh z neho a pri brodení ľadovou riekou by nedokázal žiadny zázračný komponent na svete. Odborník na túto tému mi prezradil, že v pásme tepovej frekvencie nad ANP (anairóbny bod) je spotreba energie až 8x vyššia, ako v pásme normálnej záťaže. Zvyčajne zásoby glykogénu v tomto pásme vystačia na 35 – 45 minút. Ja som v tomto pásme bežal asi 4 hodiny! Energetické gély K-4 Power ma hravo udržiavali nad hladinou prvých 80 kilometrov a na všetkých predchádzajúcich pretekoch. Ukazoval som ich aj mnohým americkým bežcom a boli nimi nadšení. Nielen zložením, ale aj praktickým obalom a vynikajúcou príjemnou a nevtieravou chuťou. Radi by ich mali aj pre seba, ale...

Chcem sa touto cestou ešte raz poďakovať Kompave aj pani Komorechovej za pomoc.

Štefan Karak

Dobrý deň, pani Chrenková. Prepáčte, že sa ozývam až teraz, ale po návrate z Colorada sa mi pokazil počítač a až teraz sa ho podarilo opraviť a nemal som inú možnosť napísať aj poslať dajaké fotky... V Colorade celá príprava vyšla nad očakávanie. Rýchlo som prekonal problémy spojené s časovým posunom 8 hodín a tiež som si ako tak zvykol aj na vysoké teploty okolo 36 - 38 stupňov a veľmi nízku relatívnu vlhkosť. Dobre som zvládol aj aklimatizáciu na veľkú nadmorskú výšku. Bol som niekoľko krát vo výške nad 3800m a raz dokonca na "Longs Peaku", ktorý má výšku 4346m. Keďže som z máp a prevýšení mal naštudovanú aj trať zdalo sa, že už mi nič nestojí v ceste úspešne 100 mílovú trať absolvovať. V deň štartu 22.8. som vstával o druhej ráno. Zjedol som sladké cestoviny a čaj, o tretej sme cestovali cca pol hodinu autom do Leadville na miesto štartu. Ten bol po odspievaní americkej hymny o štvrtej ráno po výstrele z pušky.Mal som vypracovanú tabuľku s časmi na jednotlivých kontrolách a až do kontroly na 62.km v Twin Lakes som ich dodržal. Nasledoval najťažší úsek preteku. Brodenie 200m ľadovou riekou, výstup na Hope Pass vo výške 3840m a zbeh do Winfieldu na otočku na 80.kilometri. Pri zbehu nastal najväčší problém, s ktorým som nepočítal a o ktorom ma nikto pred pretekom neinformoval. Na veľmi úzkom, prudkom, kamenitom aj prašnom chodníku sa stretali bežci so svojimi pomocnými bežcami z otočky s bežcami mieriacimi dolu a nebolo stanovené, kto sa má komu vyhýbať. Neustále kolízie má stáli veľa síl a čo bolo horšie, aj takmer 3/4 hodinu z predpokladaného času. Vo Winfielde som mal iba skrátenú prestávku s obmedzeným občerstvením a musel som cestou naspäť na Hope Pass použiť maximum zostávajúcej energie. Z Hope Passu som zbiehal už v tme s čelovou lampou a tiež v maximálnej rýchlosti. Nasledovalo brodenie v ľadovej rieke a 2,5km dobeh do časovej kontroly. Posledné stovky metrov som šprintoval, aby som stihol časovú kontrolu o 52 sekúnd. Zdalo sa, že mám vyhraté. Podchladený a bez energie som sa však začal nekontrolovane triasť a drkotať zubami. Rýchlo som zhodil mokré oblečenie a tenisky, ale ani zahrievanie v spacáku nepomáhalo. Nebol som v tom momente schopný ani vypiť horúci čaj, nieto zjesť niečo energeticky výdatné. Potreboval som čas. Ten mi však nedali. Po 15. minútach, počas ktorých som vraj mal opustiť kontrolnú stanicu, mi odobrali čipy na štartovnom čísle a pretek bol pre mňa predčasne ukončený...Bol som nesmierne sklamaný, lebo do cieľa mi zostávalo "iba" 60 kilometrov. Tie som od štartu prebehol za 9 hodín, teraz bolo do cieľa ešte 12 hodín a dali by sa zvládnuť aj rýchlou chôdzou...Po doplnení energie som bol schopný ďalej bežať, ale už som bol vyradený.Z približne 650 štartujúcich pretek dokončilo v časovom limite 312 pretekárov. Z tých, ktorí nedokončili, prevažná väčšina nedošla ani do Winfieldu na 80.kilometer! Traduje sa, že pri prvom štarte na podujatí dokončí málokto.Škoda. Pred pretekom som sa cítil na cieľ, neznalosť pomerov a zlá organizácia na trati  mi udelili stop! Pripájam niekoľko fotografií z preteku. Iná ukazuje na polovičnú časť brodu cez rieku, ďalšia zahrievanie v spacáku, kde som pretek ukončil, jedna stôl s pripraveným občerstvením - nechýbajú tam fľaše so zarobeným Energofitom aj igelitový obal s gélmi...Extrémne množstvo tekutín spotrebované hlavne vydychovaním v pásme nad 3000m som dopĺňal jedine zarobeným Energofitom a čistou vodou, straty energie ešte horalkami a množstvom gélov značky Kompava. Okrem toho som na občerstvovacích staniciach jedol iba ovocie ( banány, červený melón ). Musím však priznať, že také množstvo energie, ktoré som spotreboval pri doháňaní strát výstupom na Hope Pass vo výške 3840m, zbeh z neho a pri brodení ľadovou riekou by nedokázal žiadny zázračný komponent na svete. Odborník na túto tému mi prezradil, že v pásme tepovej frekvencie nad ANP ( anairóbny bod ) je spotreba energie až 8x vyššia, ako v pásme normálnej záťaže. Zvyčajne zásoby glykogénu v tomto pásme vystačia na 35 – 45 minút. Ja som v tomto pásme bežal asi 4hodiny!Gély Kompava ma hravo udržiavali nad hladinou prvých 80kilometrov a na všetkých predchádzajúcich pretekoch.Ukazoval som ich aj mnohým americkým bežcom a boli nimi nadšení. Nielen zložením, ale aj praktickým obalom a vynikajúcou príjemnou a nevtieravou chuťou. Radi by ich mali aj pre seba, ale........ Chcem sa touto cestou ešte raz poďakovať Vám aj pani Komorechovej za pomoc. Verím, že aj v budúcnosti podporíte moje športové aktivity aj na reprezentáciu firmy Kompava. Prajem príjemný deň. Štefan.

Diskusia

Na nás sa môžete spoľahnúť. Kompave môžete veriť.

Benefity

Výroba výživových doplnkov spĺňa najprísnejšie európske smernice - systém riadenia kvality podľa STN EN ISO 22000:2005 a kontrolný systém HACCP. Pri nákupe výrobkov v našom e-shope poskytujeme zákazníkom vernostné body, dopravu zadarmo nad 100 EUR a rýchle dodanie, nakoľko sme priamo výrobcom produktov.

Poskytujeme kvalitné a pohotové odborné poradenstvo pre našich zákazníkov

Odborné poradenstvo

Našim produktom rozumieme a preto vám vieme ponúknuť odborné informácie a poradenstvo v článkoch, recenziách a videách. Samozrejme vám radi odpovieme na vaše otázky spojené s užívaním našich výživových doplnkov tak, aby ste boli maximálne spokojní.

Naši úspešní športovci a tváre Kompavy.

Kompava Sponzoring

Naše výživové doplnky používajú profesionálni aj hobby športovci z rôznych športových odvetví, sú s nimi maximálne spokojní a dôverujú im. Sponzorujeme nielen samostatných športovcov - či už z kulturistiky, silového trojboja, triatlonu, cyklistiky, volejbalu, vodných športov, ale aj futbalový klub FK Senica.