Čo je to dysbióza?

Čo je črevná dysbióza a ako vzniká narušenie mikroflóry?

Črevá obývajú bilióny mikroorganizmov – najmä baktérie, ale aj vírusy, huby a ďalšie mikróby. Spolu tvoria črevnú mikrobiotu, zatiaľ čo pojem mikrobióm zahŕňa aj ich gény a funkcie. Tieto mikroorganizmy sa podieľajú na trávení, tvorbe niektorých vitamínov, ochrane pred patogénmi, fungovaní črevnej bariéry aj regulácii imunity.

Dysbióza označuje narušenie zloženia alebo funkcie mikrobioty. Môže ísť o úbytok prospešných mikroorganizmov, premnoženie potenciálne škodlivých druhov alebo zníženie celkovej mikrobiálnej rozmanitosti. Neexistuje však jeden univerzálny „zdravý mikrobióm“, ktorý by bol rovnaký u každého človeka. Dysbióza preto nie je presne definovanou samostatnou diagnózou, ale skôr označením narušenej mikrobiálnej rovnováhy.

Najčastejšie príznaky dysbiózy mikrobiómu: Od nafukovania až po únavu

Prejavy pripisované dysbióze sú veľmi rôznorodé. Najčastejšie sa však objavujú:

• nafukovanie a nadmerná plynatosť,

• bolesti alebo kŕče brucha,

• hnačka, zápcha alebo ich striedanie,

• zmeny konzistencie a frekvencie stolice,

• pocit plnosti či tráviaci diskomfort.

Niektorí ľudia opisujú aj únavu, horšiu koncentráciu alebo zmeny nálady. Súvislosť môže čiastočne vysvetľovať komunikácia medzi črevom, imunitným systémom a mozgom, označovaná ako os črevo – mozog. Tieto príznaky však samy osebe nepotvrdzujú dysbiózu. Môžu sprevádzať napríklad potravinovú intoleranciu, syndróm dráždivého čreva, celiakiu, infekciu alebo zápalové ochorenie čriev.

Hlavné spúšťače: Od nevhodnej stravy až po užívanie antibiotík

Zloženie črevnej mikrobioty ovplyvňuje strava, vek, zdravotný stav, prostredie aj životný štýl. K jej narušeniu môžu prispieť najmä:

• strava s nízkym obsahom vlákniny a malou pestrosťou,

• vysoký príjem priemyselne spracovaných potravín,

• antibiotiká a niektoré ďalšie lieky,

• črevné infekcie a zápalové ochorenia,

• dlhodobý stres, nedostatok spánku, fajčenie či nadmerný alkohol.

Antibiotiká ničia baktérie spôsobujúce infekciu, no zároveň môžu zasiahnuť aj užitočné mikroorganizmy. Výsledkom býva dočasný pokles mikrobiálnej rozmanitosti a znížená odolnosť čreva proti premnoženiu nežiaducich baktérií. Antibiotiká sú napriek tomu pri správnej indikácii dôležité – problémom je najmä ich zbytočné alebo nesprávne používanie.

Ako účinne obnoviť rovnováhu črevného mikrobiómu a liečiť dysbiózu?

Neexistuje jedna „očistná kúra“ ani univerzálny doplnok, ktorý napraví každý mikrobióm. Základom je identifikovať a riešiť príčinu ťažkostí. Obnove mikrobiálnej rozmanitosti môže pomôcť pestrá strava s dostatkom zeleniny, ovocia, strukovín, celozrnných obilnín, orechov a semien. Vláknina slúži ako potrava pre viaceré prospešné črevné baktérie, preto je vhodné jej množstvo zvyšovať postupne.

Probiotiká môžu byť užitočnou súčasťou starostlivosti o črevný mikrobióm, ich účinok však závisí od konkrétnych kmeňov, dávky aj zdravotného problému. Pri výbere je preto dôležité sledovať presné zloženie produktu. Probiodom obsahuje kombináciu ôsmich probiotických kmeňov a 6 miliárd probiotických baktérií v odporúčanej dennej dávke. Súčasťou sú aj prebiotiká inulín a fruktooligosacharidy (FOS), ktoré slúžia ako výživa pre prospešné črevné baktérie. Môže tak vhodne dopĺňať pestrú stravu a celkovú starostlivosť o rovnováhu črevnej mikroflóry, napríklad aj po užívaní antibiotík.

Pri dlhotrvajúcich problémoch, krvi v stolici, nevysvetliteľnom chudnutí, horúčke, nočných bolestiach alebo výraznej únave je potrebné vyhľadať lekára. Komerčný test mikrobiómu zatiaľ nedokáže sám spoľahlivo určiť príčinu ťažkostí ani zostaviť univerzálnu liečbu.