Kompavácka abeceda

Alergény sú látky, ktoré môžu vyvolať neprimeranú reakciu imunitného systému – alergiu. Alergény v potravinách patria medzi najčastejšie spúšťače alergických reakcií, a preto sú v EÚ povinne označované. Pre lepšiu orientáciu existujú čísla alergénov, ktoré pomáhajú identifikovať konkrétne látky v potravinách.

Alergény v potravinách

Alergény v potravinách sú látky, ktoré môžu u citlivých ľudí vyvolať alergické reakcie rôznej intenzity. Nachádzajú sa v bežných potravinách, pričom niektoré z nich patria medzi najčastejšie spúšťače alergií.

V Európskej únii je povinné označovať alergény v potravinách, aby si spotrebitelia mohli bezpečne vyberať produkty. Medzi najčastejšie patrí lepok, mlieko, vajcia, orechy, sója, ryby či kôrovce. Tieto látky môžu byť prítomné nielen v prirodzenej forme, ale aj ako súčasť potravinárskych prísad. V rámci legislatívy existuje zoznam potravinových alergénov, ktorý obsahuje 14 hlavných alergénov. Každý z nich má pridelené číslo alergénu, ktoré uľahčuje ich identifikáciu na obaloch potravín či v jedálnych lístkoch reštaurácií.

Alergické reakcie na potraviny

Alergické reakcie na potraviny sú neprimerané reakcie imunitného systému na určité zložky potravy, ktoré organizmus mylne považuje za škodlivé. Spúšťačom sú najčastejšie alergény v potravinách, ktoré môžu vyvolať rôzne príznaky – od miernych až po život ohrozujúce stavy.

Príznaky alergických reakcií na potraviny

Reakcia na alergén sa môže prejaviť už pár minút po jeho konzumácii alebo až po niekoľkých hodinách. Medzi najčastejšie príznaky patria:

• Kožné prejavy - svrbenie, vyrážky, opuchy
• Dýchacie problémy - kýchanie, upchatý nos, astmatické záchvaty
• Tráviace ťažkosti -  bolesť brucha, hnačka, nevoľnosť
• Anafylaxia - vážna reakcia ohrozujúca život, ktorá si vyžaduje okamžitú lekársku pomoc.

Zoznam alergénov

Európska únia stanovila 14 hlavných alergénov, ktoré musia byť povinne označené na obaloch potravín aj v jedálnych lístkoch reštaurácií. Tieto alergény v potravinách môžu vyvolať rôzne alergické reakcie, preto je dôležité ich poznať a vyhýbať sa im v prípade precitlivenosti. Pre lepšiu orientáciu sa často používajú aj čísla pre alergény.

• Obilniny obsahujúce lepok (1)

Patrí sem pšenica, raž, jačmeň, ovos či špalda. Lepok je bežne prítomný v chlebe, pečive, cestovinách a rôznych spracovaných potravinách.

• Kôrovce (2)

Patria sem krevety, homáre, langusty, kraby a raky. Alergia na kôrovce býva silná a často spôsobuje vážne reakcie vrátane anafylaxie.

• Vajcia (3)

Najmä vaječné bielka obsahujú silné alergény. Môžu sa skrývať nielen v pekárenských výrobkoch a cestovinách, ale aj v majonézach, dresingoch a niektorých sladkostiach.

• Ryby (4)

Patrí sem losos, tuniak, treska a mnohé ďalšie druhy. Rybie bielkoviny môžu byť prítomné aj v omáčkach, polievkach a doplnkoch výživy, ako je rybí olej.

• Arašidy (5)

Patria medzi najčastejšie alergény a môžu spôsobiť ťažké reakcie. Často sa nachádzajú v čokoládach, cereáliách, pečive či orechových nátierkach.

• Sója (6)

Je bežnou súčasťou vegetariánskych produktov, tofu, sójových omáčok či rastlinných nápojov. Môže sa skrývať aj v čokoládach, pečive či spracovaných potravinách.

• Mlieko (7)

Mliečne bielkoviny sa nachádzajú v syroch, masle, smotane, jogurtoch, ale aj v spracovaných potravinách, kde sa používa srvátka či kazeín.

• Orechy (8)

Do tejto skupiny patria mandle, vlašské orechy, kešu, pistácie, lieskové orechy, para orechy a pekanové orechy.

• Zeler (9)

Používa sa v polievkach, omáčkach, koreninách a niektorých spracovaných potravinách.

• Horčica (10)

Horčicové semená a produkty z nich môžu vyvolať silné alergické reakcie. Nachádzajú sa v horčici, dresingoch, omáčkach a niektorých dochucovadlách.

• Sezamové semená (11)

Sezam sa používa v pečive, tahini paste, sezamovom oleji a rôznych ázijských jedlách.

• Oxid siričitý a siričitany (12)

Tieto konzervačné látky sa pridávajú do sušeného ovocia, vína, piva a niektorých konzervovaných potravín.

• Vlčí bôb (lupina) (13)

Používa sa v bezlepkových potravinách a vegetariánskych produktoch. Alergia na ňu je podobná alergii na arašidy.

• Mäkkýše (14)

Patria sem slávky, ustrice, mušle, sépie, chobotnice a kalamáre.

Alfalfa (Medicago sativa), známa aj ako lucerna siata, je rastlina s vysokou nutričnou hodnotou, ktorá sa často využíva v potravinových doplnkoch. Patrí do čeľade bôbovitých. Pochádza z oblasti Stredomoria a Ázie, no dnes sa pestuje po celom svete. Má bohatý obsah vitamínov (najmä vitamínu K, C a skupiny B), minerálov (železo, vápnik, horčík) a rastlinných bielkovín. Často sa používa vo forme alfalfa klíčkov, sušeného prášku alebo ako súčasť bio produktov.

Aké sú účinky alfalfa?

Alfalfa je známa svojimi pozitívnymi účinkami na organizmus. Táto rastlina, často využívaná vo forme klíčkov alebo bio produktov, ponúka množstvo zdravotných benefitov:

• Podpora trávenia - vysoký obsah vlákniny v alfalfa zlepšuje tráviaci proces, podporuje zdravie črevnej mikroflóry a pomáha pri pravidelnom vyprázdňovaní.
• Zníženie cholesterolu - alfalfa pomáha znižovať hladinu LDL cholesterolu („zlého“ cholesterolu), čím prispieva k zdraviu srdca a ciev.
• Podpora imunity - obsahuje vitamíny C a E, ktoré posilňujú imunitný systém a chránia telo pred infekciami a voľnými radikálmi.
• Zdravie kostí - vďaka vysokému obsahu vitamínu K a vápnika alfalfa podporuje pevnosť a hustotu kostí, čím znižuje riziko osteoporózy.
• Detoxikácia organizmu - obsah chlorofylu a antioxidantov pomáha pri očiste tela od toxínov a zlepšuje funkciu pečene.
• Podpora metabolizmu - alfalfa obsahuje enzýmy a vitamíny, ktoré prispievajú k efektívnemu metabolizmu živín.

Nutričné hodnoty v alfalfa

Alfalfa je bohatá na živiny, ktoré prispievajú k zdraviu organizmu, a to pri nízkom kalorickom obsahu. Z tohto dôvodu je ideálnou zložkou vyváženého jedálnička.

• Kalórie - alfalfa klíčky sú nízkokalorické, čo z nich robí ideálnu potravinu pre tých, ktorí dbajú na kontrolu hmotnosti.
• Bielkoviny - obsahujú vysoký podiel bielkovín, ktoré sú kľúčové pre regeneráciu tkanív, rast svalov a správnu funkciu tela.
• Vitamíny:
• Vitamín C - posilňuje imunitu a podporuje tvorbu kolagénu.
• Vitamín K - nevyhnutný pre zrážanie krvi a zdravie kostí.
• Vitamíny skupiny B - podporujú energiu a metabolické procesy.
• Minerály:
• Železo - pomáha pri tvorbe červených krviniek a transporte kyslíka.
• Horčík - podporuje nervový systém a svalovú činnosť.
• Draslík - prispieva k regulácii krvného tlaku a rovnováhe tekutín.
• Vápnik - dôležitý pre pevnosť kostí a zdravie zubov.
• Antioxidanty - obsahujú látky, ktoré chránia bunky pred poškodením spôsobeným voľnými radikálmi.
• Chlorofyl - prispieva k detoxikácii organizmu a regenerácii buniek.
• Vláknina - podporuje trávenie, pravidelné vyprázdňovanie a znižuje pocit hladu.

Riziká užívania alfalfa

Hoci alfalfa ponúka množstvo zdravotných benefitov, je dôležité poznať aj potenciálne riziká jej užívania, najmä ak sa konzumuje vo väčšom množstve alebo u osôb so zdravotnými obmedzeniami. Aké sú najčastejšie riziká užívania alfalfa:

• Alergické reakcie
  U niektorých osôb môže alfalfa spôsobiť alergické reakcie, ktoré sa prejavujú svrbením, opuchom alebo vyrážkami. Citlivé osoby by mali byť opatrné pri jej užívaní.
• Interakcie s liekmi
  Alfalfa obsahuje vysoký podiel vitamínu K, ktorý môže ovplyvniť účinnosť liekov na riedenie krvi, ako je warfarín. Preto je vhodné konzultovať jej užívanie s lekárom, ak užívate takéto lieky.
• Autoimunitné ochorenia
  Niektoré zložky alfalfa, najmä aminokyselina L-kanavanín, môžu zhoršiť príznaky autoimunitných ochorení, ako je lupus. Osoby s týmito diagnózami by mali konzumáciu alfalfa obmedziť alebo sa jej vyhnúť.
• Riziko kontaminácie klíčkov
  Alfalfa klíčky môžu byť náchylné na kontamináciu baktériami, ako sú E. coli alebo Salmonella, najmä ak nie sú správne skladované alebo pestované. Je dôležité kupovať klíčky z dôveryhodných zdrojov a dôkladne ich umyť.
• Tráviace problémy
  Nadmerná konzumácia alfalfa môže viesť k nadúvaniu, plynatosti alebo iným tráviacim ťažkostiam v dôsledku obsahu vlákniny.

Aloe vera je známa rastlina s výnimočnými vlastnosťami, ktorú ľudia využívajú už tisícky rokov. Patrí medzi sukulenty, ktoré si dokážu udržať vodu aj v náročných podmienkach, vďaka čomu je mimoriadne odolná. Jej listy obsahujú gél bohatý na vitamíny, minerály a antioxidanty, ktoré prinášajú mnohé zdravotné benefity. Pochádza z tropických a subtropických oblastí, najmä z Afriky, Arabského polostrova, Indie a Stredomoria. V týchto oblastiach sa jej darí v suchých, teplých podmienkach s minimom zrážok.

Druhy aloe vera

Aloe vera patrí do rodu Aloe, ktorý zahŕňa viac ako 500 druhov rastlín. Mnohé z nich sa líšia vzhľadom, prostredím rastu a využitím. Medzi najznámejšie druhy patria:

Aloe barbadensis miller

Tento druh je známy pod bežným názvom Aloe vera. Ide o najznámejšiu a najčastejšie používanú odrodu pre jej gél (z dužinatých listov), ktorý má liečivé a hydratačné účinky. Používa sa v kozmetike, potravinových doplnkoch aj v tradičnej medicíne.

Aloe arborescens

Tento druh má výrazný stromčekovitý rast a často sa pestuje ako okrasná rastlina. Jeho gél má podobné vlastnosti ako Aloe barbadensis, avšak s vyššou koncentráciou účinných látok. Používa sa najmä na liečenie popálenín a drobných rán.

Aloe ferox

Pochádza z Južnej Afriky a je známa svojimi dlhými ostnatými listami. Extrakty z tohto druhu sa často používajú v prírodných laxatívach a majú detoxikačné účinky.

Aloe maculata

Tento druh je známy svojimi škvrnitými listami a často sa pestuje ako dekoratívna rastlina. Jeho šťava má mierne liečivé účinky, ale v porovnaní s Aloe vera je menej využívaná v medicíne.

Aloe perryi

Nazýva sa aj Socotrine aloe a pochádza z ostrova Sokotra. Je známa pre svoje silné antiseptické a laxatívne vlastnosti, pričom sa tradične používa v arabskom svete.

Aloe marlothii

Tento druh sa vyskytuje v južnej Afrike a je známy svojimi mohutnými, širokými listami. Pestuje sa najmä ako okrasná rastlina.

Každý druh Aloe má svoje špecifické vlastnosti a využitie, preto je vhodné pri výbere zvážiť, na aký účel rastlinu potrebujete. Pre liečebné a kozmetické účely je však najbežnejšou voľbou Aloe barbadensis miller.

Aké sú účinky aloe vera?

Aloe vera je rastlina, ktorá má množstvo zdravotných výhod vďaka svojim výživovým látkam, enzýmom a aktívnym zložkám. Tu sú hlavné účinky aloe vera:

Podpora trávenia a zdravia čriev

• Obsahuje enzýmy, ktoré pomáhajú rozkladať tuky a cukry, čím podporujú trávenie.
• Má mierne laxatívne účinky, ktoré môžu pomôcť pri zápche.
• Podporuje zdravú črevnú mikroflóru a upokojuje podráždenú sliznicu.

Hydratácia a výživa pokožky

• Často sa používa na suchú alebo podráždenú pokožku.
• Obsahuje vitamíny A, C a E, ktoré podporujú regeneráciu kože a bojujú proti starnutiu.
• Pomáha pri hojení drobných rán, popálenín a odrenín

Posilnenie imunity

• Obsahuje antioxidanty, ktoré neutralizujú voľné radikály a znižujú oxidačný stres.
• Podporuje detoxikáciu organizmu a zdravú funkciu imunitného systému

Protizápalové a hojivé účinky

• Pôsobí protizápalovo, čím pomáha pri podráždení pokožky, ako sú ekzémy, akné alebo psoriáza.
• Zmierňuje zápaly vnútri organizmu, napríklad v kĺboch alebo tráviacom trakte

Použitie aloe vera

Aloe vera použitie je naozaj všestranné. Čerstvý gél z listov možno aplikovať priamo na pokožku na upokojenie podráždenia alebo hydratáciu. V potravinárstve sa používa v podobe štiav či doplnkov stravy na podporu trávenia a detoxikáciu. Často ho nájdeme aj v kozmetických produktoch, ako sú krémy, šampóny či pleťové masky. Aloe vera využitie presahuje aj zdravotné účely – využíva sa aj na dekoratívne účely v domácnostiach, kde slúži ako nenáročná izbová rastlina. Spoznajte aloe vera rastlinu a jej jedinečné možnosti využitia na podporu zdravia a krásy.

Ak sa rozhodnete aloe vera konzumovať alebo používať, vyberajte produkty, ktoré neobsahujú aloin (zložku s laxatívnymi účinkami), ak nechcete dosiahnuť preháňací efekt. Vždy je dobré poradiť sa s odborníkom, najmä pri pravidelnom užívaní.

Biotín, známy aj ako vitamín H alebo B7, je vodou rozpustný vitamín zo skupiny B-komplexu. Je dôležitý pre správne fungovanie mnohých metabolických procesov v tele, a to najmä tých, ktoré sú spojené s výrobou energie, zdravím pokožky a rastom vlasov. Tento vitamín je nevyhnutný pre zdravie a vitalitu nášho tela, ale často si ho neuvedomujeme v bežnej strave.

Čo obsahuje biotín?

Biotín sa prirodzene vyskytuje v mnohých potravinách. Tento vitamín je zásadný pre metabolizmus sacharidov, tukov a bielkovín, čo znamená, že zohráva kľúčovú úlohu pri spracovaní živín. Čo obsahuje biotín? Biotín je tak rozšírený, že väčšina ľudí ho do svojho tela dostáva dostatočne prostredníctvom bežnej stravy. Jeho zloženie je pomerne jednoduché, pozostáva z nasledujúcich častí:

• Heterocyklický kruh – biotín obsahuje imidazolidínový kruh, ktorý je základom jeho štruktúry. Tento kruh je spojený s ďalšími atómami, ktoré mu poskytujú biologickú aktivitu.
• Valerová kyselina – ide o reťazec uhlíkových atómov, ktorý je spojený s imidazolidínovým kruhom. Tento reťazec je dôležitý pre biologickú aktivitu biotínu a jeho schopnosť viazať sa na enzýmy.
• Kyslík a dusík – tieto atómy sú súčasťou chemickej štruktúry biotínu a sú nevyhnutné pre jeho funkciu v metabolických procesoch.

Aké sú účinky biotínu?

Biotin účinky sú široké a veľmi pozitívne pre naše zdravie, najmä v oblasti krásy, energie a metabolizmu. Tento vitamín zohráva kľúčovú rolu v mnohých biologických procesoch. Tu sú niektoré z hlavných účinkov:

• Podpora zdravia vlasov - často je považovaný za "vitamín krásy", pretože podporuje rast vlasov a zlepšuje ich kvalitu. Je obzvlášť užitočný pri prevencii vypadávania vlasov a pri zlepšení ich hustoty.
• Zdravie pokožky - pomáha zlepšovať vzhľad pokožky a je známy tým, že môže zmierniť problémy, ako je suchosť pokožky alebo vyrážky. Jeho účinky sa často využívajú pri liečbe akné a dermatitídy.
• Silnejšie nechty - je tiež prospešný pre zdravie nechtov, pomáha predchádzať ich lámavosti a zlepšuje ich rast a pevnosť.
• Podpora metabolizmu - je nevyhnutný pre správne fungovanie metabolizmu, pretože pomáha pri spracovávaní živín, ako sú sacharidy, bielkoviny a tuky. To znamená, že tento vitamín prispieva k produkcii energie, zlepšuje celkový energetický výdaj a podporuje optimálnu funkciu nervového systému.
• Regulácia hladiny cukru v krvi - môže tiež pomôcť pri regulácii hladiny glukózy v krvi, čo je užitočné pre ľudí s cukrovkou alebo pre tých, ktorí sa chcú vyhnúť riziku rozvoja tohto ochorenia.
• Podpora nervového systému - zohráva dôležitú úlohu pri správnej funkcii nervového systému, pretože je zapojený do tvorby neurotransmiterov a zlepšuje prenos nervových impulzov.

Biotín v potravinách

Ako sme už spomenuli, biotín v potravinách je bežne dostupný a nachádza sa v rôznych zdrojoch. Tieto potraviny sú vynikajúcimi zdrojmi biotínu, ktoré môžu podporiť vašu krásu a zdravie zovňajšku, ale aj z vnútra. Čo obsahuje biotín?

• Vajcia (najmä žĺtky, ktoré sú vynikajúcim zdrojom biotínu)
• Pečeň (hovädzia a kuracia pečeň sú jedny z najbohatších zdrojov biotínu)
• Mliečne výrobky (ako mlieko, jogurty a syry)
• Orechy a semená (ako mandle, vlašské orechy, slnečnicové semená)
• Celozrnné obilniny (napríklad hnedá ryža, ovos, quinoa)
• Zelenina (ako sladké zemiaky, špenát, brokolica)
• Avokádo (obsahuje biotín, ktorý podporuje zdravie pokožky a vlasov).

Začlenenie týchto potravín do každodennej stravy vám pomôže zabezpečiť potrebný prísun biotínu, ktorý prispieva k lepšiemu zdraviu a vitalite.

Chondroitín sulfát je prirodzená látka, ktorá sa nachádza v chrupavkách v medzibunkovom materiáli. Prispieva k pevnosti, pružnosti a hydratácii chrupavky. Ako jeden z najdôležitejších glykozaminoglykánov podporuje regeneráciu kĺbov, spomaľuje degradáciu chrupavky a pomáha zmierniť bolesť pri artróze. Je často kombinovaný s glukozamínom pre ešte efektívnejšiu ochranu pohybového aparátu. Zistite, aké má dávkovanie a jeho žiaduce či nežiaduce účinky.

Aké účinky má chondroitín sulfát?

Chondroitín sulfát účinky sú široké, ako sme si načrtli, tento glykozaminoglykán prispieva k pevnosti, pružnosti a hydratácii chrupavky. Najčastejšie je lekármi odporúčaný pre liečbu artrózy, vďaka svojim pozitívnym účinkom na ochranu a regeneráciu kĺbov. Neraz je kombinovaný s glukozamínom a kolagénom, čím sa jeho účinky ešte zosilňujú. Aké ďalšie účinky má chondroitín sulfát?

• Podporuje zdravie chrupavky – pomáha udržiavať jej pevnosť, pružnosť a hydratáciu.
• Spomaľuje degradáciu kĺbov – znižuje odbúravanie chrupavkového tkaniva.
• Pomáha pri regenerácii kĺbov po úrazoch – čo je vhodné pre športovcov alebo ľudí s častou fyzickou záťažou.
• Pomáha pri prevencii zranení – udržuje kĺby v optimálnom stave.
• Zlepšuje kostnú hmotu – pomáha udržiavať hustotu kostí.
• Znižuje zápal a bolesť – pomáha zmierniť bolesť pri artróze a iných kĺbových ochoreniach.
• Podporuje tvorbu synoviálnej tekutiny – zabezpečuje lepšie tlmenie nárazov a hladšiu pohyblivosť kĺbov.
• Antioxidačné účinky – jeho antioxidačné vlastnosti chránia bunky a tkanivá pred poškodením spôsobeným voľnými radikálmi.
• Podpora zdravia kože – zlepšuje elasticitu pleti, jej regeneráciu a celkové zdravie pokožky.
• Zdravie srdca – niektoré štúdie naznačujú, že chondroitín sulfát môže priaznivo prispievať k zdraviu ciev a krvného tlaku.
• Podporuje detoxikáciu – pomáha eliminovať toxíny, čo sa prejavuje podporou činnosti obličiek a pečene pri ich filtrácii.

Aká je odporúčaná denná dávka?

Odporúčaná denná dávka chondroitín sulfátu sa môže líšiť v závislosti od individuálnych potrieb človeka, ako je vek či zdravotný stav. Vo všeobecnosti sa optimálna denná dávka pohybuje medzi 800 až 1200 mg denne. Tieto dávky sa samozrejme zvyšujú ak trpíte artrózou. Štúdie naznačujú, že je nevhodný pre deti, tehotné a dojčiace ženy. Je kľúčové dodržiavať denné dávkovanie a prípadné zmeny konzultovať s lekárom. Pre koho je vhodný?

• Osoby trpiace artrózou a inými kĺbovými ochoreniami – pri degeneratívnych ochoreniach ako je artróza, pomáha zmierniť bolesť, zápal a zlepšiť pohyblivosť kĺbov.
• Seniori – s pribúdajúcim vekom dochádza k postupnému opotrebovaniu chrupavky, čo vedie k stuhnutosti a bolesti kĺbov. Chondroitín sulfát pomáha staré kĺby regenerovať.
• Športovci a aktívni ľudia – pre ľudí tejto kategórie pomáha udržiavať kĺby v optimálnom stave a prispieva k prevencii poškodenia chrupavky pri zvýšenej záťaži.
• Ľudia trpiaci nadváhou – znižuje riziko poškodenia kĺbov, spôsobeného nadmernou záťažou pri obezite.
• Osoby po úrazoch alebo operáciách – podporuje regenerovať tkanivá a urýchľuje zotavenie kĺbov po operáciách alebo zraneniach.

Môže mať chondroitín sulfát nežiaduce účinky?

Chondroitín sulfát je vo všeobecnosti považovaný za bezpečný výživový doplnok, s množstvom priaznivých účinkov na naše zdravie. Ale môže sa stať, že sa objavia aj nejaké nežiaduce účinky. Tie treba prekonzultovať s lekárom. Aké nežiaduce účinky má chondroitín sulfát?

• Tráviace ťažkosti – zahrňujúce nevoľnosť, nadúvanie, zápchu či hnačku.
• Zvýšené riziko krvácania – u osôb užívajúcich lieky na riedenie krvi.
• Nepravidelný srdcový rytmus (arytmia).
• Bolesti hlavy – zriedkavo vyskytujúci sa vedľajší účinok.
• Anafylaxia (život ohrozujúca alergia) – spája sa s alergiou na morské plody či hydinu a prejavuje sa svrbením, vyrážkami alebo opuchmi.
• Vypadávanie vlasov
• Opuchy viečok a nôh (edémy)
• Kožné vyrážky.

Citrulín je neesenciálna aminokyselina, ktorá zohráva dôležitú úlohu pri tvorbe oxidu dusnatého (NO) v tele. Oxid dusnatý rozširuje cievy, zlepšuje prietok krvi a podporuje okysličenie svalov. Vďaka týmto vlastnostiam sa L-citrulín stal populárnym doplnkom medzi športovcami aj aktívnymi ľuďmi. Citrulín si telo dokáže vytvoriť samo, no pri zvýšenej fyzickej záťaži sa oplatí ho dopĺňať. Pomenovanie získal podľa latinského názvu pre melón (Citrullus vulgaris), pretože práve v tejto plodine bol prvýkrát objavený.

Najčastejšie sa v doplnkoch výživy používa vo forme L-citrulín alebo v kombinácii s kyselinou jablčnou ako citrulín malát. Táto forma je obľúbená najmä medzi športovcami pre svoj vplyv na zlepšenie výkonu, vytrvalosti a regenerácie.

Citrulín a jeho účinky na organizmus

Citrulín zohráva významnú úlohu v športovej výžive aj v bežnom zdraví. Je to látka, ktorá pomáha telu zlepšiť prekrvenie, regeneráciu a výkonnosť prostredníctvom zvýšenej tvorby oxidu dusnatého (NO). V tejto súvislosti sú citrulin účinky veľmi cenené nielen medzi športovcami, ale aj medzi ľuďmi s problémami s cirkuláciou či únavou.

Aké sú teda najvýznamnejšie účinky citrulínu:

• Zvýšený prietok krvi - oxid dusnatý rozširuje cievy, čím zlepšuje transport kyslíka a živín do svalov aj mozgu.
• Zvýšená vytrvalosť a výkon - L-citrulin dokáže znížiť pocit únavy počas záťaže a podporiť dlhšiu a intenzívnejšiu fyzickú aktivitu.
• Podpora regenerácie - znižuje svalovú únavu a pomáha pri rýchlejšom zotavení po náročnom tréningu.
• Detoxikácia organizmu - pomáha telu odstraňovať odpadové látky ako amoniak.
• Podpora imunitného systému a kardiovaskulárneho zdravia.

Vďaka týmto vlastnostiam je citrulín malát obľúbený v predtréningových doplnkoch. Kyselina jablčná navyše podporuje produkciu energie vo svaloch, čo umocňuje účinok samotného citrulínu.

Dávkovanie citrulínu a doplnky výživy

Správne citrulin dávkovanie závisí od cieľa, ktorý chcete doplnením citrulínu dosiahnuť – či už ide o zvýšenie výkonu, podporu regenerácie alebo dlhodobú podporu zdravia.

Odporúčané dávkovanie citrulínu:

• Na zvýšenie fyzického výkonu:
  6–8 g citrulín malátu asi 30–60 minút pred tréningom.
• Na regeneráciu po výkone:
  3–5 g citrulínu bezprostredne po fyzickej záťaži.
• Na dlhodobé užívanie (napr. na podporu cievneho zdravia alebo erekcie):
  1–3 g denne vo forme L citrulin tablety alebo prášku.

Pre lepší účinok je vhodné užívať citrulín nalačno alebo minimálne 1 hodinu po jedle.

Citrulín a arginín: prečo sa často kombinujú?

Citrulín a arginín je často využívané kombo. Dôvodom je synergický efekt oboch aminokyselín – citrulín slúži ako prekurzor arginínu, z ktorého sa následne vytvára oxid dusnatý. Na rozdiel od samotného arginínu sa však L-citrulín vstrebáva lepšie a účinnejšie zvyšuje hladinu oxidu dusnatého v tele.

Prečo nepostačuje len arginín?

L-arginín je síce priamo zodpovedný za tvorbu NO, no má nižšiu biologickú dostupnosť – rýchlo sa rozkladá v pečeni a len malé množstvo sa dostane tam, kde je potrebné. Naopak, L citrulin sa v tele postupne premieňa na arginín, čím zabezpečuje dlhší a stabilnejší účinok.

Výhody kombinácie citrulínu a arginínu:

• silnejší účinok na prekrvenie svalov počas tréningu,
• zvýšená hladina oxidu dusnatého – lepší prenos kyslíka a živín,
• viac energie, menej únavy,
• podpora regenerácie a rastu svalov,
• zlepšenie sexuálnej vitality a zdravia ciev.

Mnohé doplnky preto kombinujú citrulín malát (pre extra energiu a vytrvalosť) a L-arginín, aby sa spojili výhody oboch látok.

DHA (dokosahexaénová kyselina) je dlhoreťazcová omega-3 polynenasýtená mastná kyselina, ktorá je nevyhnutná pre optimálne fungovanie ľudského tela. Tvorí významnú časť mozgového a nervového tkaniva. Až 97 % omega-3 mastných kyselín v mozgu a približne 93 % v sietnici oka tvorí práve DHA.

Telo si ju síce dokáže vytvoriť z kyseliny alfa-linolénovej (ALA), ale tento proces je veľmi neefektívny. Preto je dôležité prijímať DHA priamo zo stravy alebo výživových doplnkov.

DHA je známa svojou schopnosťou podporovať duševné zdravie, pamäť, koncentráciu a zrakové funkcie, ale aj znižovať zápaly a chrániť srdce. Je kľúčová v období vývoja. Počas tehotenstva, dojčenia a v detstve, keď sa mozog a nervový systém formujú najintenzívnejšie.

Zdroje DHA v strave

DHA sa prirodzene vyskytuje najmä v tučných morských rybách, ako sú losos, makrela, sardinky, sleď či tuniak. Okrem rýb sa DHA nachádza aj v morských riasach, ktoré sú ideálnym zdrojom najmä pre vegetariánov a vegánov. Práve z rias sa vyrába aj vegánska DHA vo forme doplnkov výživy. Ďalšou možnosťou, ako zabezpečiť dostatočný príjem omega 3 DHA, je siahnuť po rybom oleji alebo oleji z morských rias, či kvalitných omega-3 kapsulách. Pri výbere doplnkov sa odporúča zamerať na produkty s označením DHA + EPA, keďže tieto dve mastné kyseliny spolu prirodzene pôsobia na podporu zdravia.

Zdravotné prínosy DHA

DHA zohráva kľúčovú úlohu v mnohých procesoch v ľudskom tele. Je nevyhnutná nielen pre vývoj, ale aj pre udržiavanie dobrého zdravia počas celého života. Medzi najvýznamnejšie zdravotné prínosy DHA patria:

• Mozog a kognitívne funkcie
  DHA tvorí podstatnú časť mozgového tkaniva a prispieva k správnemu vývoju mozgu u plodu, dojčiat a detí. U dospelých pomáha udržiavať pamäť, koncentráciu a celkovú duševnú výkonnosť. Nedostatok DHA sa spája so zhoršením kognitívnych funkcií a s vyšším rizikom neurodegeneratívnych ochorení.
• Zdravie očí
  Vysoká koncentrácia DHA sa nachádza aj v sietnici oka. Dostatočný príjem tejto mastnej kyseliny podporuje ostrosť zraku a môže prispieť k prevencii ochorení očí, ako je napríklad vekom podmienená degenerácia makuly (AMD).
• Srdce a cievy
  Omega 3 DHA pomáha znižovať hladinu triglyceridov v krvi, udržiavať zdravý krvný tlak, znižovať zápaly a podporuje celkové kardiovaskulárne zdravie. Pravidelný príjem DHA môže znížiť riziko srdcových ochorení.
• Tehotenstvo a dojčenie
  Počas tehotenstva zohráva DHA zásadnú úlohu pri vývoji mozgu a zraku dieťaťa. Jej dostatok u matky môže ovplyvniť inteligenciu, koordináciu pohybov a správanie dieťaťa. Preto sa tehotným a dojčiacim ženám odporúča zvýšený príjem DHA vitamínu.
• Protizápalové účinky
  DHA pomáha tlmiť zápalové procesy v tele, čo je dôležité pri prevencii a podpore liečby rôznych chronických ochorení. Od artritídy po autoimunitné ochorenia.

Odporúčané denné dávky a bezpečnosť

Je dôležité zabezpečiť pravidelný prísun DHA zo stravy alebo výživových doplnkov. Správne dávkovanie DHA je kľúčové pre udržanie fyzického aj mentálneho zdravia počas celého života. Odporúčaná denná dávka DHA sa líši v závislosti od veku a zdravotného stavu.

• Dospelí ľudia
  250 – 500 mg DHA denne, často v kombinácii s EPA.
• Tehotné a dojčiace ženy
  Približne 200 – 300 mg DHA denne navyše k bežnému príjmu. Pre správny vývoj mozgu a zraku plodu a dojčaťa.
• Deti
  100 mg denne u najmenších detí až po 250 mg u starších detí a dospievajúcich.

Bezpečnosť DHA

DHA je považovaná za bezpečnú pri užívaní v odporúčaných množstvách. Pri veľmi vysokých dávkach (nad 3 000 mg DHA + EPA denne) sa môže zvýšiť riziko krvácania. Preto by takéto dávky mali byť konzultované s lekárom, najmä u ľudí užívajúcich lieky na riedenie krvi alebo s poruchami zrážanlivosti.

Diabetes mellitus, bežne nazývaný jednoducho diabetes, hovorovo cukrovka, je chronické ochorenie, ktoré ovplyvňuje spôsob, akým telo spracováva cukor (glukózu). Tieto poruchy môžu mať vážne následky na zdravie, ak nie sú riadne kontrolované. Hladina cukru v krvi je množstvo, ktoré telo používa ako primárny zdroj energie. Správna regulácia tejto hladiny je kľúčová pre správne fungovanie tela. Pomáha tomu hormón inzulín, ktorý je produkovaný pankreasom a pomáha presunúť cukor z krvi do buniek, kde je využívaný na energiu.

Kto je diabetik?

Diabetik je osoba, ktorá trpí poruchou regulácie hladiny cukru v krvi diabetes mellitus. Ochorením, ktoré ovplyvňuje spôsob, akým telo spracováva cukor (glukózu). Tento stav môže byť spôsobený rôznymi faktormi, ktoré zahŕňajú genetiku, životný štýl, stravovanie a ďalšie.

Tento stav môže byť spôsobený rôznymi faktormi, medzi ktoré patria:

• Nedostatok inzulínu (typ 1)
• Neschopnosť tela správne využívať inzulín (typ 2)
• Gravidný diabetes, ktorý sa vyskytuje počas tehotenstva.

Existujú rôzne typy diabetes mellitus, z ktorých každý má iný pôvod a spôsob liečby:

• Diabetes typu 1 – ide o autoimunitné ochorenie, pri ktorom imunitný systém napáda a ničí bunky pankreasu, ktoré produkujú inzulín. Títo pacienti potrebujú pravidelné injekcie inzulínu.
• Diabetes typu 2 – tento typ je častejší a zvyčajne súvisí s nezdravým životným štýlom, ako je nezdravá strava, obezita a nedostatok pohybu. Inzulín je produkovaný, ale telo ho nedokáže efektívne využiť.
• Gravidný diabetes – tento typ sa vyskytuje počas tehotenstva a často mizne po pôrode, ale môže zvyšovať riziko rozvoja diabetu typu 2 v budúcnosti.

Diabetik sa musí starostlivo starať o svoje zdravie, aby udržal hladinu cukru v krvi na stabilnej úrovni a predišiel komplikáciám, ako sú srdcové choroby, poškodenie nervov alebo obličiek.

Príznaky diabetu

Mať rôzne príznaky v závislosti od typu a závažnosti. Mnohé z týchto príznakov sa vyvíjajú postupne, takže si ich pacienti nemusia okamžite všimnúť. Včasné rozpoznanie príznakov diabetes je kľúčové pre efektívnu liečbu a prevenciu komplikácií. Príznaky diabetes mellitus sa môžu líšiť v závislosti od typu ochorenia, ale medzi najčastejšie patria:

• Nadmerné močenie – zvýšený hladina cukru v krvi spôsobuje, že obličky sa snažia vylučovať prebytočný cukor cez moč, čo vedie k častejšiemu močenie.
• Nezvyčajný smäd – nadmerná strata tekutín pri močení vedie k pocitu neustáleho smädu.
• Únava – telo nemôže efektívne využívať cukor ako zdroj energie, čo môže viesť k pocitu únavy a slabosti.
• Zrýchlený pulz – zvýšený cukor v krvi môže ovplyvniť obehový systém, čo spôsobuje zrýchlený pulz.
• Rozmazané videnie – vysoká hladina cukru môže ovplyvniť oči a viesť k rozmazanému videniu.
• Strata hmotnosti – pri diabetes mellitus typu 1 sa môže objaviť náhla strata hmotnosti, aj keď pacienti jedia normálne alebo viac ako zvyčajne.
• Neschopnosť liečiť rany alebo infekcie – diabetici majú často problém s hojením rán, pretože vysoký cukor v krvi môže znižovať schopnosť tela bojovať s infekciami.

Ak máte podozrenie, že trpíte diabetes, je dôležité konzultovať s lekárom a vykonať potrebné testy na diagnostiku.

Diabetes a stravovanie

Správna výživa je kľúčová pri liečbe diabetes mellitus. Správna strava pomáha udržiavať hladinu cukru v krvi pod kontrolou. Tu sú niektoré zásady výživy pre diabetikov:

• Konzumujte potraviny s nízkym glykemickým indexom, ktoré spomaľujú vstrebávanie cukrov.
• Uprednostňujte celozrnné produkty pred bielymi potravinami, ako sú biele pečivo alebo cestoviny.
• Zahrňte do stravy vlákninu, ktorá pomáha stabilizovať hladinu cukru v krvi.
• Vyhýbajte sa sladkým a spracovaným potravinám, ktoré môžu spôsobiť prudký nárast hladiny glukózy.
• Zamerajte sa na zdravé tuky, ako sú tie, ktoré sa nachádzajú v orechoch, avokáde alebo olivovom oleji.

Správna výživa v kombinácii s pohybom môže výrazne zlepšiť kvalitu života diabetika a pomôcť v prevencii komplikácií.

Dopamín je dôležitý neurotransmiter v mozgu, ktorý hrá kľúčovú úlohu pri regulácii nálady. Čiže je to chemická látka, ktorú využíva náš nervový systém na prenos signálov medzi nervovými bunkami (neurónmi). Patrí medzi tzv. katecholamíny, rovnako ako adrenalín a noradrenalín. Vzniká v mozgu z aminokyseliny L-tyrozín, ktorú získavame zo stravy.

Zjednodušene povedané – dopamín je „posol“, ktorý umožňuje nervovým bunkám komunikovať medzi sebou. Táto komunikácia je nevyhnutná pre riadenie množstva telesných aj psychických procesov. Je často označovaný ako dopamín hormón šťastia, pretože sa výrazne podieľa na pocite radosti a uspokojenia. Správna hladina dopamínu v tele je nevyhnutná pre psychickú pohodu, sústredenie a celkové duševné zdravie.

Ako sa dopamín tvorí?

Tvorba dopamínu prebieha v niekoľkých krokoch:

• L-tyrozín (z potravy) - pomocou enzýmov sa mení na L-DOPA.
• L-DOPA sa následne mení na dopamín.
• Dopamín sa v prípade potreby môže ďalej premieňať na noradrenalín a potom na adrenalín.

Táto syntéza prebieha najmä v určitých oblastiach mozgu, predovšetkým v substantia nigra (tmavá hmota v strednom mozgu, teda časť mozgu zodpovedná za tvorbu dopamínu pre pohyb a koordináciu) a ventrálnom tegmentálnom jadre (malá oblasť v strednom mozgu, ktorá produkuje dopamín, teda centrum v mozgu, ktoré spúšťa dopamín, keď cítime radosť, úspech alebo motiváciu).

Funkcia dopamínu a jeho význam pre telo

Dopamín slúži ako chemický prenášač signálov medzi nervovými bunkami. Ovláda množstvo telesných aj psychických funkcií:

• reguluje pohyb a motoriku - jeho nedostatok vedie k problémom s pohybom, ako je trasenie, stuhnutosť alebo spomalené reakcie – typické pri Parkinsonovej chorobe),
• ovplyvňuje náladu, pozornosť a učenie - pomáha udržiavať pozornosť, zlepšuje schopnosť učiť sa a podporuje krátkodobú pamäť. Jeho nerovnováha sa spája napríklad s poruchou pozornosti (ADHD) ale tiež môže viesť k apatii, úzkosti či depresii.
• zohráva rolu pri systéme odmeňovania a motivácie - dopamín sa uvoľňuje, keď zažívame niečo príjemné (napríklad jedlo, úspech, fyzická aktivita).
• zasahuje do regulácie spánku, chuti do jedla, sexuálnej túžby a vylučovania hormónov.

Jeho správne fungovanie je kľúčové pre rovnováhu medzi telom a mysľou.

Prečo sa dopamínu hovorí „hormón šťastia“?

Dopamín hormón šťastia získal svoju prezývku preto, že sa uvoľňuje pri činnostiach, ktoré nás tešia – napríklad pri jedle, pohybe, milovaní, úspechoch či tvorivosti. Spúšťa príjemné pocity a odmeňuje nás za aktivity, ktoré sú prospešné pre naše prežitie a rozvoj. Tento systém motivácie nás podnecuje k opakovaniu týchto činností, čím sa zvyšuje naša životná spokojnosť.

Nedostatok dopamínu

Pri nedostatku dopamínu sa život môže zdať spomalený, bezfarebný a bez iskry. Stráca sa radosť z bežných vecí, chuť tvoriť, objavovať aj posúvať sa vpred. Myseľ akoby stratila svoj vnútorný motor. Ak má telo nedostatok dopamínu, prejavuje sa to rôznymi psychickými a fyzickými príznakmi, ako sú:

• úzkosť, depresia, apatia, schizofrénia,
• strata motivácie a energie,
• znížená schopnosť sústrediť sa, poruchy ako ADHD,
• poruchy pamäte,
• problémy so spánkom,
• túžba po sladkom a stimulačných látkach.
• chronický nedostatok môže viesť k vážnym neurologickým poruchám ako Parkinsonova choroba či syndrómu „nepokojných nôh“.

Ako zvýšiť dopamín prirodzene?

Dobrou správou je, že dopamín možno podporiť aj prirodzenými spôsobmi. Medzi najúčinnejšie patria:

• Dopamín strava: zaradenie potravín bohatých na tyrozín (banány, avokádo, vajcia, losos, tofu, mandle), vitamíny skupiny B, horčík a omega-3 mastné kyseliny.
• Pravidelný pohyb – cvičenie stimuluje tvorbu dopamínu, spôsobuje radosť (okrem iného).
• Kvalitný spánok a dostatočný odpočinok je kľúčový pre udržiavanie hladiny neurotransmiterov.
• Hudba, kreativita, úspechy – všetky tieto aktivity prirodzene spúšťajú uvoľňovanie dopamínu.
• Obmedzenie stresu a stimulantov (napr. kofeín, alkohol) v prospech dlhodobej rovnováhy.

Správna hladina dopamínu je nevyhnutná pre celkové zdravie a psychickú pohodu. Preto je dôležité podporovať jeho tvorbu zdravým životným štýlom, kvalitnou dopamín stravou, dostatkom pohybu, aktivitami či doplnkami výživy, ktoré spúšťajú uvoľňovanie dopamínu.

Predstavte si, že vo vašom tele pracujú tisíce malých „robotníkov“, ktorí bez prestávky rozkladajú potravu, opravujú bunky a zabezpečujú energiu pre každý váš pohyb. Títo neviditeľní pomocníci sú enzýmy – biologické katalyzátory, bez ktorých by organizmus nedokázal fungovať. Kde sa tvoria enzýmy, ako užívať tráviace enzýmy, čo obsahuje enzýmy a ako dlho užívať enzýmy?

Aké sú účinky enzýmov?

Enzýmy zohrávajú kľúčovú úlohu v mnohých biologických procesoch, pretože urýchľujú chemické reakcie a umožňujú telu efektívne spracovávať živiny, regenerovať tkanivá a udržiavať zdravie. Hlavné účinky enzýmov:

• Podpora trávenia a rozklad potravy – tráviace enzýmy štiepia bielkoviny, tuky a sacharidy na menšie, ľahko vstrebateľné látky. Napríklad proteázy rozkladajú bielkoviny, lipázy tuky a amylázy
• Lepšie vstrebávanie živín – správna činnosť enzýmov zabezpečuje, že telo získa maximum z prijatej potravy. Nedostatok enzýmov môže viesť k tráviacim problémom, nadúvaniu či intoleranciám.
• Protizápalové účinky – niektoré enzýmy, ako bromelaín (z ananásu) alebo serrapeptáza, môžu znižovať zápaly, podporovať hojenie rán a regeneráciu svalov.
• Detoxikácia organizmu – pomáhajú odbúravať toxíny a odpadové látky, čím zlepšujú činnosť pečene a obličiek.
• Podpora imunity - podieľajú sa na obranných mechanizmoch tela, pomáhajú ničiť škodlivé baktérie, vírusy a odstraňovať poškodené bunky.

Ak telo nemá dostatok enzýmov, môžu sa objaviť tráviace ťažkosti, únava či oslabená imunita. Preto je dôležité dbať na ich dostatočný príjem prostredníctvom stravy alebo doplnkov výživy.

Kde sa tvoria enzýmy?

Enzýmy sa tvoria v rôznych orgánoch a tkanivách tela, pričom každý druh enzýmu má špecifickú funkciu a je produkovaný v orgáne, kde je potrebný na zabezpečenie optimálneho trávenia a metabolizmu. Hlavné miesta tvorby enzýmov sú:

• Pankreas – hlavný orgán zodpovedný za produkciu tráviacich enzýmov, ako sú amylázy (štiepia sacharidy), lipázy (rozkladajú tuky) a proteázy (rozkladajú bielkoviny). Tieto enzýmy sa uvoľňujú do tenkého čreva, kde pomáhajú tráviť potravu.
• Žalúdok – produkuje enzým pepsín, ktorý je nevyhnutný na rozklad bielkovín. Kyslé prostredie žalúdka aktivuje tento enzým, aby mohol účinne fungovať.
• Slinné žľazy – už v ústach sa začína proces trávenia vďaka enzýmu amyláza, ktorý štiepi škroby na jednoduchšie cukry.
• Tenké črevo – produkuje enzýmy, ktoré pokračujú v trávení a vstrebávaní živín, napríklad maltázu, laktázu a sacharázu, ktoré pomáhajú pri rozklade cukrov.
• Pečeň a žlčník – samotná pečeň síce neprodukuje tráviace enzýmy, ale tvorí žlč, ktorá podporuje činnosť lipáz pri trávení tukov.

Ako užívať enzýmy a ako dlho?

Správne užívanie enzýmov závisí od ich druhu a účelu. Ako užívať tráviace enzýmy? Najčastejšie sa odporúča užívať ich pred jedlom alebo počas neho, aby pomohli pri trávení.

A ako dlho užívať enzýmy? Dĺžka užívania závisí od individuálnych potrieb – pri krátkodobých tráviacich ťažkostiach môže stačiť niekoľko dní, pri chronických problémoch môže byť vhodné dlhodobé užívanie po konzultácii s odborníkom.

Čo obsahuje enzýmy?

Enzýmy sa nachádzajú v rôznych potravinách, najmä v surovom ovocí a zelenine. Napríklad ananás obsahuje bromelaín, papája papaín a fermentované potraviny ako kefír či kyslá kapusta sú bohaté na probiotické enzýmy. Okrem prirodzených zdrojov existujú aj enzýmové doplnky, ktoré môžu pomôcť pri nedostatočnej produkcii enzýmov v tele.

Výživové doplnky s enzýmami

Ak telo neprodukuje dostatok enzýmov alebo ak sa ich prirodzený príjem zo stravy zníži, je možné doplniť ich pomocou výživových doplnkov. Tie môžu obsahovať:

• Tráviace enzýmy (napríklad amylázy, proteázy, lipázy)
• Systémové enzýmy s protizápalovými účinkami (napríklad serrapeptáza, bromelaín)
• Rastlinné enzýmy (napríklad papaín z papáje, bromelaín z ananásu).

EPA (eikosapentaénová kyselina) je omega-3 mastná kyselina, ktorá je dôležitá pre zdravie srdca, mozgu a imunitného systému. Nachádza sa hlavne v tučných rybách, ako sú losos, sardinky alebo makrela, a v niektorých riasach. EPA má protizápalové účinky, podporuje normálnu funkciu srdca a môže pomôcť znižovať hladinu triglyceridov v krvi. Je tiež užitočná pri podpore duševného zdravia a znižovaní rizika depresie.

Zdroje EPA v strave

Ak chcete zvýšiť príjem tejto dôležitej látky, najlepšie je zamerať sa na potraviny bohaté na EPA omega-3. Tu sú hlavné zdroje EPA vitamínu v strave:

• Tučné ryby - losos, makrela, sardinky, tuniak a sleď sú bohaté na EPA, podporujú zdravie srdca a mozgu.
• Rybí olej - olej z lososa alebo tresky sú koncentrované zdroje EPA.
• Morské plody - krevety, ustrice a chobotnice poskytujú významné množstvo EPA.
• Riasy a riasové oleje - spirulina a chlorella sú vegetariánske zdroje EPA.
• Obohatené potraviny - obohatené vajcia a iné produkty môžu tiež zvýšiť príjem EPA.

Zdravotné prínosy EPA

EPA má mnoho zdravotných prínosov, najmä v oblasti kardiovaskulárneho zdravia, imunitného systému a duševného zdravia. Tu sú niektoré z hlavných zdravotných prínosov EPA omega-3:

• Zdravie srdca
  EPA je známa svojím prínosom pre zdravie srdca. Pomáha znižovať hladinu triglyceridov v krvi, čo môže znížiť riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení, ako sú srdcové infarkty a mŕtvice. EPA tiež podporuje zdravý krvný tlak a zlepšuje funkciu krvných ciev, čím prispieva k lepšiemu prietoku krvi.
• Protizápalové účinky
  EPA má silné protizápalové účinky, ktoré môžu pomôcť pri liečbe zápalových ochorení, ako je artritída, chronické zápaly alebo ochorenia tráviaceho traktu. Znižovaním zápalu môže EPA zmierniť bolesť a zlepšiť pohyblivosť kĺbov u ľudí trpiacich zápalovými ochoreniami.
• Podpora duševného zdravia
  Výskumy naznačujú, že EPA môže zohrávať dôležitú úlohu pri zlepšovaní nálady a redukovaní symptómov depresie a úzkosti. Niektoré štúdie ukazujú, že pravidelný príjem EPA omega-3 môže zlepšiť kognitívne funkcie a podporovať duševné zdravie. Je to obzvlášť dôležité v prevencii alebo liečbe depresie a iných porúch nálady.
• Zlepšenie zdravia pokožky
  EPA pomáha zlepšiť zdravie pokožky tým, že znižuje zápaly a podporuje hydratáciu pokožky. Tento účinok môže byť užitočný pri liečbe stavov ako akné, psoriáza alebo iné kožné zápaly. EPA tiež pomáha znižovať škodlivé účinky UV žiarenia na pokožku.
• Podpora funkcie mozgu
  EPA je kľúčová pre zdravie mozgu. Podporuje kognitívne funkcie a môže zlepšiť koncentráciu a pamäť. Zlepšuje komunikáciu medzi nervovými bunkami a podporuje neuroplasticitu, čo znamená, že môže pomôcť pri regenerácii nervového tkaniva a zlepšení celkových funkcií mozgu.
• Zníženie rizika chronických ochorení
  EPA môže pomôcť znížiť riziko vzniku chronických ochorení, ako sú cukrovka 2. typu, obezita a metabolický syndróm. Má schopnosť regulovať hormonálne hladiny, zlepšiť inzulínovú citlivosť a podporiť správnu metabolizáciu tukov.
• Podpora zdravia očí
  EPA je prospešná aj pre zdravie očí, pretože pomáha znižovať zápaly a podporuje dobré prekrvenie očí. Môže tiež prispieť k prevencii makulárnej degenerácie a iných problémov so zrakom.

Odporúčané denné dávky EPA

Závisia od rôznych faktorov, ako sú vek, pohlavie, zdravotný stav a špecifické potreby organizmu. Všeobecne platí, že najlepšie je dosiahnuť príjem EPA omega-3 prostredníctvom vyváženej stravy. Avšak, niektorí ľudia môžu potrebovať doplnky stravy na dosiahnutie odporúčaného množstva. Odporúčané denné dávky EPA:

• Pre dospelých: 250 až 500 mg denne.
• Pre ľudí s rizikom srdcových ochorení: 1 000 mg denne.
• Pre osoby s depresiou: 1 000 až 2 000 mg denne.
• Tehotné a dojčiace ženy: 200 až 300 mg denne.

Bezpečnosť a vedľajšie účinky

Bezpečnosť užívania EPA závisí od dávky a formy príjmu (potraviny vs. doplnky). Vo všeobecnosti je príjem EPA omega-3 prostredníctvom potravín považovaný za bezpečný. Ak však užívate doplnky stravy, je dôležité dodržiavať odporúčané dávkovanie.

• Príliš vysoké dávky - užitie veľmi vysokých dávok EPA omega-3 (nad 3 000 mg denne) môže spôsobiť vedľajšie účinky, ako sú nevoľnosť, hnačka, rybí zápach z úst, alebo krvácanie (zvýšené riziko krvácania).
• Interakcie s liekmi - ak užívate lieky na zrážanlivosť krvi, mali by ste sa poradiť s lekárom pred začatím suplementácie EPA alebo omega-3.
• Znečistenie ťažkými kovmi - niektoré ryby môžu obsahovať ťažké kovy, ako je ortuť, ktoré môžu byť prítomné v rybom oleji. Preto je dôležité vyberať si kvalitné doplnky, ktoré sú testované na prítomnosť týchto kontaminantov.

Fenylalanín je esenciálna aminokyselina, ktorú si telo nedokáže vyrobiť samo, no zohráva dôležitú úlohu pri fungovaní nervového systému, tvorbe bielkovín a podpore duševnej pohody. Zistite, čo je fenylalanín, aké má účinky na organizmus, kde sa prirodzene nachádza a kedy je potrebné dávať si na jeho príjem pozor.

Fenylalanín – čo to je a aké má funkcie v tele

Fenylalanín je esenciálna aminokyselina, čo znamená, že je pre ľudské telo nevyhnutná, ale nedokážeme si ju sami syntetizovať. Musíme ju preto prijímať prostredníctvom potravy alebo výživových doplnkov. Patrí medzi základné stavebné zložky bielkovín, ktoré sú nevyhnutné pre rast, regeneráciu tkanív a množstvo ďalších biologických funkcií.

DLPA je skratka pre látku zvanú "dl-fenylalanín" (dl-phenylalanine).  DLPA  kombinuje dve formy fenyloalanínu: D-fenylalanín a L-fenylalanín. Tieto dve formy majú odlišné vlastnosti a účinky v tele.

V tele zohráva fenylalanín dôležitú úlohu najmä ako východisková látka (tzv. prekurzor) pri tvorbe ďalších zlúčenín:

• tyrozínu – ďalšej aminokyseliny, ktorá vzniká z fenylalanínu a je nevyhnutná pre produkciu viacerých dôležitých látok
• neurotransmiterov – dopamínu, noradrenalínu a adrenalínu, ktoré ovplyvňujú náladu, motiváciu, schopnosť sústredenia a reakciu na stres
• melanínu – pigmentu zodpovedného za farbu pokožky, vlasov a očí
• hormónov štítnej žľazy, ktoré riadia metabolizmus a energetickú rovnováhu.

Najčastejšie sa spomína vo forme L-fenylalanín, čo je jeho prirodzene sa vyskytujúca a biologicky aktívna forma. Telo ju efektívne využíva pri tvorbe vyššie spomenutých látok. Bez dostatočného množstva fenylalanínu by boli niektoré procesy v tele výrazne narušené – najmä tie, ktoré súvisia s činnosťou mozgu, nervového systému a hormonálnou rovnováhou.

Účinky fenylalanínu na organizmus

Fenylalanín účinky na ľudské telo sú komplexné a týkajú sa najmä nervového systému, duševnej výkonnosti, ale aj regulácie nálady a metabolizmu. Keďže ide o esenciálnu aminokyselinu, jej prítomnosť je nevyhnutná pre množstvo dôležitých fyziologických procesov. Vďaka tomu, že sa fenylalanín premieňa na tyrozín a následne na neurotransmitery (dopamín, noradrenalín, adrenalín), jeho účinky sa prejavujú najmä v týchto oblastiach:

• Zlepšenie nálady a duševnej pohody
  L-fenylalanín môže podporovať syntézu dopamínu – látky, ktorá je zodpovedná za pocit radosti, motivácie a psychickej pohody. Z tohto dôvodu sa skúma aj jeho potenciál pri liečbe miernych foriem depresie alebo úzkosti.
• Podpora mentálneho výkonu a koncentrácie
  Neurotransmitery vytvorené z fenylalanínu ovplyvňujú pozornosť, pamäť a schopnosť rýchleho rozhodovania. Vďaka tomu môže mať pozitívny vplyv na kognitívne funkcie a mentálnu bdelosť, čo ocenia najmä študenti alebo ľudia v stresujúcich povolaniach.
• Potlačenie chuti do jedla
  Niektoré štúdie naznačujú, že L-fenylalanín môže stimulovať tvorbu cholecystokinínu – hormónu, ktorý navodzuje pocit sýtosti. To môže byť zaujímavé pre ľudí, ktorí sa snažia regulovať telesnú hmotnosť.
• Zmiernenie bolesti
  Fenylalanín je predmetom výskumu aj pre svoj potenciál ovplyvňovať vnímanie bolesti, predovšetkým pri chronických bolestivých stavoch. Predpokladá sa, že pôsobí na endorfínové receptory, ktoré ovplyvňujú toleranciu voči bolesti.
• Podpora hormonálnej rovnováhy
  Tým, že sa podieľa na tvorbe tyrozínu, nepriamo ovplyvňuje aj činnosť štítnej žľazy. Hormóny štítnej žľazy (najmä tyroxín) sú kľúčové pre správne fungovanie metabolizmu a energetickej rovnováhy.

V ktorých potravinách sa nachádza fenylalanín

Fenylalanín v potravinách sa prirodzene vyskytuje najmä v bielkovinových zdrojoch živočíšneho aj rastlinného pôvodu. Keďže ide o aminokyselinu, nájdeme ju vo všetkých potravinách obsahujúcich kompletné bielkoviny. Bežná strava preto zvyčajne zabezpečuje jeho dostatočný príjem.

Medzi hlavné zdroje fenylalanínu patria:

• mäso (kuracie, hovädzie, bravčové)
• ryby a morské plody
• vajcia
• mlieko a mliečne výrobky
• strukoviny (sója, šošovica, cícer)
• orechy a semená
• celozrnné obilniny.

Vyskytuje sa aj v niektorých náhradných sladidlách, najmä v aspartáme, kde je uvedený ako zložka kvôli možnému riziku pre určité skupiny ľudí.

Kedy si dať pozor na príjem fenylalanínu

Zvýšenú pozornosť je potrebné venovať fenylalanínu pri vzácnom genetickom ochorení nazývanom fenylketonúria (PKU). Ide o metabolickú poruchu, pri ktorej telo nedokáže správne odbúravať túto aminokyselinu. Jej nadmerné hromadenie môže poškodzovať nervový systém.

Ľudia s týmto ochorením musia dôsledne obmedzovať príjem potravín s obsahom fenylalanínu, vrátane tých, ktoré obsahujú L-fenylalanín alebo umelé sladidlo aspartám. Tiež je dôležité dávať si pozor na príjem fenylalanínu v tehotenstve.

Fibrín je jedným z najdôležitejších prvkov hemostázy, čo je proces zastavenia krvácania. Spolu s krvnými doštičkami tvorí základ krvnej zrazeniny, ktorá uzatvára poranené miesto v cieve. Po vytvorení zrazeniny prebieha fibrinolýza – proces odbúravania fibrínu, ktorý zabezpečuje, že po zahojení rany sa krvný obeh v cieve obnoví a zrazenina sa odstráni. Fibrín je nerozpustný vláknitý proteín, ktorý hrá kľúčovú úlohu pri zrážaní krvi a hojení rán.

Proces tvorby fibrínu

Tvorba fibrínu je kľúčovým krokom v procese zrážania krvi (koagulácie), ktorý zabezpečuje zastavenie krvácania a hojenie poškodených tkanív. Tento proces je veľmi presne regulovaný a prebieha v niekoľkých fázach, ktoré zahŕňajú aktiváciu koagulačných faktorov, premenu fibrinogénu na fibrín a stabilizáciu fibrínovej siete.

Aktivácia koagulačnej kaskády

Keď dôjde k poškodeniu krvnej cievy, spustí sa koagulačná kaskáda – séria chemických reakcií, ktoré vedú k tvorbe fibrínu. Táto kaskáda môže byť aktivovaná dvoma hlavnými mechanizmami:

• Vonkajšia cesta – spúšťa sa pri poškodení cievy, keď sa do krvného obehu uvoľní tkanivový faktor, ktorý aktivuje ďalšie faktory zrážania krvi.
• Vnútorná cesta – aktivuje sa pri poškodení vnútornej výstelky cievy alebo pri kontakte krvi s neobvyklým povrchom (napr. cholesterolové plaky).

Obe cesty nakoniec vedú k aktivácii faktora X, ktorý premieňa protrombín na trombín (aktívny enzým potrebný na tvorbu fibrínu).

Premena fibrinogénu na fibrín

Trombín je kľúčový enzým, ktorý štiepi fibrinogén – rozpustnú bielkovinu nachádzajúcu sa v krvnej plazme. Fibrinogén pozostáva z troch párov polypeptidových reťazcov. Trombín štiepi fibrinogén na fibrínové monoméry, ktoré sú nerozpustné a začínajú sa spájať do prvotnej siete. Táto fáza je rýchla a kľúčová pre vytvorenie počiatočnej zrazeniny, ktorá zastavuje krvácanie.

Polymerizácia fibrínu – tvorba fibrínovej siete

Keď sa fibrínové monoméry vytvoria, dochádza k ich samovoľnému spájaniu do dlhých vlákien. Tento proces sa nazýva polymerizácia fibrínu. Fibrínové vlákna sa usporiadajú do sieťovej štruktúry, ktorá sa postupne spevňuje a stabilizuje. Táto sieť poskytuje mechanickú oporu pre krvné doštičky (trombocyty), čím vytvára pevný zrazeninu, ktorá utesňuje poškodenú cievu a bráni ďalšiemu krvácaniu.

Stabilizácia fibrínovej siete

Hoci fibrínová sieť vznikne pomerne rýchlo, v počiatočnej fáze je ešte nestabilná. Preto je potrebná ďalšia úprava, ktorú zabezpečuje fibrín-stabilizujúci faktor. Faktor XIII zosieťuje fibrínové vlákna, čím ich robí odolnejšími voči rozpusteniu.

Tento krok zabezpečuje, že krvná zrazenina zostane pevná a stabilná počas celého procesu hojenia. Po stabilizácii fibrínová sieť zastavuje krvácanie a vytvára základ pre obnovu poškodeného tkaniva.

Význam fibrínu v organizme

Fibrín je nevyhnutný pre správne fungovanie zrážania krvi a hojenie tkanív. Jeho hlavné úlohy zahŕňajú:

• Zastavenie krvácania (hemostáza) - fibrín vytvára pevnú sieť v mieste poranenia, čím stabilizuje krvný zrazeninu a zabraňuje ďalšiemu krvácaniu.
• Podpora hojenia rán - fibrínová sieť slúži ako dočasný základ, na ktorom sa zachytávajú bunky potrebné na regeneráciu tkaniva.
• Ochrana pred infekciou - fibrín môže pôsobiť ako bariéra proti baktériám a iným patogénom, čím zabraňuje ich šíreniu v tele.
• Obnova poškodených tkanív - po splnení svojej funkcie sa fibrín postupne odbúrava enzýmom plazmínom (proces fibrinolýzy), čím uvoľňuje priestor pre nové, zdravé bunky.
• Regulácia krvného obehu - hoci je fibrín kľúčový pre tvorbu krvnej zrazeniny, jeho nadmerná tvorba môže viesť k trombóze, preto existujú mechanizmy na jeho kontrolu a odbúravanie.

Poruchy spojené s fibrínom

Nerovnováha v tvorbe a odbúravaní fibrínu môže viesť k závažným zdravotným problémom. Medzi hlavné poruchy patria:

Nadmerná tvorba fibrínu

• Trombóza – vznik krvných zrazenín (trombus) v cievach, ktoré môžu brániť prietoku krvi. Hlboká žilová trombóza (HŽT) – tvorba zrazeniny v hlbokých žilách, najčastejšie v nohách. Pľúcna embólia – ak sa trombus uvoľní a dostane do pľúc, môže spôsobiť život ohrozujúcu blokádu. Infarkt myokardu, mozgová príhoda – trombus môže upchať cievy v srdci alebo mozgu.
• Diseminovaná intravaskulárna koagulácia (DIC) – nekontrolovaná aktivácia koagulačného systému, vedúca k nadmernej tvorbe fibrínu a vyčerpaniu koagulačných faktorov, čo spôsobuje krvácanie.
• Fibrínové usadeniny v orgánoch – môžu narúšať funkciu tkanív a orgánov, čo sa pozoruje napríklad pri autoimunitných ochoreniach.

Nedostatočná tvorba fibrínu

• Hemofília – genetická porucha, pri ktorej chýbajú niektoré koagulačné faktory, čo vedie k poruchám tvorby fibrínu a zvýšenému krvácaniu.
• Hypofibrinogenémia a afibrinogenémia – znížená alebo úplná absencia fibrinogénu v krvi, čo vedie k neschopnosti vytvoriť stabilnú krvnú zrazeninu.
• Poruchy fibrínovej stabilizácie – mutácie faktora XIII môžu viesť k tvorbe nestabilných zrazenín, ktoré sa rýchlo rozpadnú a spôsobujú krvácanie.

Regulácia fibrínu je kľúčová pre udržanie rovnováhy medzi zrážaním a rozpúšťaním zrazenín, preto jeho poruchy môžu mať vážne dôsledky na zdravie.

Folát je vo vode rozpustný vitamín B9, ktorý patrí do skupiny B-komplexu. Tento esenciálny vitamín hrá kľúčovú úlohu v mnohých biologických procesoch, vrátane syntézy DNA, delenia buniek, tvorby červených krviniek a metabolizmu aminokyselín. Je nevyhnutný najmä v období rýchleho rastu a vývoja, ako je tehotenstvo a detstvo.

Folát je prirodzená forma vitamínu B9, ktorá sa nachádza v potravinách. Jeho syntetická verzia, nazývaná kyselina listová, sa používa v potravinových doplnkoch a v obohatených potravinách, pretože má vyššiu stabilitu a lepšiu biologickú dostupnosť.

Hlavné funkcie folátu v organizme

• Podporuje tvorbu a opravu DNA, čím je nevyhnutný pre rast a regeneráciu buniek.
• Zohráva úlohu pri metabolizme homocysteínu, čím pomáha znižovať riziko kardiovaskulárnych ochorení.
• Podieľa sa na tvorbe červených krviniek, a tým predchádza anémii.
• Je dôležitý pre správny vývoj nervovej sústavy plodu, preto je jeho dostatočný príjem kľúčový v tehotenstve.

V akých potravinách nájdeme folát?

Folát sa prirodzene nachádza v mnohých potravinách, najmä v rastlinnej strave. Medzi najbohatšie zdroje patria:

• Listová zelenina – špenát, kel, rukola, rímsky šalát, brokolica
• Zelenina – špargľa, ružičkový kel, karfiol, repa
• Strukoviny – šošovica, cícer, fazuľa, hrach
• Ovocie – pomaranče, mango, jahody, banány, avokádo
• Celozrnné produkty – hnedá ryža, ovos, celozrnný chlieb a cestoviny
• Orechy a semienka – slnečnicové semienka, ľanové semienka, vlašské orechy
• Živočíšne produkty – pečeň, vajcia.

Keďže folát je citlivý na teplo, pri varení sa môže jeho obsah znížiť. Preto je najlepšie konzumovať potraviny bohaté na folát surové alebo mierne tepelne upravené (napríklad na pare).

Príčiny nedostatku folátu

Nedostatok folátu môže byť spôsobený viacerými faktormi, ktoré ovplyvňujú jeho príjem, vstrebávanie alebo zvýšenú spotrebu v tele. Medzi hlavné príčiny patria:

• Nedostatočný príjem zo stravy – ak strava neobsahuje dostatok listovej zeleniny, strukovín, ovocia či celozrnných produktov.
• Nadmerná konzumácia alkoholu – alkohol znižuje vstrebávanie folátu a urýchľuje jeho vylučovanie z tela.
• Poruchy vstrebávania – ochorenia tráviaceho traktu, ako celiakia, Crohnova choroba, syndróm krátkeho čreva, alebo iné poruchy čriev.
• Zvýšená potreba folátu – počas tehotenstva, dojčenia a obdobia rýchleho rastu (napr. v detstve) telo vyžaduje viac folátu.
• Užívanie niektorých liekov – niektoré lieky môžu ovplyvňovať metabolizmus folátu, napríklad antiepileptiká, antikoncepcia, niektoré antibiotiká.
• Genetická mutácia MTHFR – niektorí ľudia majú mutáciu génu MTHFR, ktorá ovplyvňuje schopnosť tela premieňať kyselinu listovú na jej aktívnu formu. Títo ľudia môžu byť náchylnejší na nedostatok folátu, aj keď ho prijímajú dostatok zo stravy.
• Chronický stres a vyčerpanie – dlhodobý stres môže znižovať schopnosť tela efektívne využívať vitamíny, vrátane folátu.

Nedostatok folátu môže viesť k únave, slabosti, bledosti, podráždenosti, anémii a v tehotenstve môže zvýšiť riziko vrodených chýb plodu. Preto je dôležité dbať na jeho dostatočný príjem.

Dostatok folátu je kľúčový pre celkové zdravie, a preto je dôležité dbať na jeho pravidelný príjem zo stravy alebo doplnkov výživy.

Zaujímavosti o foláte, o ktorých ste možno nevedeli:

• Niektoré krajiny obohacujú potraviny kyselinou listovou – v USA, Kanade a Austrálii sa múka a obilniny obohacujú kyselinou listovou, aby sa znížilo riziko vrodených chýb. V Európe však takéto obohacovanie nie je plošne zavedené.
• Podporuje zdravie ďasien – folát pomáha znižovať zápaly v ústnej dutine, čo môže prospieť ľuďom trpiacim zápalom ďasien (gingivitídou).
• Dôležitý pre športovcov – folát sa podieľa na prenose kyslíka krvou, čo je nevyhnutné pre výkon a regeneráciu svalov. Jeho dostatok pomáha predchádzať únave a zlepšuje celkovú kondíciu.

Glukozamín sulfát je organická zlúčenina, ktorá sa prirodzene vyskytuje v ľudskom tele, predovšetkým v chrupavkách. Hrá kľúčovú rolu v tvorbe a obnove spojivových tkanív, a taktiež udržuje správnu funkciu kĺbov. Je častou zložkou výživových doplnkov, na podporu regenerácie chrupaviek, zmiernenie príznakov artrózy či zlepšenie pohyblivosti kĺbov. Ukážeme si, aké má glukozamín sulfát účinky, pre koho je vhodný, kde je obsiahnutý a aké má dávkovanie.

Účinky glukozamínu

Glukozamín sulfát, ako prirodzená zlúčenina má množstvo pozitívnych účinkov na náš organizmus. Vedľajšie účinky glukozamín sulfátu sú mierne a viažu sa na tráviace problémy, zvýšenie hladiny cukru v krvi, alergické reakcie či ťažkosti s pečeňou alebo obličkami. Naopak jeho účinky sú najvýznamnejšie pri zmiernení bolesti pri artróze či pri podpore regenerácie chrupavky, ale aké ešte účinky glukozamín sulfát má?

• Podpora regenerácie chrupavky – stimuluje tvorbu proteoglykánov, čo sú základné stavebné zložky chrupavky, a to prispieva k jej pevnosti a regenerácii.
• Zmiernenie bolesti kĺbov – pomáha zmierňovať bolesť pri degeneratívnych ochoreniach ako artróza, taktiež tlmí zápal a bolesť v bedrách a kolenách.
• Zlepšenie pohyblivosti kĺbov – pomáha zlepšovať pohyblivosť, flexibilitu a znižovať stuhnutosť kĺbov, čím sa uľahčuje ich pohyb a zaisťuje sa komfort pri každodenných aktivitách.
• Protizápalové účinky – zabezpečuje zmiernenie zápalov v kĺboch, čím sa predchádza ich bolestivým opuchom.
• Prevencia poškodenia kĺbov – dlhodobý príjem posilňuje schopnosť kĺbových tkanív a chrupaviek odolávať poškodeniu spôsobeného napríklad nadmernou záťažou.
• Zlepšenie tvorby kĺbového mazu – prispieva k tvorbe kĺbového mazu, ktorý slúži ako prirodzené mazivo pre kĺby a znižuje trenie medzi kĺbovými povrchmi.
• Zlepšenie štruktúry chrupaviek – prispieva k syntéze kolagénu, nevyhnutného pre správnu štruktúru a funkciu chrupavky.
• Podpora zdravia šliach a väzov – okrem chrupaviek, podporuje aj zdravie šliach a väzov, čo môže pomôcť pri regenerácii týchto tkanív po úrazoch alebo operáciách.

Pre koho je glukozamín sulfát vhodný?

Glukozamín sulfát je veľmi prospešný v podpore zdravia kĺbov. Samozrejme, je vhodný pre osoby, ktoré trpia kĺbovými ťažkosťami. V horších prípadoch, pomáha osobám trpiacim degeneratívnymi ochoreniami ako je artróza. Pre koho ešte, je glukozamín sulfát vhodný a kto ho potrebuje viac?

• Osoby trpiace artrózou
• Ľudia so zvýšenou fyzickou záťažou
• Športovci
• Ľudia s rodinnou anamnézou problémov s kĺbmi
• Seniori
• Osoby trpiace obezitou
• Osoby po úrazoch alebo operáciách kĺbov
• Ľudia s artritídou
• Osoby so sedavým spôsobom života
• Ľudia trpiaci stresom a chronickou únavou.

Čo obsahuje glukozamín sulfát?

Glukozamín sulfát sa v potravinách prirodzene nachádza, a to najmä vo zvieracích chrupavkách. Jeho výskyt v strave nie je dostatočne zastúpený, ale predsa sa nájdu druhy potravín, ktorých je obsahom. Čoho všetkého je glukozamín sulfát obsahom?

• Kôrovce a morské živočíchy – krevety, raky a kraby
• Vývar z kostí
• Želatína.

Odporúčané dávkovanie

Odporúčané dávkovanie glukozamín sulfátu závisí od individuálnych potrieb človeka, ako od veku, zdravotného stavu či formy produktu. Vo všeobecnosti sa odporúča 1500 mg denne, rozdelených do 2-3 dávok počas dňa. Pri extrémnych prípadoch, ako je artróza či artritída sa odporúčajú vyššie dávky na 2000 mg denne, to musí ale samozrejme presne stanoviť váš lekár. Je dostupný v rôznych formách ako sú napríklad prášky či kapsuly. Správne dávkovanie môže podporiť celkové zdravie kĺbov a chrupaviek, zmierniť ich bolesť a zlepšiť pohyblivosť.

Glykogén je polysacharid, ktorý má v našom tele funkciu zásobovania energie, a to najmä v svaloch a v pečeni. Je to komplexný cukor, tvorený z množstva molekúl glukózy v krvi, ktoré sa spájajú a rozvetvujú. Syntetizuje sa po prísune živín do tela a po fyzickej námahe ho telo využíva ako rýchly zdroj glukózy. Je kľúčový pre výkonnosť a celkovú vitalitu.

Ako doplniť glykogén?

Ako sme uviedli v článku, je kľúčové si doplniť glykogén po namáhavej fyzickej aktivite, ale prečo je to tak? Po fyzickej námahe sú svaly citlivejšie na príjem glukózy, kde sa skonzumované sacharidy po cvičení rýchlo premieňajú na glykogén. Najlepšie si glykogén viete doplniť konzumáciou potravín bohatých na sacharidy či výživovými doplnkami bohatými na sacharidy a bielkoviny. Dbajte na optimálne hladiny glykogénu, pretože jeho nízke hladiny môžu spôsobiť rýchlejší spád vyčerpania a únavy a taktiež negatívne ovplyvňovať regeneráciu a rast svalov. Zaujímavý fakt je, že po vyčerpaní zásob glykogénu, trvá nášmu organizmu zhruba 48 hodín na spätné doplnenie. A preto je veľmi dôležité si pravidelne hladiny glykogénu zvyšovať, nielen častou pohybovou aktivitou, ale aj správnym doplňovaním.

Glykogén v potravinách

Samotný glykogén zo stravy nezískate priamo, pretože sa v strave nenachádza, keďže je to zásobáreň energie, ktorú si naše telo vytvorí z prijatých sacharidov. Kľúčom je konzumácia potravín bohatých na sacharidy, ktoré podporujú tvorbu a ukladanie glykogénu v pečeni a svaloch.

• Po jedle prebieha syntéza - keď sme v potrave prijali dostatok či nadbytok glukózy. Vtedy sa vylučuje inzulín V potrave sme prijali dostatok (aj nadbytok) glukózy. Vtedy sa vylučuje inzulín, ktorý podporuje príjem glukózy bunkami, kde sa nadbytočná glukóza premieňa na zásoby energie.
• Počas hladovania je glykémia nižšia - čím prispieva k vylučovaniu hormónu glukagónu. Ten má za úlohu rozklad jeho zásob, s cieľom doplniť dôležitú glukózu naspäť do krvi, a tak zapríčinil správne fungovanie mozgu či červených krviniek.

Zvýšenie hladín glykogénu môžete najlepšie získať cez stravu konzumáciou sacharidov. Platí teda, že čím viac na sacharidy bohaté potraviny prijmete, tým viac glykogénu budete mať vo svaloch. Samozrejme sú primárne komplexné sacharidy, no svoje miesto vo vašom jedálničku, by mali mať aj jednoduché sacharidy ako napríklad ovocné cukry. Je dobré sacharidy kombinovať s bielkovinami a zdravými tukmi, čo zlepšuje ich absorpciu a stabilizáciu hladiny cukru v krvi.

• Celozrnné obilniny: hnedá ryža, celozrnné pečivo, ovsené vločky, quinoa
• Strukoviny: hrach, fazuľa, cícer, šošovica
• Mliečne výrobky, premieňajúce laktózu na glukózu: mlieko, jogurt
• Zelenina s vysokým obsahom sacharidov: zemiak, batát, kukurica
• Ovocie: banán, hrozno, jablko, pomaranč.

Glykogén vo svaloch

Glykogén sa syntetizuje nielen v pečeni ale aj vo svaloch, no v každom má svoju špecifickú funkciu. Svalový glykogén má funkciu zdroja energie pre svalové bunky, nazýva sa aj živočíšny škrob.

• Hlavný zdroj energie pri námahe - je hlavným zdrojom energie pri fyzických aktivitách, počas ktorých sa svalový glykogén rozkladá na glukózu, ktoré svaly využívajú na ich činnosť.
• Obmedzená kapacita - treba vedieť, že svaly majú obmedzenú kapacitu glykogénu a preto je dôležité ho pravidelne dopĺňať.
• Obnova po cvičení - po fyzickej námahe je naše telo schopné efektívne obnoviť zásoby glykogénu, najmä po príjme sacharidov do ak 30–60 minút po tréningu.
• Podpora výkonu - vyššie hladiny svalového glykogénu prispievajú k lepšiemu výkonu.

Predstavte si látku, ktorá vo vašom tele riadi kľúčové procesy ako obranu proti infekciám, reguláciu trávenia či reakciu na alergie. Tou látkou je histamín – malá, no mimoriadne dôležitá molekula, ktorá môže mať obrovský vplyv na vaše zdravie a pohodu. Ide o biogénny amín, ktorý sa prirodzene vyskytuje v ľudskom organizme. Hoci je histamín nevyhnutný pre správne fungovanie organizmu, jeho nerovnováha môže spôsobiť nepríjemné ťažkosti a dokonca zhoršiť zdravotný stav.

Pri kontakte s alergénom alebo iným podráždením sa histamín uvoľňuje a sprostredkúva typické fyziologické reakcie, ako sú opuch, začervenanie, svrbenie či zvýšená priepustnosť ciev. Dysregulácia alebo zvýšená hladina histamínu môže viesť k vzniku rôznych klinických prejavov, ktoré sú často označované ako histamínová intolerancia. Enzým DAO prispieva k efektívnemu rozkladu histamínu v tráviacom trakte, znižuje hladinu histamínu prijatého z potravy.

Funkcie histamínu

Histamín je neoddeliteľnou súčasťou nášho organizmu a plní množstvo zásadných funkcií, ktoré ovplyvňujú nielen imunitný systém, ale aj trávenie, nervový systém či krvný obeh. Jeho prítomnosť a správna regulácia sú preto pre zdravie nevyhnutné. Pozrime sa na hlavné histamín funkcie podrobnejšie:

Imunitná odpoveď a zápal

Pri kontakte s baktériami, vírusmi alebo alergénmi uvoľňujú žírne bunky histamín ako súčasť rýchlej obrany.

• Dochádza k rozšíreniu ciev, čo umožňuje rýchlejší prísun bielych krviniek do miesta zápalu.
• Výsledkom sú typické prejavy zápalu: začervenanie, opuch, svrbenie.
• Histamín tak podporuje účinnú reakciu organizmu na poškodenie alebo infekciu.

Regulácia žalúdočnej kyseliny

V tráviacom trakte má histamín zásadnú úlohu:

• Aktivuje H2 receptory na bunkách žalúdočnej sliznice,
• čím stimuluje tvorbu kyseliny chlorovodíkovej, potrebnej na trávenie a ničenie škodlivých mikroorganizmov.
• Bez tejto funkcie by trávenie bielkovín a obrana žalúdka nefungovali správne.

Prenos nervových signálov

V centrálnom nervovom systéme pôsobí histamín ako neurotransmiter, teda prenášač nervových impulzov.

• Ovplyvňuje bdelosť, sústredenie, chuť do jedla, spánok, ako aj pamäť a učenie.
• Nerovnováha môže viesť k problémom so spánkom, únavou či zmenami nálady.

Regulácia krvného obehu

Histamín rozširuje kapiláry, čo zlepšuje prietok krvi a znižuje krvný tlak v daných oblastiach.

• Tento mechanizmus je kľúčový pri zápalových a alergických reakciách,
• kde uľahčuje prístup imunitných buniek do postihnutých tkanív.

Podpora hojenia a regenerácie

Vďaka svojmu protizápalovému účinku pomáha histamín aj pri:

• aktivácii buniek, ktoré sa podieľajú na opravách tkanív,
• urýchľovaní regenerácie po poraneniach či infekciách.

Tieto histamín funkcie ukazujú, že bez tejto molekuly by náš organizmus nedokázal správne reagovať na vonkajšie aj vnútorné podnety.

Účinky histamínu na telo

Hoci je histamín nevyhnutný pre zdravie, jeho nadbytok môže spôsobiť výrazné problémy:

• Alergické reakcie - pri kontakte s alergénom uvoľnený histamín spôsobuje svrbenie, opuch, začervenanie kože a výtok z nosa. To sú známe príznaky alergie.
• Migréna a bolesti hlavy - štúdie naznačujú, že zvýšená aktivita histamínu môže vyvolať alebo zhoršiť migrény.
• Problémy s trávením - nadbytok histamínu môže dráždiť črevnú sliznicu, čo vedie k nadúvaniu, hnačke či kŕčom.
• Dýchacie ťažkosti - v extrémnych prípadoch môže spôsobiť bronchospazmus (zúženie dýchacích ciest), čo je nebezpečné najmä u astmatikov.

Tieto účinky podčiarkujú, že rovnováha histamínu v tele je kľúčová a pri jej narušení môže nastať stav nazývaný histamínová intolerancia.

Príznaky zvýšenej hladiny histamínu

Ak sa v tele nahromadí viac histamínu, než dokáže odbúrať, objavia sa príznaky ako:

• Únava, búšenie srdca, úzkosť.
• Kožné vyrážky a začervenanie.
• Tráviace ťažkosti ako nadúvanie alebo hnačka.
• Dýchacie problémy a zápalové reakcie.

Dôvody zvýšenej hladiny môžu byť rôzne – od konzumácie potravín bohatých na histamín, cez narušenú funkciu enzýmu diaminooxidázy (DAO), až po chronické zápalové ochorenia.

Čo ovplyvňuje hladinu histamínu?

Množstvo histamínu v tele nie je fixné a môže sa meniť v závislosti od mnohých faktorov:

• Strava - niektoré potraviny obsahujú veľa histamínu alebo látky, ktoré jeho odbúravanie brzdia. Medzi ne patria zrejúce syry, fermentované potraviny, alkohol alebo údeniny.
• Enzýmy - hlavným enzýmom, ktorý odbúrava histamín, je diaminooxidáza (DAO). Ak je jeho aktivita nízka (napr. v dôsledku genetických predispozícií alebo chorôb čriev), hladina histamínu stúpa.
• Stres a hormóny - fyzický a psychický stres môžu zvýšiť uvoľňovanie histamínu. Rovnako hormonálne zmeny počas menštruačného cyklu alebo tehotenstva môžu ovplyvniť jeho hladinu.
• Lieky - niektoré lieky znižujú účinnosť enzýmov na odbúravanie histamínu, čo vedie k jeho zvýšeniu v tele.

Poznanie týchto faktorov je dôležité pre prevenciu nepríjemných symptómov a pre správnu starostlivosť o svoje zdravie.

Histidín je esenciálna aminokyselina, ktorá je nevyhnutná pre rast, obnovu tkanív a správne fungovanie viacerých procesov v tele. Zohráva kľúčovú úlohu pri tvorbe hemoglobínu, podpore imunitného systému a produkcii histamínu, ktorý ovplyvňuje alergické reakcie a trávenie. Keďže si ho telo nevie syntetizovať v dostatočnom množstve, je potrebné ho prijímať prostredníctvom stravy alebo doplnkov výživy s obsahom histidínu.

Účinky histidínu na zdravie

Histidín účinky sú významné najmä pre tvorbu hemoglobínu, podporu imunitného systému a hojenie tkanív. Táto aminokyselina je dôležitá aj pre tvorbu histamínu, ktorý zohráva úlohu v imunitných reakciách a regulácii spánku. Význam histidínu spočíva aj v jeho antioxidačných vlastnostiach a schopnosti podporovať detoxikáciu organizmu. Pozrime sa bližšie na jeho hlavné účinky histidínu.

• Tvorbe hemoglobínu – podieľa sa na prenose kyslíka v krvi a podporuje zdravú krvotvorbu.
• Podpore imunitného systému – je nevyhnutný pre produkciu bielych krviniek a obranyschopnosť organizmu.
• Hojení rán a regenerácii tkanív – pomáha pri obnove svalov, kože a vnútorných orgánov.
• Tvorbe histamínu – ovplyvňuje alergické reakcie, trávenie a reguláciu spánku.
• Detoxikácii organizmu – viaže a odstraňuje ťažké kovy, čím prispieva k ochrane buniek pred poškodením.
• Podpore nervového systému – prispieva k správnej funkcii neurotransmiterov a môže zlepšovať kognitívne schopnosti.

Histidín v potravinách

Existuje mnoho potravín, ktoré sú bohaté na histidín a môžu pomôcť zabezpečiť jeho denný príjem, pri dostatočne vyváženej strave. Medzi hlavné zdroje histidínu v potravinách patria napríklad najmä mäso, ryby a vajcia. Pozrime sa detailnejšie na najbohatšie zdroje tejto aminokyseliny:

• Mäso – hovädzie, kuracie, bravčové mäso sú skvelými zdrojmi histidínu. Okrem toho poskytujú aj ďalšie esenciálne aminokyseliny potrebné na podporu svalového rastu a regenerácie.
• Ryby - losos, tuniak sú bohaté na histidín a obsahujú tiež omega-3 mastné kyseliny, ktoré podporujú zdravie srdca a mozgu.
• Mliečne výrobky – syry, jogurty, mlieko sú vynikajúcim zdrojom histidínu, najmä pre tých, ktorí preferujú rastlinné potraviny alebo obmedzujú príjem mäsa.
• Vajcia sú bohaté na histidín, a zároveň obsahujú všetky esenciálne aminokyseliny, ktoré telo potrebuje pre optimálne fungovanie.
• Orechy a semená – arašidy, sezam, slnečnicové semienka.
• Strukoviny – šošovica, cícer, sója - sú výbornou alternatívou pre vegetariánov a vegánov. Najmä sója je známa vysokým obsahom esenciálnych aminokyselín vrátane histidínu.
• Celozrnné produkty – ovos, pšenica, quinoa sú nielen bohaté na vlákninu, ale aj na aminokyseliny, ako je histidín.

Vyvážená strava bohatá na tieto potraviny zabezpečí dostatočný príjem histidínu, čím podporí jeho pozitívne účinky na zdravie.

L-histidín ako doplnok stravy

L-histidín je biologicky aktívna forma tejto aminokyseliny, ktorá sa využíva v doplnkoch výživy na podporu regenerácie svalov, zlepšenie metabolizmu a ochranu pred oxidačným stresom. Suplementácia môže byť užitočná pri zvýšenej fyzickej záťaži alebo v prípade nedostatočného príjmu z potravy. Náš nový EAA Complex poskytuje všetkých deväť esenciálnych aminokyselín vrátane histidínu, podporujúc rast a regeneráciu svalov. Suplementácia histidínom môže byť teda užitočná najmä pre:

• Regeneráciu svalov – podporuje hojenie tkanív a rast svalovej hmoty.
• Podporu imunitného systému – zlepšuje tvorbu bielych krviniek a obranyschopnosť organizmu.
• Ochranu pred oxidačným stresom – pôsobí ako antioxidant a pomáha pri detoxikácii.
• Zlepšenie metabolizmu – podieľa sa na tvorbe enzýmov a hemoglobínu.

Doplnky s L-histidínom sú vhodné pre športovcov, osoby so zvýšenou fyzickou alebo psychickou záťažou a tých, ktorí majú nedostatok histidínu v strave. Ich užívanie je však najlepšie konzultovať s odborníkom.

Hypotyreóza je porucha činnosti štítnej žľazy, pri ktorej telo produkuje príliš málo hormónov (hodnota TSH zvýšená nad 3,8 až 4,1 mIU/l) zodpovedných za reguláciu metabolizmu, energie, nálady a telesnej teploty. Tento stav môže pôsobiť nenápadne, no ak sa nerieši, môže ovplyvniť celé fungovanie organizmu. Hoci je hypotyreóza častá, najmä u žien po 40. roku života, mnohí ľudia roky netušia, že ňou trpia.

Ak aj vás často trápi únava, spomalené myslenie, zimomravosť alebo problémy s váhou, možno je čas položiť si otázku: čo je hypotyreóza a ako ju rozpoznať?

Aké sú príznaky hypotyreózy?

Hypotyreóza príznaky sa často plazia pomaly, postupne a môžu sa ľahko zameniť s inými stavmi alebo pripisovať stresu či starnutiu. Práve to je dôvod, prečo zostáva dlhodobo nediagnostikovaná.

Najčastejšie príznaky hypotyreózy zahŕňajú:

• Chronickú únavu – aj po dostatočnom spánku sa cítiš vyčerpaný.
• Zimomravosť – pocit chladu aj v teplom prostredí.
• Priberanie – prírastok na váhe, ktorý nevyplýva zo zmeny stravy či pohybu.
• Suchá pokožka a lámavé vlasy – koža môže byť matná a šupinatá, vlasy rednú.
• Zabúdanie, problémy so sústredením – tzv. „mozgová hmla“ je častý sprievodný jav.
• Zmeny nálad, depresia – psychika býva pri hypotyreóze výrazne ovplyvnená.
• Zápcha – spomalenie metabolizmu zasahuje aj trávenie.
• Menštruačné poruchy – silnejšia, nepravidelná alebo vynechávajúca menštruácia.
• Spomalený pulz – pocit „spomaleného“ srdca či nízky krvný tlak.

Príznaky sa líšia v intenzite aj kombinácii. Ak ich pozoruješ viacero, je vhodné konzultovať stav so všeobecným lekárom alebo endokrinológom.

Aké sú riziká neliečenej hypotyreózy?

Neliečená hypotyreóza nie je len o únave a priberaní. Dlhodobý nedostatok hormónov štítnej žľazy môže mať vážne dôsledky pre zdravie celého tela.

Medzi hlavné riziká neliečenej hypotyreózy patria:

• Poškodenie kardiovaskulárneho systému – vyššie riziko vysokého cholesterolu, spomalený tep, zlyhávanie srdca.
• Psychické problémy – prehlbujúca sa depresia, úzkosti a kognitívne poruchy.
• Reprodukčné problémy – neplodnosť, opakované potraty, rizikové tehotenstvo.
• Myxedém – extrémna forma hypotyreózy, ktorá môže spôsobiť stratu vedomia, zlyhanie orgánov a smrť (nutná urgentná liečba).
• Zhoršenie kvality života – chronická únava, znížený výkon v práci, narušené medziľudské vzťahy.

Zanedbanie liečby vedie k zhoršeniu stavu, ktorý môže byť pritom relatívne ľahko kontrolovateľný, ak sa zachytí včas.

Hypotyreóza a jej liečba

Dobrý deň môže začať správnou dávkou hormónu. Hypotyreóza liečba je jednoduchá, efektívna a zvyčajne doživotná. Zahŕňa pravidelné užívanie syntetického hormónu – najčastejšie levotyroxínu – ktorý nahrádza chýbajúce hormóny štítnej žľazy.

Kľúčové aspekty liečby:

• Denné užívanie lieku nalačno, 30 minút pred raňajkami.
• Pravidelné kontroly TSH a FT4 – minimálne raz za 6 až 12 mesiacov.
• Úprava dávky podľa veku, hmotnosti a iných ochorení.
• Spolupráca s lekárom – najmä pri zmene životného štýlu, liekov alebo počas tehotenstva.

Pacienti, ktorí sa riadia pokynmi lekára, zvyčajne po úprave liečby pociťujú výrazné zlepšenie kvality života už v priebehu niekoľkých týždňov.

Výživa pri hypotyreóze – čo pomáha?

Strava pri hypotyreóze (zníženej činnosti štítnej žľazy) môže výrazne ovplyvniť priebeh ochorenia. Hoci výživa nenahrádza liečbu, správne nastavený jedálniček podporuje činnosť štítnej žľazy a pomáha zmierniť niektoré symptómy.

Odporúčané živiny a potraviny:

• Jód – dôležitý pre tvorbu hormónov (morské ryby, riasy, jodidovaná soľ – s mierou).
• Selén – chráni štítnu žľazu a podporuje konverziu T4 na T3 (para orechy, vajcia, slnečnicové semienka).
• Zinok a železo – dôležité pre správnu funkciu žliaz a imunity (mäso, šošovica, orechy).
• Omega-3 mastné kyseliny – pôsobia protizápalovo (losos, chia semienka, vlašské orechy).

Čomu sa vyhýbať alebo obmedziť:

• Goitrogénne potraviny – najmä v surovom stave: kapusta, kel, brokolica, sója.
• Glutén (v prípade intolerancie) – niektoré štúdie naznačujú súvis medzi celiakiou a hypotyreózou.
• Nadmiera kofeínu a alkoholu – môžu ovplyvniť vstrebávanie liekov.

Hydratácia, pravidelný pohyb a vyhýbanie sa stresu sú ďalšími dôležitými súčasťami celkovej starostlivosti o zdravie pri hypotyreóze.

Inulín je rozpustná vláknina a prírodný polysacharid, ktorý sa nachádza v rôznych rastlinách, najmä v koreňoch čakanky. V hrubom čreve fermentuje, čím podporuje rast prospešných črevných baktérií a zlepšuje tak trávenie. Taktiež reguluje hladiny cukru v krvi a podporuje imunitu. Okrem toho sa používa aj ako prírodné sladidlo s nízkym glykemickým indexom. Ukážeme si, čo to je inulín, aké má účinky, kde ho nájdeme a ako ho možno doplniť?

Aké má inulín účinky?

Inulín účinky sú širokospektrálne, vzhľadom na fakt, že je prírodnou rozpustnou vlákninou. Je známy svojimi prebiotickými vlastnosťami, ktoré podporujú zdravú črevnú mikroflóru a zlepšujú tak celkové trávenie. Inulín taktiež reguluje hladiny cukru v krvi, ale má aj množstvo ďalších účinkov, ktoré si bližšie priblížime.

• Podpora trávenia – inulín slúži ako prebiotikum, ktoré podporuje rast prospešných baktérií v črevách, čím zlepšuje črevnú mikroflóru, peristaltiku čriev a celkovú tráviacu funkciu. Taktiež zamedzuje vzniku zápchy a črevných ochorení a detoxikuje organizmus od škodlivých látok.
• Lepšia absorpcia minerálov – pomáha lepšie vstrebávať minerály, ktoré sú dôležité na rast kostí, funkciu nervového systému a svalov, ako sú vápnik a horčík.
• Znižovanie hladiny cholesterolu – niektoré štúdie naznačujú, že inulín môže pomôcť búrať vyššie hladiny nebezpečného LDL cholesterolu.
• Regulácia hladiny cukru v krvi – inulín prispieva k znižovaniu glykemického indexu potravín, čím zlepšuje metabolizmus cukrov. To umožňuje udržiavať stabilnú hladinu glukózy v krvi, a preto sa i odporúča pre diabetikov s cukrovkou 2. typu.
• Podpora imunity – svojou schopnosťou podporovať zdravie črevnej mikroflóry zabraňuje vzniku rôznych infekcií, čím posilňuje celkovú imunitu organizmu.
• Podpora chudnutia – je nízkokalorický a zvyšuje pocit sýtosti, čím je užitočný pri chudnutí.

Kde sa inulín nachádza?

Inulín, ako prírodná vláknina, je obsahom rôznych rastlín, nájsť ho môžeme najmä v koreňoch či hľuzách. Tento polysacharid využívajú rastliny ako zásobný cukor a je často extrahovaný najmä z čakanky. Pre svoje prebiotické účinky je pre náš organizmus veľmi dôležitý a odporúčame si ním spestriť jedálniček. Ukážeme si bežne dostupný inulín v potravinách.

• Artičoky (najmä v koreňoch)
• Špargľa (najmä surová)
• Cibuľa
• Cesnak
• Rebarbora
• Čakanka (jej koreň obsahuje najvyššie množstvo inulínu a často sa používa na extrakciu tejto vlákniny)
• Topinambur (taktiež významný obsah inulínu je v jeho hľuzovkách)
• Púpava (koreň)
• Banány.

Dávkovanie a spôsob užívania inulínu

Inulín má na náš organizmus množstvo pozitívnych účinkov. Okrem potravín s jeho bohatým obsahom, ho môžeme nájsť aj vo výživových doplnkoch. Vyskytuje sa najmä v podobe prášku, ale doplniť ho môžete aj napríklad konzumáciou čakankového sirupu. Môže byť teda pridávaný do rôznych nápojov, smoothies či jogurtov.

Optimálna dávka na deň sa môže líšiť od individuálnych potrieb človeka, ale vo všeobecnosti sa odporúča 5g – 10g na deň. Pre koho je ale inulín vhodný a kto ho potrebuje viac?

• Pre ľudí s tráviacimi ťažkosťami
• Vhodný pre diabetikov
• Vhodný aj pre deti (čo sa môže líšiť a závisieť od konkrétneho veku dieťaťa)
• Vhodný pre tehotné a dojčiace ženy
• Prospešný pre seniorov
• Vhodný pre osoby s nadváhou a pre osoby s cieľom úbytku na hmotnosti
• Pre ľudí s vysokým cholesterolom
• Pre osoby s cieľom lepšieho vstrebávania minerálov
• Pre ľudí s cieľom podporiť a udržať zdravú črevnú mikroflóru
• Pre osoby vyhľadávajúce prírodné sladidlo
• Pre osoby s cieľom posilniť imunitu.

Izoleucín patrí medzi vetvené esenciálne aminokyseliny skupiny BCAA, spolu s leucínom a valínom. Keďže si izoleucín naše telo nedokáže samo vytvoriť, musí byť prijímaný zo stravy alebo z výživových doplnkov. V našom organizme zohráva kľúčovú rolu pri raste svalovej hmoty, podpore imunity či udržiavaní stabilnej hladiny cukru v krvi. Zistite, aká je jeho úloha v tele, v akých potravinách ho nájdeme či aké benefity ponúka pre športovcov.

Akú má úlohu izoleucín v tele?

Izoleucín je pre nás v mnohých smeroch veľmi dôležitý. Je kľúčový pre syntézu hemoglobínu, čo je molekula proteínu v červených krvinkách, ktorá prenáša kyslík z pľúc do tkanív tela. Taktiež sa podieľa na syntéze svalových bielkovín a ochrane svalovej hmoty pred katabolizmom. Aké ďalšie výhody má izoleucín pre náš organizmus?

• Podpora svalového rastu a regenerácie – je nevyhnutný pri syntéze svalových bielkovín, pri ochrane svalových vlákien pred katabolizmom, a taktiež znižuje riziko ich rozkladu pri fyzickej námahe.
• Vplyv na športový výkon – pozitívne ovplyvňuje športový výkon, vďaka poskytnutiu dlhodobej zásoby energie počas tréningu.
• Regulácia hladiny cukru v krvi – podporuje metabolizmus glukózy do svalových buniek, čím zvyšuje jej využitie ako zdroj energie a znižuje tým únavu.
• Podpora nervovej sústavy – podieľa sa na tvorbe neurotransmiterov, ktoré ovplyvňujú náladu a sústredenie.
• Podpora imunitného systému – podieľa sa na tvorbe bielych krviniek a protilátok, čím zlepšuje obranyschopnosť organizmu.
• Zrýchlenie hojenia rán – je prítomný pri regenerácii buniek po ich poškodení a zúčastňuje sa na opravách poškodených tkanív.
• Tvorba hemoglobínu – prispieva k správnemu okysličovaniu tkanív a transportu kyslíka v krvi.
• Hormonálna rovnováha – je prítomný pri produkcii takých hormónov, ktoré ovplyvňujú rast a regeneráciu buniek.
• Metabolizmus tukov – efektívne využíva tuky ako zdroj energie, čoho výsledkom je lepšie spaľovanie tukových zásob.
• Lepšia odolnosť voči stresu – môže prispieť k lepšej adaptácii na zvýšený stres.

Ktoré potraviny sú bohaté na izoleucín?

Ako sme už načrtli, tak izoleucín si ako esenciálnu aminokyselinu naše telo nevie samo vytvoriť, a preto je kľúčové ho prijímať buď z výživových doplnkov alebo zo stravy. Je obsahom rôznych živočíšnych a rastlinných zdrojov, pričom jeho dostatočný príjem je kľúčový pre svalovú regeneráciu, metabolizmus či tvorbu energie. V akých potravinách izoleucín nájdeme?

• Mäso – hovädzie, kuracie, morčacie, jahňacie mäso
• Ryby a riasy – losos, tuniak, treska, spirulina
• Vajcia
• Mliečne výrobky – mlieko, syry, tvaroh, jogurty
• Srvátkový proteín
• Zelenina – mangold, žerucha
• Strukoviny – šošovica, fazuľa, cícer, sójové bôby
• Obilniny – ovos, hnedá ryža, quinoa, pohánka
• Orechy a semienka – kešu, para, mandle, slnečnicové, sezamové a tekvicové semienka.

Aké sú benefity izoleucínu pre športovcov?

Izoleucín je kľúčový pri regenerácii svalov, ochrane svalovej hmoty a tvorbe energie počas tréningu. Odporúča sa najmä pre športovcov, ktorí ho využívajú na podporu výkonu, urýchlenie zotavenia po tréningu a zlepšenie vytrvalosti. Nájsť ho môžeme aj vo výživových doplnkoch, v ktorých je väčšinou v kombinácii s ďalšími aminokyselinami, ako sú leucín a valín. Aké sú teda benefity izoleucínu pre športovcov?

• Podpora svalovej regenerácie – opravuje poškodené svalové vlákna a skracuje čas zotavenia po tréningu.
• Ochrana svalovej hmoty – zabraňuje katabolizmu svalov pri fyzickej záťaži.
• Podpora výkonu a vytrvalosti – slúži ako dlhodobý zdroj energie počas tréningu a minimalizuje únavu.
• Efektívnejšia využiteľnosť energie – podporuje metabolizmus glukózy a tukov, čím udržiava stabilnú hladinu energie.
• Zníženie svalovej únavy – zmierňuje tvorbu kyseliny mliečnej, ktorá spôsobuje svalovú bolestivosť.
• Podpora imunity – znižuje riziko oslabenia imunity, v dôsledku intenzívneho tréningu.

Kazeín (nočný proteín) je bielkovina, ktorá sa prirodzene nachádza v mlieku a mliečnych výrobkoch. Predstavuje až 80 % všetkých proteínov v kravskom mlieku, zatiaľ čo zvyšných 20 % tvorí srvátka. Vďaka svojej štruktúre sa kazeín trávi pomaly, čo zabezpečuje postupné uvoľňovanie aminokyselín do organizmu. Kazeín je na rozdiel od srvátky trávený a vstrebávaný podstatne pomalšie. Tento proces z neho robí ideálny proteín na noc alebo na dlhšie prestávky medzi jedlami, pretože podporuje regeneráciu a zabraňuje rozkladu svalovej hmoty. Kazeín je hlavným zdrojom aminokyselín, vápniku a fosforu, ktoré sú dôležité pre zdravý rast a vývoj organizmu.

Aké má kazeín účinky?

Kazeínové účinky sú oceňované najmä vo svete fitness a športovej výživy. Jeho hlavné benefity zahŕňajú:

• Podpora regenerácie - pomaly uvoľňuje aminokyseliny, čo zabezpečuje dlhodobú ochranu svalov pred katabolizmom.
• Budovanie svalovej hmoty - vysoký obsah esenciálnych aminokyselín prispieva k rastu svalov.
• Zasýtenie a podpora chudnutia - vďaka svojej hustej konzistencii dokáže kazeín udržať pocit sýtosti na dlhší čas (až na 180 minút), čo je výhodné pri redukčných diétach.

• Podpora zdravia kostí - vysoký obsah vápnika v kazeíne prispieva k pevnosti kostí a zubov. Môže pomáhať predchádzať osteoporóze a iným ochoreniam kostí.
• Zlepšenie spánku - konzumácia kazeínu pred spaním môže podporiť nočnú regeneráciu a prispieť k hlbšiemu spánku, pretože uvoľňuje aminokyseliny počas celej noci.

Okrem toho sa kazeín v mlieku často používa ako zdroj bielkovín v špeciálnych výživových doplnkoch.

Zdroje kazeínu

Hlavným zdrojom kazeínu je mlieko. Medzi najbežnejšie potraviny obsahujúce túto bielkovinu patria:

• Kravské a kozie mlieko - primárny zdroj kazeínu v mlieku.
• Jogurty a syry - najmä tvrdé a polotvrdé syry, ktoré obsahujú vysoké množstvo tejto bielkoviny.
• Proteínové doplnky - micelárny kazeín (vyrába sa mikrofiltráciou odstredeného kravského mlieka, bez použitia chemických látok a prebieha pri nízkych teplotách. Mikrofiltráciou sa odstraňuje laktóza a tuk. Výsledkom je prírodný produkt s obsahom do 85% proteínov a nízkym obsahom tuku a sacharidov. Je rozpustný.), alebo kazeinát vápenatý (vyrába sa pridaním kyseliny - chlorovodíkovej, mliečnej, sírovej, do odstredeného mlieka.  Získaná surovina sa ďalej neutralizuje hydroxidom vápenatým. Potom sa takto vyzrážaný kazeínový proteín oddelí od srvátky a vysuší horúcim vzduchom. Vysušený proteín sa zahrieva, lisuje a melie na potrebnú jemnosť. Je nerozpustný).

Alergia na kazeín

Niektorí ľudia môžu trpieť alergiou na kazeín, ktorá je reakciou imunitného systému na túto mliečnu bielkovinu. Symptómy môžu zahŕňajú: kožné vyrážky, tráviace problémy, opuchy alebo dýchacie ťažkosti. Alergia na kazeín sa najčastejšie vyskytuje u detí, no môže pretrvávať aj do dospelosti.

Rozdiel medzi alergiou a intoleranciou je kľúčový. Zatiaľ čo alergia na kazeín je imunitnou reakciou, intolerancia laktózy sa týka neschopnosti tráviť mliečny cukor.

Čo jesť pri alergii na kazeín?

Ak trpíte alergiou na kazeín, je potrebné vylúčiť všetky potraviny obsahujúce mliečne bielkoviny. Náhrady môžu zahŕňať:

• Rastlinné mlieka - mandľové, ovsené, ryžové alebo sójové mlieko neobsahujú kazeín v mlieku.
• Rastlinné syry a jogurty - vyrobené zo sóje, kokosu alebo orechov.
• Proteínové alternatívy - hrachový, ryžový alebo sójový proteín, ktoré neobsahujú mliečne zložky.

Je dôležité čítať etikety na výrobkoch, pretože kazeín môže byť prítomný v mnohých spracovaných potravinách, ako sú omáčky, pečivo alebo mäsové výrobky.

Kobalamín, známy aj ako vitamín B12, je esenciálny vitamín patriaci medzi vitamíny skupiny B. V našom organizme zohráva kľúčovú rolu v mnohých procesoch. Podieľa sa na tvorbe červených krviniek, prispieva k správnemu fungovaniu nervového systému či zaisťuje správnu funkciu metabolizmu. Jeho účinky pomáhajú prekonať únavu a vyčerpanie, u ktorých je vysoké riziko vzniku, ak máte kobalamínu nedostatok. Zistite, prečo je kobalamín pre nás dôležitý a kde všade ho môžeme nájsť.

Prečo je kobalamín dôležitý?

Kobalamín ako vitamín, má v našom tele množstvo dôležitých funkcií. Ako sme už načrtli, podieľa sa na tvorbe červených krviniek, kde bez jeho prítomnosti by boli červené krvinky také veľké, že by nedokázali odovzdávať kyslík bunkám, čím sa predchádza anémii. Taktiež je kľúčový pre nervový systém, imunitu či metabolizmus buniek.

Dávkovanie je kľúčové k dosiahnutiu optimálnej hladiny vitamínu B12 v tele. Odporúčané dávky sa pohybujú okolo 1 mg kobalamínu denne. Je vhodný aj pre deti, tehotné a dojčiace ženy, vegetariánov či vegánov. Čo sa týka tehotných a dojčiacich žien, vegetariánov a vegánov, tak v týchto prípadoch sa odporúčajú vyššie dávky na 2/3mg denne.

Deficit kobalamínu môže spôsobiť niekoľko problémov najmä v podobe silnej únavy a vyčerpania. A tieto všetky dôvody dokazujú  dôležitosť užívania vitamínu B12.

Kde nájdeme kobalamín?

Keďže sú zdroje kobalamínu živočíšneho pôvodu ako je najmä mäso, tak nie je v rastlinnej strave dostatočne zastúpený. Tu nastáva problém pre vegetariánov a vegánov, pretože z ich stravy nemajú správny a dostatočný príjem vitamínu B12, aký by mali normálne mať. Preto sa odporúča siahnuť po výživových doplnkoch s obsahom vitamínu B12. Poďme si ukázať hlavné zdroje kobalamínu, ktoré by ste mali zahrnúť do svojho jedálnička:

• Mäso – hovädzie, hydina, bravčové, pečeň, obličky
• Ryby a morské plody – tuniak, losos, makrela, krevety, morské riasy
• Mliečne výrobky – mlieko, syry, jogurty
• Vajcia – najmä žĺtok
• Obohatené potraviny – rastlinné mlieka, cereálie, nutričné kvasnice.

Prebytok a nedostatok kobalamínu

Prebytok kobalamínu je zriedkavý, pretože sa v tele neukladá, keďže je vylučovaný močom. Vysoké dávky taktiež nepredstavujú problém, pri dlhodobom užívaní je ale vhodná konzultácia s lekárom. Možné problémy nadbytku vitamínu B12:

• Ťažkosti s trávením – nevoľnosť, hnačka
• Zvýšená hladina homocysteínu – môže ovplyvniť zdravie srdca
• Riziko kožných vyrážok a akné
• Zhoršená funkcia obličiek – najmä u ľudí s ochorením obličiek.

Naopak nedostatok kobalamínu môže mať omnoho vážnejšie dôsledky na naše zdravie. Najmä kvôli svojej nevyhnutnej prítomnosti pri tvorbe červených krviniek, kde ak trpíte deficitom vitamínu B12, tak to vedie k deformácii červených krviniek a následnej málokrvnosti. Najviac ohrození sú vegetariáni a vegáni, kvôli nedostatočnému zastúpeniu kobalamínu v rastlinnej strave. Ďalej seniori, so zhoršeným vstrebávaním vitamínu B12, osoby s tráviacimi poruchami, osoby s poruchami metabolizmu či pacienti po operácii žalúdka. Príznaky nedostatku kobalamínu:

• Únava, slabosť a vyčerpanie
• Náladovosť až depresia – ovplyvňuje produkciu neurotransmiterov
• Neurologické problémy – mravčanie, svalová slabosť, problémy s koordináciou, poruchy reflexov, porucha rastu, celkové poškodenie nervov
• Málokrvnosť (megaloblastická anémia) – dýchavičnosť, bledá pokožka, záchvaty
• Nechuť do jedla
• Búšenie srdca
• Tráviace ťažkosti – zápcha
• Poruchy pamäti a sústredenia – riziko demencie u seniorov
• Zápaly v ústnej dutine – bolesť jazyka a afty.

Príznaky sa vyvíjajú postupne, preto je kľúčové pravidelne sledovať hladinu kobalamínu, najmä u rizikových skupín, ako sú seniori, vegetariáni a vegáni.

Kreatínfosfát je látka prirodzene prítomná vo svalových bunkách, kde slúži ako rýchly zdroj energie pre intenzívne a krátkodobé fyzické výkony. Patrí medzi dôležité bioenergetické zlúčeniny, ktoré napomáhajú regenerácii ATP – hlavného zdroja bunkovej energie. Vďaka svojej schopnosti okamžite dopĺňať energiu je kreatínfosfát obľúbený medzi športovcami a aktívnymi ľuďmi, ktorí chcú maximalizovať svoj výkon.

Je to forma kreatínu, ktorá je naviazaná na fosfátovú skupinu. Jednoducho povedané – kreatínfosfát je akýsi „energetický rezervoár“, ktorý telo využíva v situáciách, keď potrebuje okamžite veľké množstvo energie. Nie je to palivo na dlhý beh, ale skôr „rýchla iskra“, ktorá pomôže pri výbuchu sily alebo krátkom maximálnom nasadení, napríklad pri šprinte či powerliftingu.

Ako funguje kreatínfosfát v tele?

V tele sa kreatínfosfát nachádza predovšetkým vo svaloch, kde funguje ako energetická rezerva a slúži ako rýchly zdroj energie pre krátkodobé, intenzívne fyzické výkony. Pri fyzickej námahe, najmä pri krátkodobých a výbušných výkonoch dochádza k rýchlemu využívaniu ATP.

• Hlavným cieľom kreatínfosfátu je obnoviť ATP (adenozíntrifosfát), čo je hlavná molekula energie v bunkách.
• Počas námahy sa ATP veľmi rýchlo vyčerpá – už po pár sekundách intenzívneho výkonu.
• Vtedy nastupuje kreatínfosfát, ktorý odovzdá svoju fosfátovú skupinu vyčerpanému ADP (adenozíndifosfát), a tým umožní rýchlu tvorbu novej molekuly ATP.
• Tento proces je okamžitý a nevyžaduje kyslík, preto je veľmi dôležitý pri anaeróbnych aktivitách, ako je šprint, vzpieranie alebo silový tréning.
• Zásoby kreatínfosfátu sú však obmedzené – vystačia približne na 8 až 10 sekúnd intenzívneho úsilia.
• Po výkone sa jeho zásoby postupne dopĺňajú počas oddychu, a to najmä za prítomnosti kyslíka.
• Pravidelné dopĺňanie kreatínu v strave alebo formou doplnkov pomáha zväčšiť zásoby kreatínfosfátu vo svaloch a tým zlepšiť výkon a urýchliť regeneráciu.

Kreatín vs. kreatínfosfát – aký je rozdiel?

Hoci sa pojmy kreatín a kreatínfosfát často zamieňajú, nejde o to isté. Oba sú navzájom úzko prepojené a zohrávajú kľúčovú úlohu v energetickom metabolizme svalových buniek. Pre lepšie pochopenie ich účinku na výkonnosť a regeneráciu je dôležité poznať, v čom sa líšia, ako na seba nadväzujú a akú majú funkciu počas fyzickej záťaže.

Kreatín = základná forma, ktorú telo využíva ako zdroj pre tvorbu kreatínfosfátu.

Kreatínfosfát = aktívna forma kreatínu, ktorá priamo zásobuje svaly rýchlou energiou.

Zatiaľ čo kreatín potrebuje určitý čas, aby sa premenil a začal účinkovať, kreatínfosfát poskytuje energiu okamžite – preto je obzvlášť dôležitý pri náhlych a intenzívnych výkonoch.

Aké sú teda rozdiely medzi týmito dvomi pojmami?

Účinky kreatínfosfátu na výkon a regeneráciu

Doplňovanie kreatínfosfátu môže výrazne prispieť k zlepšeniu športového výkonu. Jeho účinky možno rozdeliť do dvoch hlavných oblastí.

Vplyv na fyzický výkon

• Poskytuje rýchlu energiu pre svaly počas výbušnej námahy (šprint, silový tréning).
• Umožňuje vykonávať viac opakovaní pri vysokej intenzite – vďaka rýchlej obnove ATP.
• Zvyšuje svalovú silu a výbušnosť, čo vedie k zlepšeniu športového výkonu.
• Prispieva k lepšiemu tréningovému objemu – športovec zvládne viac sérií či opakovaní pred únavou.

Vplyv na regeneráciu

• Pomáha rýchlejšie obnoviť energetické zásoby v svalových bunkách po výkone.
• Skracuje čas potrebný na oddych medzi sériami alebo tréningami.
• Podporuje rýchlejšie zotavenie po intenzívnej záťaži, čím znižuje riziko pretrénovania.
• Nepriamo prispieva aj k prevencii svalovej únavy a znižuje subjektívne pocity vyčerpania.

Zvýšené zásoby kreatínfosfátu v tele (vďaka suplementácii kreatínu) umožňujú športovcom trénovať intenzívnejšie, efektívnejšie a zotaviť sa rýchlejšie. To v konečnom dôsledku vedie k zlepšeniu výkonnosti, rastu svalovej hmoty a rýchlejšej regenerácii.

Kyselina L-askorbová, známejšia ako vitamín C, je vo vode rozpustná organická zlúčenina, ktorá patrí medzi esenciálne vitamíny. Ľudský organizmus si ju nedokáže syntetizovať, preto ju musí prijímať zo stravy alebo doplnkov výživy. Tento vitamín je nevyhnutný pre správne fungovanie imunitného systému, tvorbu kolagénu, vstrebávanie železa a pôsobí ako silný antioxidant.

Aké sú hlavné zdroje kyseliny L-askorbovej?

Najlepším spôsobom, ako zabezpečiť dostatočný príjem vitamínu C, je konzumácia čerstvého ovocia a zeleniny, ktoré sú jej prirodzeným zdrojom. Niektoré potraviny obsahujú mimoriadne vysoké množstvo vitamínu C, pričom jeho obsah môže ovplyvniť aj spôsob skladovania a tepelnej úpravy. Aké sú teda hlavné zdroje kyseliny L-askorbovej:

• Citrusové plody - pomaranče, citróny, mandarínky, grapefruity
• Bobuľové ovocie - jahody, čučoriedky, maliny, rakytník
• Paprika - najmä červená kápia
• Kiwi - bohatý zdroj s vysokým obsahom vitamínu C
• Brokolica, kapusta, kel – zelenina s vysokým podielom antioxidantov
• Petržlenová vňať a špenát – listová zelenina s množstvom vitamínov a minerálov.

Tepelná úprava môže znížiť obsah vitamínu C, preto je ideálne konzumovať tieto potraviny surové alebo len minimálne tepelne upravené.

Aké sú výhody a účinky kyseliny L-askorbovej?

Pravidelný príjem vitamínu C je dôležitý pre celkové zdravie a vitalitu, pričom jeho potreba sa zvyšuje pri strese, fyzickej námahe alebo v období choroby. Kyselina L-askorbová má množstvo pozitívnych účinkov na organizmus:

• Podpora imunitného systému – pomáha telu bojovať proti infekciám a urýchľuje regeneráciu.
• Silný antioxidant – chráni bunky pred oxidačným stresom a voľnými radikálmi, čím znižuje riziko chronických ochorení.
• Zlepšenie vstrebávania železa – zvyšuje biologickú dostupnosť železa z rastlinných zdrojov, čím pomáha predchádzať anémii.
• Tvorba kolagénu – nevyhnutná pre zdravie pokožky, vlasov, nechtov, šliach, väzov a ciev.
• Rýchlejšie hojenie rán – podporuje regeneráciu tkanív a znižuje zápal.
• Ochrana kardiovaskulárneho systému – pomáha udržiavať zdravé cievy a znižuje riziko hypertenzie.
• Podpora nervového systému – prispieva k zníženiu únavy, stresu a zlepšuje kognitívne funkcie.

Môže mať nadbytok kyseliny L-askorbovej vedľajšie účinky?

Hoci je kyselina L-askorbová vo vode rozpustná a telo jej prebytok prirodzene vylučuje močom, dlhodobé alebo extrémne vysoké dávky môžu mať negatívne účinky na zdravie. Bezpečná horná hranica vitamínu C pre väčšinu dospelých je približne 2000 mg denne, pričom prekročenie tejto dávky môže viesť k nasledujúcim problémom:

Tráviace problémy

• Nadmerný príjem vitamínu C môže dráždiť tráviaci trakt a spôsobiť nevoľnosť, kŕče, nadúvanie alebo hnačku.
• Vo vysokých dávkach pôsobí ako preháňadlo, čo znamená, že priťahuje vodu do čriev a spôsobuje riedku stolicu.

Riziko obličkových kameňov

• Kyselina L-askorbová sa v tele metabolizuje na oxaláty, ktoré sa môžu hromadiť v obličkách a prispievať k tvorbe obličkových kameňov.
• Riziko je vyššie u ľudí, ktorí majú predispozíciu na obličkové kamene alebo konzumujú nadmerné množstvo bielkovín a sodíka.

Znížená absorpcia iných živín

• Nadmerné množstvo vitamínu C môže narušiť rovnováhu niektorých minerálov, najmä medi, ktorá je dôležitá pre tvorbu červených krviniek a správnu funkciu imunitného systému.
• U ľudí s poruchami metabolizmu železa (napríklad hemochromatózou) môže vysoký príjem vitamínu C viesť k nadmernému ukladaniu železa v orgánoch, čo môže poškodiť pečeň, srdce alebo pankreas.

Rebound efekt (náhly pokles hladiny vitamínu C)

• Pri dlhodobom užívaní vysokých dávok si telo zvykne na vyššiu hladinu vitamínu C.
• Ak sa jeho príjem náhle zníži, môže dôjsť k dočasnému nedostatku vitamínu C, ktorý sa prejaví únavou, oslabením imunity alebo bolesťami kĺbov.

Kyselina listová patrí k skupine vitamínov B, konkrétne pod označením vitamín B9. Je vitamínom rozpustným vo vode, ktorý je nevyhnutný pre tvorbu nových buniek, funkciu imunitného systému, je kľúčový pri syntéze DNA, pozitívne vplývajúci na psychiku a najmä je využívaný ženami počas tehotenstva. Často je kyselina listová označovaná ako folát, ale toto označenie nie je úplne správne. Folát je prirodzene vyskytujúca forma vitamínu B9 v potravinách a kyselina listová je syntetickou verziou vitamínu B9 v doplnkoch stravy.

Účinky kyseliny listovej

Nedostatok kyseliny listovej, môže spôsobiť vážne komplikácie, ako sú napríklad neuropsychické poruchy u seniorov, málokrvnosť či u tehotných žien môže spôsobiť vývojovú poruchu plodu. Je teda veľmi dôležité, aby v našom organizme bola kyselina listová dostatočne zastúpená, keďže v ňom zohráva kľúčovú úlohu, a to v rôznych oblastiach. Jej účinky pozitívne vplývajú od prenatálneho vývoju plodu dieťaťa po zdravú imunitu, ale má aj mnoho ďalších účinkov, o ktorých sa v tomto článku dozviete viac.

• Tvorba DNA a RNA a regenerácia buniek: vitamín B9 podporuje syntézu a opravu genetického materiálu, čím podporuje správne delenie a rast buniek, taktiež v ňom prebiehajú dôležité biologické procesy.
• Tvorba červených krviniek: kyselina listová je nevyhnutná pre správnu tvorbu červených krviniek, ktorých funkciou je prenos kyslíka v organizme, jej deficit môže viesť k málokrvnosti.
• Zdravý vývoj plodu dieťaťa: ženy počas prenatálneho vývoja dieťaťa nevyhnutne potrebujú kyselinu listovú ako prevenciu proti možným poruchám plodu. Tento vitamín predchádza vrodeným chybám nervovej sústavy, kam môžu patriť napríklad mozog, chrbtica či rázštep.
• Prevencia kardiovaskulárnych ochorení: pomáha regulovať hladiny aminokyseliny homocysteínu v krvi, čím znižuje riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení.
• Podporuje zdravie kostí: aminokyselina homocysteín ovplyvňuje hustotu kostí, preto je dôležité si dopriať optimálne hladiny vitamínu B9.
• Podporuje správnu funkciu psychiky: kyselina listová syntetizuje neurotrasmitery a tým prispieva k celkovej duševnej pohode, taktiež môže znižovať riziko vzniku psychických porúch. Mnohé štúdie dokazujú, že ľudia trpiaci úzkosťou či depresiou mali počas nízke hladiny kyseliny listovej.
• Podpora imunity,
• Podpora mozgu,
• Znižuje únavu.

Ako užívať kyselinu listovú?

Správne užívanie kyseliny listovej môže maximalizovať jej účinky a blahodarne vplývať na náš organizmus. Tento vitamín je obsahom mnohých potravín, ale jeho prítomnosť je aj vo výživových doplnkoch. Je vhodné užívať doplnky obsahujúce aktívnu formu kyseliny listovej. Zistite, aké sú odporúčané dávky a kedy je najvhodnejšie ju užívať.

• Deti: novorodenci do 6 mesiacov: 65 mg/denne
• Deti: 6 – 12 mesiacov: 80 mg/denne
• Deti: 1 – 3 roky: 150 mg/denne
• Deti: 4 – 8 rokov: 200 mg/denne
• Deti: 9 – 13 rokov: 300 mg/denne
• Dospelí: 14 a viac: 400 mg/denne
• Tehotné ženy: 600 mg/denne
• Dojčiace ženy: 500 mg/denne.

Kyselina listová v potravinách

Kyselina listová sa prirodzene nachádza najmä v listovej zelenine, ale je zastúpená aj v iných mnohých potravinách, ktoré by ste si mali zaradiť do svojho jedálnička, ak si chcete zvýšiť hladiny vitamínu B9.

• Listová zelenina: špenát, kel, brokolica, rukola, špargľa, hlávkový šalát
• Ovocie: citrusy, avokádo, banán, pomaranč, mango, jahoda, čerešňa, malina
• Strukoviny: šošovica, fazuľa, hrášok, cícer
• Celozrnné potraviny: celozrnné cestoviny, celozrnné pečivo, hnedá ryža a ovsené vločky
• Mliečne výrobky: mäkké syry, plesňové syry
• Živočíšne zdroje: vajcia, pečeň
• Zeleninové smoothie
• Orechy
• Kvasnice
• Cereálie.

Kyselina pantoténová, známa aj ako vitamín B5, je vodou rozpustný vitamín, ktorý patrí do skupiny vitamínov B. Je nevyhnutná pre správnu funkciu metabolizmu energie a jeho tvorbu. Podieľa sa na syntéze koenzýmu A, ktorý je kľúčový pri rozklade sacharidov, tukov a bielkovín. Zároveň sa tento vitamín využíva aj v kozmetickom priemysle, vďaka svojim priaznivým účinkom na pokožku a vlasy. Zistite, aké má vitamín B5 účinky, kedy ho užívať či v akých potravinách ho môžete nájsť.

Aké účinky má kyselina pantoténová?

Kyselina pantoténová účinky sú širokospektrálne a pozitívne vplývajú na naše zdravie. Medzi najdôležitejší z nich patrí podpora metabolizmu energie, čím sa znižuje stres a vyčerpanie. Okrem toho má kyselina pantoténová blahodarné účinky na akné ale aj množstvo iných, ktoré si tu bližšie rozoberieme.

• Podpora metabolizmu energie – je nevyhnutná pre tvorbu koenzýmu A, ktorý premieňa tuky, sacharidy a bielkoviny na energiu. To zabezpečuje správne fungovanie svalov, mozgu a celého tela.
• Zmiernenie stresu – prispieva k tvorbe stresových hormónov v nadobličkách, ktoré telu pomáhajú prekonávať psychickú aj fyzickú záťaž.
• Podpora nervového systému – skvalitňuje komunikáciu medzi nervovými bunkami, čím priaznivo vplýva na pamäť, koncentráciu a celkovú duševnú pohodu.
• Podpora syntézy hormónov – podieľa sa na syntéze cholesterolu, mastných kyselín či steroidných hormónov.
• Podpora tvorby červených krviniek – zabezpečuje správnu funkciu krvného obehu a okysličovanie buniek, čím prispieva k celkovému zdraviu organizmu.
• Zdravie pokožky – je prítomná pri regenerácii buniek, čím podporuje hojenie rán, znižuje výskyt akné, znižuje vznik kožného zápalu, minimalizuje produkciu kožného mazu a zlepšuje hydratáciu pokožky.
• Silnejšie vlasy a nechty – podporuje tvorbu keratínu, čo je základný stavebný prvok vlasov a nechtov, a tým sa znižuje ich lámavosť a vypadávanie.

Kyselina pantoténová v potravinách

Kyselina pantoténová sa v potravinách prirodzene vyskytuje a určite by ste si ju mali zaradiť do svojho jedálnička. Vďaka jej blahodarným účinkom na metabolizmus, pokožku či vlasy, je pravidelná konzumácia potravín s jej bohatým obsahom viac ako vhodná a dôležitá. No doplniť ju môžete aj konzumáciou výživových doplnkov.

• Mäso a vnútornosti (najmä pečeň a obličky) – hovädzia pečeň, morčacia pečeň, kačacia pečeň, kuracia pečeň, kuracie mäso, kačacie, morčacie, hovädzie, ryby
• Vajcia
• Kvasnice
• Mliečne výrobky – mlieko, jogurt
• Sušená srvátka
• Strukoviny – cícer, šošovica, hrach, sójové klíčky, fazuľa
• Semienka a orechy – slnečnicové semienka, sezamové semienka, arašidy
• Zelenina – brokolica, kel, karfiol, kapusta, melón, zemiak (aj sladký zemiak)
• Celozrnné obilniny a výrobky – hnedá ryža, ovsené vločky, celozrnný chlieb.

Kedy užívať kyselinu pantoténovú?

Mali by ste vedieť, že najmä diabetici potrebujú vyššie dávky tohto vitamínu, ale taktiež aj ľudia so zvýšeným stresom, športovci, ľudia s chronickou únavou, osoby s problémami pokožky či vlasov, ale aj tehotné a dojčiace ženy. Jej užívanie závisí od individuálnych potrieb, no optimálna dávka je 6 mg na deň. Kedy je teda dôležité kyselinu pantoténovú užívať?

• Ráno alebo dopoludnia a počas jedla
• Pred fyzickou aktivitou
• Pri pociťovaní zvýšeného stresu či duševnej záťaže
• Pri zvýšenej únave – užívanie je dôležité aj pri zvýšenej únave, kde sa môže objaviť riziko vzniku podráždenosti či chronickej únavy
• Pri problémoch s pokožkou – užívanie je kľúčové, ak trpíte napríklad akné, nadmerne suchou pokožkou alebo máte rôzne zranenia či zápaly.
• Pri lámaní nechtov
• Pri lámaní alebo vypadávaní vlasov
• Pri oslabenej imunite
• Ak ste diabetik.

Laktobacily sú prospešné baktérie, ktoré podporujú rovnováhu črevnej mikroflóry a celkové zdravie tráviaceho systému. Prirodzene žijú v tráviacom systéme, ústnej dutine a na ďalších miestach v našom tele. Sú súčasťou skupiny mikroorganizmov známych ako probiotiká. Ak sa pýtate, laktobacily čo to je, odpoveď spočíva v ich schopnosti podporovať rovnováhu črevnej mikroflóry, zdravé trávenie a celkovú imunitu.

Laktobacily produkujú kyselinu mliečnu, ktorá vytvára nepriaznivé prostredie pre škodlivé baktérie a pomáha udržiavať zdravú mikroflóru. Nájdeme ich v fermentovaných potravinách, ako sú jogurty, kefír, kyslá kapusta, ale aj vo forme výživových doplnkov. Tieto baktérie majú nenahraditeľnú úlohu v udržiavaní zdravého tráviaceho systému a podpore celkovej pohody.

Význam laktobacilov

Laktobacily sú nenahraditeľnou súčasťou nášho tráviaceho systému. Tieto prospešné baktérie zohrávajú významnú úlohu pri udržiavaní rovnováhy črevnej mikroflóry, ktorá je základom pre zdravé fungovanie organizmu. Ich hlavný význam spočíva v:

• Podpore trávenia - pomáhajú rozkladať potravu, zlepšujú vstrebávanie živín a produkujú látky, ktoré prispievajú k zdravej črevnej stene.
• Ochrane pred škodlivými baktériami - vytvárajú kyslé prostredie v črevách, ktoré bráni množeniu patogénnych mikroorganizmov.
• Produkcii dôležitých látok - prispievajú k syntéze niektorých vitamínov, ako je vitamín B12, a podporujú metabolizmus.
• Podpore imunitného systému - tým, že regulujú črevnú mikroflóru, priamo ovplyvňujú imunitnú odpoveď organizmu.

Účinky laktobacilov

Laktobacily prinášajú množstvo zdravotných výhod pre organizmus. Tieto prospešné baktérie podporujú nielen trávenie, ale aj celkovú pohodu a odolnosť voči rôznym zdravotným problémom. Medzi hlavné účinky laktobacilov patria:

• Podpora trávenia - laktobacily napomáhajú rozkladať zložité cukry a laktózu, čím zmierňujú tráviace ťažkosti ako plynatosť či nadúvanie.
• Obnova črevnej mikroflóry - po užívaní antibiotík alebo pri črevných infekciách prispievajú k rýchlej regenerácii zdravej črevnej mikroflóry.
• Zlepšenie imunity - posilňujú obranyschopnosť organizmu, pretože až 70 % imunitných buniek sa nachádza v črevách.
• Prevencia a zmiernenie hnačiek - často sa využívajú pri liečbe cestovateľskej hnačky alebo hnačky spôsobenej antibiotikami.
• Zníženie rizika infekcií - pomáhajú predchádzať premnoženiu škodlivých mikroorganizmov v črevách a iných častiach tela.
• Podpora vstrebávania živín - laktobacily zlepšujú vstrebávanie minerálov, ako je vápnik, železo a horčík, čo prispieva k celkovému zdraviu.

Laktobacily a probiotiká

Probiotiká a laktobacily spolu úzko súvisia. Laktobacily sú jedným z najznámejších druhov probiotík, ktoré sa nachádzajú v fermentovaných potravinách, ako sú jogurty, kefír či kyslá kapusta, alebo vo forme výživových doplnkov. Ak hľadáte odpoveď na otázku laktobacily čo to je, ide o mikroorganizmy, ktoré priaznivo ovplyvňujú naše zdravie a kvalitu života. Pozrime sa na oba pojmy detailnejšie:

• Čo sú probiotiká?
  Probiotiká sú živé mikroorganizmy, ktoré majú pozitívny účinok na zdravie, najmä na tráviaci systém. Okrem laktobacilov medzi ne patria aj bifidobaktérie či niektoré druhy kvasiniek. Probiotiká sú dôležité pre optimálnu rovnováhu črevnej mikroflóry, podporu imunity a celkového zdravia. 
• Laktobacily ako súčasť probiotík
  Sú konkrétny rod baktérií (Lactobacillus), ktoré patria medzi probiotiká. Laktobacily, známe svojou schopnosťou produkovať kyselinu mliečnu, vytvárajú kyslé prostredie, ktoré bráni množeniu škodlivých baktérií. Tým prispievajú k udržiavaniu rovnováhy črevnej mikroflóry a ochrane pred infekciami.

Laktobacily sú teda dôležitým spojencom nášho tela a ich pravidelné dopĺňanie môže mať výrazne pozitívny vplyv na naše zdravie. Každý laktobacil je probiotikum, ale nie každé probiotikum je laktobacil.

Laktóza je prírodný cukor, ktorý sa prirodzene nachádza v mlieku a mliečnych výrobkoch. Tento disacharid sa skladá z dvoch jednoduchých cukrov – glukózy a galaktózy, ktoré sa vstrebávajú do krvného obehu cez črevnú výstelku. Ak máte nedostatok laktázy, laktóza vo vašej potrave sa presúva do hrubého čreva namiesto toho, aby bola spracovaná a absorbovaná. V hrubom čreve normálne baktérie interagujú s nestrávenou laktózou, čo spôsobuje príznaky a symptómy intolerancie laktózy ako sú nadúvanie, kŕče v bruchu, hnačka, bolesti v bruchu, zvracanie.

Kde sa nachádza laktóza?

Laktóza je prítomná najmä v mlieku a mliečnych výrobkoch. Okrem nich sa však často pridáva aj do rôznych spracovaných potravín, čím sa stáva bežnou súčasťou nášho jedálnička. Ak máte intoleranciu laktózy alebo sa jej snažíte vyhnúť, je dôležité vedieť, kde všade sa môže nachádzať. Laktózu nájdete v mlieku a týchto potravinách vyrobených z mlieka:

• jogurty,
• syry,
• maslo,
• smotana.

Kde všade je ešte laktóza v potravinách prítomná? Okrem uvedených môže byť laktóza aj v nemliečnych spracovaných potravinách, napríklad v pečive, sušienkach, cereáliách, omáčkach, dresingoch alebo sladkostiach, kde sa používa ako prísada. Ale stretnúť sa s ňou môžete aj v niektorých liekoch či výživových doplnkoch.

Alergia na laktózu

Aj keď sa často zamieňa s intoleranciou laktózy, alergia na laktózu nie je to isté ako laktózová intolerancia.

Pri intolerancii laktózy chýba v tele enzým laktáza, ktorý rozkladá laktózu na jednoduchšie cukry. Je to teda enzymatická porucha, nejedná sa o alergiu - ide o nedostatočnú produkciu enzýmu laktázy, ktorá laktózu rozkladá, bunkami črevných stien. To môže spôsobovať tráviace ťažkosti, ako sú nadúvanie, hnačka či kŕče po konzumácii mliečnych výrobkov či dokonca zvracanie.

Alergia na laktózu je častejšia u dojčiat a v detskom ako u dospelých. Kým laktózová intolerancia postihuje skôr dospelú populáciu. Alergiu na laktózu spôsobuje konzumácia mliečnych bielkovín.

Príznaky alergie na laktózu sú najčastejšie tráviace, dýchacie (anafylaktický šok) či kožné problémy. Dôvodom vzniku alergie na laktózu je rýchla senzitívna reakcia imunitného systému na mliečnu bielkovinu.

Pokiaľ trpíte alergiou na mlieko, budete musieť úplne vylúčiť mliečne výrobky. I tie, ktoré sú označované ako bezlaktózové. Nakoľko bezlaktózové potraviny sú pri alergii na laktózu nevyhovujúce.

Čo jesť pri alergii na laktózu?

Nemusíte nutne jesť niečo, čo vám nechutí alebo sa nejako výrazne obmedzovať. Ak trpíte alergiou na laktózu, je dôležité sa vyhnúť iba potravinám, ktoré  ju obsahujú. Vhodnou alternatívou sú rôzne potraviny, napríklad:

• rastlinné mlieka (mandľové, sójové, kokosové),
• vegánske syry,
• bezlaktózové výrobky (čiastočne pri intolerancii áno, pri alergii nie),
• čerstvé ovocie a zelenina,
• orechy a semená (dodávajú vápnik, riboflavín a vitamín D),
• mäso, hydina, morské plody (zdroj bielkovín),

Pokiaľ pravidelne cvičíte je vhodné, aby ste do jedálnička zaradili proteín LactoFree 90. Ide o „ultra čistý" bezlaktózový srvátkový proteín vhodný pre osoby s laktózovou intoleranciou, alergiou na kazeín, citlivým trávením a pri low carb stravovaní.

Ľudia s intoleranciou laktózy nie sú schopní úplne stráviť cukor (laktózu) v mlieku. Dodržiavanie správnej diéty pomáha predísť nežiaducim príznakom a zabezpečiť dostatočný prísun živín aj pri vylúčení laktózy z jedálnička. Vždy čítajte etiketu, aby ste sa prípadnej konzumácii laktózy vyhli a nespôsobili si ťažkosti, bolesti a nepríjemnosti.

LDL cholesterol (lipoprotein cholesterol s nízkou hustotou) je druh cholesterolu, ktorý je často nazývaný "zlý cholesterol." Tento typ cholesterolu sa prenáša v krvi a môže sa usadzovať na stenách ciev, čo zvyšuje riziko vzniku aterosklerózy (kôrnaté zhrubnutie ciev), čo môže viesť k infarktu myokardu, mŕtvici alebo iným kardiovaskulárnym problémom. Ideálny je nižší pozičný obsah LDL cholesterolu, aby sa znížilo riziko ochorení srdca a ciev.

Dôležité je však poznamenať, že cholesterol je nevyhnutný pre správnu funkciu tela, pretože sa podieľa na výrobe hormónov, vitamínu D a iných dôležitých látok. Problém vzniká, keď je ho v krvi príliš veľa, najmä v prípade LDL cholesterolu.

Optimálne hodnoty LDL cholesterolu

Pre zdravie srdca a ciev sú optimálne LDL cholesterol hodnoty zvyčajne pod 100 mg/dl. Pri hodnotách v rozmedzí 100 až 129 mg/dl sa považujú za normálne, no vyššie hodnoty môžu začať predstavovať riziko. Pre osoby s rizikom srdcovo-cievnych ochorení, ako sú diabetici alebo ľudia so zvýšeným krvným tlakom, je ideálne mať LDL cholesterol pod 70 mg/dl.

Príčiny zvýšeného LDL cholesterolu

LDL cholesterol zvýšený môže byť spôsobený rôznymi faktormi, medzi ktoré patrí:

• Strava bohatá na nasýtené tuky a trans tuky – tieto tuky zvyšujú hladinu LDL cholesterolu v krvi. Typickými zdrojmi sú mastné mäso, mliečne výrobky, rýchle občerstvenie a pečivo.
• Nedostatok pohybu – sedavý spôsob života môže prispieť k zvýšeniu LDL cholesterolu a zníženiu hladiny „dobrého“ HDL cholesterolu.
• Genetika – dedičné faktory môžu ovplyvniť schopnosť tela regulovať hladiny LDL cholesterolu, čo vedie k jeho zvýšeniu, aj keď životný štýl je zdravý.
• Obezita a nadváha – telesná hmotnosť, najmä nadbytočný tuk v oblasti brucha, môže zvyšovať hladiny LDL cholesterolu.
• Fajčenie a alkohol – fajčenie znižuje hladinu dobrého HDL cholesterolu a zvyšuje hladinu LDL cholesterolu, podobne ako nadmerné pitie alkoholu.

Dôsledky zvýšeného LDL cholesterolu

Keď je LDL cholesterol zvýšený, môže sa usadzovať na stenách ciev, čo vedie k tvorbe plakov a postupnému zužovaniu ciev. Toto stvrdnutie ciev, nazývané ateroskleróza, zvyšuje riziko vážnych zdravotných problémov, ako sú:

• Srdcový infarkt – zúžené cievy môžu viesť k blokovaniu prietoku krvi do srdca.
• Mŕtvica – upchatie ciev v mozgu môže spôsobiť mŕtvicu.
• Vysoký krvný tlak – upchaté cievy môžu narušiť normálny prietok krvi, čo vedie k zvýšeniu krvného tlaku.
• Periférna arteriálna choroba – zúžené cievy v nohách môžu obmedziť prísun krvi do končatín.

Ako znížiť hladinu LDL cholesterolu

Zníženie hladiny LDL cholesterolu je kľúčové pre udržanie zdravia srdca a ciev. Existuje niekoľko spôsobov, ako znížiť LDL cholesterol:

• Zdravá strava – konzumujte viac vlákniny, ovocia, zeleniny a celých zŕn, ktoré pomáhajú znižovať hladinu LDL cholesterolu. Znížte príjem nasýtených a trans tukov.
• Pravidelná fyzická aktivita – cvičenie môže pomôcť znižovať hladinu LDL cholesterolu a zvyšovať hladinu zdravého HDL cholesterolu.
• Strata nadbytočnej hmotnosti – ak máte nadváhu, jej zníženie môže viesť k poklesu LDL cholesterolu.
• Lieky – pre osoby s veľmi vysokým LDL cholesterolom môžu lekári predpísať lieky na zníženie hladiny cholesterolu.
• Zníženie stresu – chronický stres môže prispieť k zvýšeniu LDL cholesterolu, preto je dôležité venovať sa relaxácii a stresovým technikám.

Udržiavanie optimálnych LDL cholesterol hodnôt a zdravého životného štýlu môže výrazne znížiť riziko vzniku srdcovo-cievnych ochorení.

Low carb z anglického "low carbohydrates“ je stravovací režim – nízkosacharidová diéta, pri ktorej sa výrazne obmedzuje príjem sacharidov. Táto strava je navrhnutá tak, aby znižovala príjem cukrov a škrobov, pričom kladie dôraz na zdravé tuky a bielkoviny. Ide o populárny prístup k stravovaniu pre tých, ktorí chcú podporiť chudnutie, zlepšiť hladinu energie, stabilizovať hladinu cukru v krvi alebo zlepšiť metabolické procesy v tele. Low carb nie je len diéta, ale dlhodobý životný štýl, ktorý sa prispôsobuje individuálnym potrebám a cieľom.

Podstatou nízkosacharidovej diéty je teda obmedzenie množstva sacharidov, ktoré príjme vaše telo v strave. Malo by to byť menej ako 130 g sacharidov denne, teda menej ako 26 % sacharidov z celkového energetického príjmu.

Aká je to low carb strava?

Low carb strava sa sústreďuje na minimalizáciu príjmu sacharidov, ktoré sa bežne nachádzajú v chlebe, cestovinách, ryži či sladkostiach. Hlavným cieľom je znížiť hladinu inzulínu a podporiť telo, aby čerpalo energiu z tukov namiesto sacharidov.

Low carb strava je flexibilná a môžete ju prispôsobiť svojim preferenciám, pričom sa zameriavate na prírodné a nespracované potraviny. Medzi typické low carb potraviny patria:

• Bielkoviny: mäso (kuracie, hovädzie), ryby, vajcia.
• Zdravé tuky: avokádo, orechy, semienka, olivový olej.
• Zelenina: brokolica, špenát, cuketa, karfiol, kapusta.
• Mliečne výrobky: syr, smotana, grécky jogurt s nízkym obsahom sacharidov.

Vyhýbať by ste sa mali potravinám, ktoré obsahujú veľa cukru a škrobu, ako sú: chlieb, cestoviny, ryža, zemiaky, sladené nápoje, ovocie s vysokým obsahom cukru, pivo, alkohol, cukor a sladkosti. Cieľom low carb stravy je teda zabezpečiť telu kvalitnú energiu z tukov a bielkovín namiesto cukrov.

Ako začať s low carb?

Začiatok s low carb stravou môže byť jednoduchý, ak sa na to pripravíte a postupujete krok za krokom. Tu je niekoľko praktických tipov:

• Vyberte správne low carb potraviny

Naplánujte si jedálniček založený na potravinách s nízkym obsahom sacharidov. Zamerajte sa na mäso, ryby, vajcia, zeleninu, orechy, zdravé tuky a nízkosacharidové mliečne výrobky.

• Odstráňte vysokosacharidové potraviny

Postupne odstráňte zo svojho jedálnička potraviny, ako sú chlieb, cestoviny, ryža, zemiaky, sladkosti, sladené nápoje a spracované jedlá. Nahrádzajte ich low carb alternatívami, ako sú cuketové rezance alebo karfiolová ryža.

• Postupujte postupne

Ak nie ste zvyknutí na zmeny v stravovaní, začnite znižovať príjem sacharidov postupne. Napríklad si najskôr vynechajte sladkosti a neskôr aj ďalšie sacharidové jedlá.

• Hydratujte sa

Pitný režim je kľúčový, najmä počas prechodu na low carb. Pite dostatok vody, aby ste sa vyhli únave a dehydratácii.

• Sledujte svoj pokrok

Počas prvých dní si môžete všimnúť zmeny v energii a nálade, pretože telo prechádza adaptáciou na využívanie tukov ako zdroja energie. Sledujte svoj jedálniček a upravujte ho podľa potreby. Začiatky môžu byť náročné, no pri správnom prístupe a vytrvalosti sa low carb môže stať vaším novým a zdravším životným štýlom.

Low carb je nielen efektívny spôsob stravovania, ale môže byť aj zdravý a chutný, ak si vyberiete správne potraviny a prispôsobíte ho svojim potrebám.

Pri low carb strave je dôležité dbať na dostatočný príjem živín. Ak sa vám ale nedarí získať všetky potrebné živiny zo stravy, môžete zvážiť ich doplnenie výživovými doplnkami ako: vláknina, horčík, omega-3 mastné kyseliny, elektrolyty či probiotiká.

Melatonín je prirodzený hormón, produkovaný v epifýze v mozgu. Tento hormón reguluje spánok a bdelosť, upokojuje telo a myseľ a zlepšuje kvalitu spánku, čím ovplyvňuje celkové fungovanie organizmu. Naše telo ho vytvára v reakcii na tmu, to znamená, že jeho hladiny večer stúpajú a ráno zase klesajú. Akú má funkciu v našom tele, aké sú jeho účinky či ako ho doplniť?

Ako funguje melatonín?

Ako sme už načrtli, melatonín je hormón regulujúci spánkový cyklus. Je produkovaný v epifýze, iným názvom šuškovité teliesko, čo je malá žľaznatá štruktúra v mozgu.

Celý proces produkcie závisí od tohto malého telieska, keďže melatonín nie je produkovaný nepretržite. Vďaka epifýze sa začína jeho tvorba ako reakcia na tmu, čiže večer dostáva telo signály, že je čas na spánok. Počas spánku sa menia jeho fázy a v ranných hodinách telo dostáva signály, že je čas sa zobudiť. To znamená, že melatonín sa najviac tvorí večer v tme, preto sa odporúča spať v úplne zatemnenej miestnosti.

Serotonín, známy ako hormón šťastia, je prekurzorom melatonínu. V tele sa tvorí z aminokyseliny L-tryptofán, takže pre správnu produkciu melatonínu je dôležité mať dostatočné množstvo tejto aminokyseliny.

Melatonín na spanie teda silno vplýva a prispieva k tomu, aby sme spánok mali hlboký a kvalitný. Jeho správne hladiny sú kľúčové pre náš výdatný odpočinok a celkové zdravie.

Aké sú účinky melatonínu?

Kľúčová rola melatonínu spočíva v regulácii cirkadiánnych rytmov a spánkového cyklu. Ľudia ho i často užívajú práve na zlepšenie spánku, pri ťažkostiach so zaspávaním. Okrem toho pomáha synchronizovať biologické hodiny tela so striedaním dňa a noci. Melatonín účinky sú širokospektrálne a tie najhlavnejšie si v článku sprístupníme:

• Antioxidačné vlastnosti
• Podpora imunitného systému
• Neuroprotektívne účinky
• Pomoc pri zvládaní časových posunov
• Možný vplyv na neurologické a psychické poruchy.

Ako užívať melatonín?

Je dôležité, aby užívanie melatonínu bolo konzultované s lekárom, ktorý určí správnu dávku a formu. Odporúčaná dávka na deň je 0,5 mg až 1 mg pred spaním, ktorá sa samozrejme môže líšiť od veku a individuálnych potrieb človeka. Neodporúča sa ho užívať pravidelne, ale len občasne, keď akurát zažívate problémy so spánkom. Tu sú všeobecné usmernenia ako užívať prírodný melatonín:

• Konzultácia s lekárom – pred začatím užívania melatonínu je dôležité konzultovať s lekárom správne dávkovanie a voľbu najvhodnejšej formy melatonínu, čo úzko súvisí s individuálnymi potrebami človeka, najmä ak ide o tehotné či dojčiace ženy.
• Výber dávky – keď lekár určí správnu dávku, musí najprv vedieť o špeciálnych potrebách človeka, niekto potrebuje nižšiu a niekto vyššiu dávku. Vo všeobecnosti je odporúčaná dávka 0,5 mg až 1 mg na deň.
• Forma užívania – melatonín sa vyskytuje vo forme tabliet, kapsúl, rozprašovačov či kvapiek.
• Čas užitia – melatonín by sa mal užívať v rozmedzí 30 až 60 minút tesne pred plánovaným spánkom.
• Užívanie len v potrebných prípadoch – nemal by byť rutinným riešením na každodenné problémy so spánkom. Užívať by sa mohol napríklad pri prechode cez časové pásma, pri ťažkostiach so zaspávaním alebo iných podobných situáciách.
• Vyhýbať sa predávkovaniu – nadmerné dávky môžu narušiť prirodzený spánkový cyklus a spôsobiť nežiaduce účinky.
• Neužívať dlhodobo bez lekárskeho dohľadu – dlhodobé užívanie môže znížiť prirodzenú produkciu melatonínu organizmom a viesť k závislosti.

Metionín patrí medzi esenciálne aminokyseliny, ktoré sú nevyhnutné pre správne fungovanie ľudského organizmu. Keďže si ho telo nedokáže syntetizovať samo, musíme ho prijímať prostredníctvom potravy alebo výživových doplnkov. Táto síru obsahujúca aminokyselina je dôležitá najmä pre zdravie vlasov, pokožky, pečene a celkový metabolizmus. Často sa s ňou stretávame vo forme L-metionin, ale aj v kombináciách ako selen metionin, ktoré zvyšujú jej biologickú účinnosť.

Vďaka svojim vlastnostiam sa metionín využíva nielen v klinickej výžive, ale aj v starostlivosti o krásu a vitalitu, pričom sa čoraz častejšie objavuje v produktoch zameraných na vlasy, detoxikáciu a regeneráciu organizmu.

Aké funkcie v tele má metionín?

Metionín nie je len základná aminokyselina – je to látka, bez ktorej by telo nedokázalo správne fungovať. Podieľa sa na množstve biologických procesov, ktoré majú vplyv na naše zdravie, vitalitu a celkovú rovnováhu organizmu. Je nevyhnutný pri tvorbe bielkovín, detoxikácii, raste tkanív či pri ochrane pečene. Na čo všetko je metionín v tele taký dôležitý:

• Syntéza bielkovín – ako esenciálna aminokyselina je základným stavebným prvkom pri tvorbe proteínov.
• Detoxikácia organizmu – podieľa sa na tvorbe glutatiónu, silného antioxidantu, ktorý chráni bunky pred poškodením a podporuje činnosť pečene.
• Podpora rastu a regenerácie tkanív – najmä pokožky, vlasov a nechtov, ktoré potrebujú síru obsiahnutú v metioníne.
• Tvorba ďalších dôležitých látok – je prekurzorom pre cysteín, taurín, kreatín či adrenalín, ktoré sú nevyhnutné pre rôzne telesné procesy.
• Ochrana pečene a podpora metabolizmu tukov – pomáha zabraňovať hromadeniu tukov v pečeni.
• Regulácia nálady a duševného zdravia – L metionin prispieva k tvorbe neurotransmiterov, ako je serotonín a dopamín.

Tieto funkcie robia z metionínu nenahraditeľnú súčasť výživy s významným vplyvom na fyzické aj psychické zdravie.

Metionín a jeho vplyv na vlasy a pokožku

Metionín zohráva významnú úlohu v udržiavaní zdravia a vitality vlasov, pokožky aj nechtov. Vďaka svojmu obsahu síry patrí medzi tzv. „sírne aminokyseliny“, ktoré sú nevyhnutné pre tvorbu keratínu – základnej štrukturálnej bielkoviny vlasov a nechtov.

• Metionin vlasy zásobuje živinami, ktoré podporujú ich rast, pevnosť a odolnosť. Nedostatok tejto aminokyseliny sa môže prejaviť oslabením vlasovej štruktúry, zvýšeným vypadávaním či celkovou stratou lesku.
• Pravidelný príjem L-metionin môže urýchliť regeneráciu vlasových folikulov a zlepšiť cirkuláciu krvi vo vlasovej pokožke, čo prispieva k lepšiemu zásobovaniu koreňov živinami.
• Síra obsiahnutá v metioníne podporuje produkciu kolagénu a elastínu, ktoré sú dôležité pre pružnosť a mladistvý vzhľad pokožky.
• Pôsobí antioxidačne – cez podporu tvorby glutatiónu, ktorý chráni bunky pred oxidačným stresom a spomaľuje starnutie pokožky.
• Pomáha udržiavať rovnováhu mastnoty pokožky, čím môže pozitívne ovplyvniť stav pri problematickej či aknóznej pleti.
• Podieľa sa na rýchlejšom hojení drobných poranení a zápalov pokožky vďaka svojim regeneračným vlastnostiam.

V kombinácii so zložkou selen metionin (organická forma selénu, kde je stopový prvok selén viazaný na aminokyselinu metionín), má silné antioxidačné účinky a podporuje funkciu imunitného systému. A účinok na pokožku a vlasy môže byť ešte výraznejší. Táto kombinácia sa často objavuje v doplnkoch výživy zameraných na zdravie vlasov, pleti a nechtov.

V akých potravinách sa nachádza metionín?

Metionín v potravinách sa prirodzene vyskytuje najmä v bielkovinových zdrojoch, predovšetkým v živočíšnych produktoch, no nájdeme ho aj v niektorých rastlinných potravinách. Pravidelná konzumácia týchto surovín môže zabezpečiť dostatočný denný príjem tejto esenciálnej aminokyseliny. Potraviny bohaté na metionín:

• mäso (najmä hovädzie, kuracie a bravčové)
• ryby a morské plody
• vajcia a mliečne výrobky
• strukoviny, najmä šošovica a fazuľa
• orechy a semená
• celozrnné obilniny.

Aj keď je metionín v rastlinnej strave prítomný v menšom množstve, správne kombinovanie potravín (napr. obilniny + strukoviny) môže pomôcť dosiahnuť jeho optimálny príjem aj pri rastlinnej strave.

Metionín v doplnkoch výživy

L-metionin je najčastejšie používanou formou v doplnkoch výživy. Môže byť súčasťou produktov zameraných na podporu detoxikácie, zdravie pečene, vlasov a pokožky.

• Metionin tablety sa používajú najmä pri zvýšenej potrebe tejto aminokyseliny.
• Kombinácia selen metionin využíva spojenie selénu s metionínom, čo zlepšuje vstrebateľnosť selénu a účinnosť v tele
• Často sa nachádza v komplexoch pre zdravé vlasy, nechty a pokožku.

Počuli ste už niekedy o pokrme natto? Je to tradičné japonské jedlo vyrobené z fermentovaných sójových bôbov. Tie sa nechajú kvasiť a vďaka pridanej baktérii Bacillus subtilis, im prislúcha charakteristická lepkavá textúra a výrazná vôňa, ktorá je pre niektorých ľudí považovaná za nepríjemnú. Natto je bohaté na bielkoviny, vlákninu, minerály a má významný obsah vitamínu K2, kľúčový pre rast kostí. Ukážeme vám, aké má natto účinky, jeho nutričné hodnoty a taktiež natto recept.

Aké má natto účinky?

Natto ponúka množstvo pre zdravie priaznivých účinkov. Je bohatý na bielkoviny, vlákninu, minerály a hlavne vitamín K2, ktoré prispievajú k celkovému zdraviu nášho organizmu. Dôležitá v natto prebiehajúca fermentácia sójových bôbov, zlepšuje trávenie a črevnú mikroflóru. Aké sú ďalšie významné natto účinky?

• Zdravie kostí – natto je bohaté na vitamín K2, kľúčový pre správnu mineralizáciu kostí a prevenciu osteoporózy.
• Zdravie zubov
• Zlepšuje trávenie – proces fermentácie zabezpečujú probiotiká, ktoré podporujú zdravú črevnú mikroflóru a celkové trávenie.
• Zníženie cholesterolu – pravidelná konzumácia natto môže znižovať hladiny LDL cholesterolu v krvi.
• Zlepšuje spánok
• Zdravie srdca – vďaka obsahu enzýmov, ako je nattokináza, podporuje zrážanie krvi, čím môže pomôcť pri prevencii krvných zrazenín.
• Hormonálna rovnováha – izoflavóny zo sóje podporujú hormonálnu rovnováhu, najmä u žien a zmierňujú príznaky menopauzy.
• Zlepšuje funkciu obličiek
• Podpora imunitného systému – natto obsahuje izoflavóny, teda hormóny s antioxidačnými účinkami, ktoré posilňujú imunitný systém a zabezpečujú pre organizmus lepšiu odolnosť voči infekciám.
• Protizápalové účinky – jeho protizápalové vlastnosti zmierňujú možné zápaly v tele.
• Podpora imunitného systému – natto obsahuje izoflavóny, teda hormóny s antioxidačnými účinkami, ktoré posilňujú imunitný systém a zabezpečujú pre organizmus lepšiu odolnosť voči infekciám.
• Podpora zdravia mozgu - izoflavóny môžu pomôcť zlepšiť kognitívne funkcie a minimalizovať riziko vzniku neurodegeneratívnych ochorení.
• Zdravie pleti, vlasov a nechtov – vďaka obsahu vitamínu E a izoflavónov, natto podporuje celkové zdravie pokožky, a taktiež posilňuje vlasy a nechty.
• Zlepšuje prekrvenie končatín.

Čo obsahuje natto?

Natto je bohaté na množstvo rôznych živín, ktoré blahodarne pôsobia na náš organizmus. Natto recept sa začína namočením a uvarením sójových bôbov, tie sa potom zmiešajú s pridanou baktériou Bacillus subtilis, aby sa umožnila fermentácia, po dobu 24 hodín pri 40 °C. Potom sa natto nechá dozrieť v chladničke po dobu 1 týždňa, na vytvorenie vláknitosti. Môže sa podávať s ryžou, sójovou omáčkou a zeleninou. Je to jedlo určené na ráno a malo by sa vtedy aj servírovať. Medzi kľúčové zložky natto patria:

• Bielkoviny
• Vitamín K2
• Izoflavóny
• Vitamín B2 (riboflavín)
• Minerály (železo, vápnik, horčík a draslík)
• Probiotiká
• Nattokináza (enzým).

Nutričné hodnoty natto

Natto je bohaté na živiny, ktoré podporujú celkové zdravie a vitalitu. Odporúča sa dávať na raňajky, lebo je ideálnym jedlom na začiatok dňa. Natto v 100 g obsahuje:

• Kalórie – 212 kcal
• Bielkoviny – 18 g
• Tuky – 11 g
• Sacharidy – 14 g (4,9 g tvoria cukry)
• Vláknina – 5,4 g
• Vitamíny – 5,74 g kombinácie vitamínov K2 (1 mg), B1 (0,1 mg), B2 (0,2 mg), B3 (1,5 mg), B5 (0,9 mg), B6 (0,1 mg), B7 (0,009 mg), B9 (0,03), E (0,5 mg)
• Minerály – 1,53 mg mangánu, 8,5 mg železa, 729 mg draslíka, 115 mg horčíka, 217 mg vápnika
• Isoflavóny – 20 mg genisteínu, 13 mg daidzeínu, 7 mg glyciteínu.

Niacín je vlastne vitamín B3 (kyselina nikotínová), spadajúci do skupiny vitamínov B. Je to organická zlúčenina, ktorá sa v tele tvorí pri dostatočnom množstve aminokyseliny tryptofánu a je rozpustná vo vode. Mal by sa kombinovať spolu s ostatnými vitamínmi zo skupiny B, aby sa mohli vzájomne dopĺňať. V potravinách nájdete bohatý obsah niacínu najmä v pivovarských kvasniciach ale aj v kuracom mäse, rybách či strukovinách. Vitamín B3 je kľúčový pre správne fungovanie nášho metabolizmu, na zdravie pokožky a taktiež pre podporu nervového systému.

Aké sú účinky niacínu?

Ako sme spomínali, niacín je veľmi dôležitý najmä pre správnu funkciu metabolizmu, účinky niacínu oceníte nielen pri každodennom fungovaní, ale aj pri podpore celkového zdravia a vitality. Má i mnoho ďalších účinkov, ktoré treba spomenúť:

• správna funkcia nervovej sústavy a celkovej psychickej činnosti,
• zdravie pokožky slizníc,
• znižuje hladiny cholesterolu,
• zlepšuje krvný obeh,
• zásadný pri trávení sacharidov, tukov a bielkovín,
• vhodný pre vegánov,
• znižuje únavu,
• má antioxidačné účinky.

Denná dávka niacínu

Čo sa týka denných odporúčaných dávok niacínu, treba ich samozrejme dodržiavať a udržiavať tak náš organizmus v norme. Pretože pri 1,8 gramu na kilogram, je už dávka pre naše telo toxická. Niacín je vhodný pre rôzne skupiny ľudí, kam určite patria:

• diabetici,
• vegáni,
• tehotné ženy,
• deti,
• celiatici,
• osoby trpiace častou únavou,
• pre ľudí s častou nadmernou fyzickou námahou,
• osoby trpiace stresom,
• pre ľudí s oslabenou imunitou,
• pre ľudí s poruchami trávenia.

Dávkovanie niacínu

Deti:

• Deti: 1 – 3 roky: 5 – 9 mg/na deň
• Deti: 4 – 6 rokov: 12 mg /na deň
• Deti: 7 – 10 rokov: 13 mg /na deň

Dospievajúci a dospelí:

• Muži: 16 mg/na deň
• Ženy: 14 mg/na deň
• Tehotné ženy: 18 mg/na deň
• Dojčiace ženy: 17 mg/ na deň.

Čo spôsobuje nedostatok niacínu?

Nedostatok niacínu môže sposôbiť vážne zdravotné ťažkosti a treba ho podchytiť včas. V extrémnych prípadoch, môže jeho deficit spôsobiť pellagru, čo je ochorenie sprevádzané vznikom rôznych ďalších ochorení:

• diarrhoea – neustupujúce hnačky, spôsobujúce nechutenstvo a stratu na váhe
• dermatitída – kožný zápal
• poruchy nervového systému
• demencia – zmätenosť v kombinácii so stratou pamäti, s trasom, nespavosťou, halucináciami a celkovo horším psychickým stavom.

Medzi bežnejšie príznaky počiatočného deficitu niacínu alebo inak vitamínu B3 zaraďujeme:

• nadmerná únava,
• nespavosť,
• podráždenosť,
• zažívacie problémy,
• nechutenstvo,
• kožné vyrážky (najmä pri vystavovaní sa slnečnému žiareniu),
• migrény,
• anémia,
• zhoršenie psychickej pohody,
• depresia.

Pre koho je niacín viac potrebný?

Celkovo je vitamín B3 kľúčový pre každého, pre správne fungovanie metabolizmu, no sú skupiny ľudí, ktoré ho potrebujú omnoho viac. Vyššiu potrebu príjmu niacínu si v zásade vyžadujú nasledujúce skupiny:

• osoby s ochorením obličiek,
• ľudia nadmerne konzumujúci cukor v starobe,
• osoby s vysokým cholesterolom,
• fajčiari,
• alkoholici,
• osoby trpiace horúčkou,
• ľudia často vystavovaný fyzickej a psychickej námahe,
• okrem toho je zvýšený príjem niacínu dôležitý aj v tehotenstve a pri dojčení.

Čo spôsobuje prebytok niacínu?

Vzniká pri hypervitaminóze a je sprevádzaný symptómami ako sú sčervenanie a svrbenie kože, hnačka, návaly tepla, silné tráviace problémy či dokonca v extrémnych prípadoch, pri nadmernom príjme niacínu môže vzniknúť poškodenie pečene. Aby sa tomu zamedzilo, je treba striktne dodržiavať odporúčané denné dávky ale báť sa nemusíte, predávkovanie je nepravdepodobné, to čo zvýši jednoducho močom vylúčite.

pH v moči je ukazovateľ kyslosti alebo zásaditosti moču. Tento parameter sa meria na stupnici od 0 do 14, kde hodnoty pod 7 naznačujú kyslé prostredie, hodnoty nad 7 znamenajú zásadité prostredie a hodnota 7 označuje neutrálnu pH. Bežné hodnoty pH moču sú mierne kyslé až neutrálne, ale môžu sa meniť v závislosti od rôznych faktorov, ako sú strava, hydratácia, či zdravie močového systému.

Hodnoty pH moču

Hodnota pH v moči udáva, aký kyslý alebo zásaditý je váš moč. Bežná pH moču norma sa pohybuje medzi 4,5 a 8. Ak je pH v moči nižšie ako 4,5, moč je kyslejší, čo môže signalizovať určité zdravotné problémy. Naopak, ak je hodnota vyššia ako 8, moč je zásaditý, čo môže byť spôsobené infekciami alebo inými faktormi. Na lepšiu orientáciu pomáha pH moči tabuľka, ktorá ponúka prehľad o jednotlivých hodnotách.

Tabuľka pH moču

Použitie pH moči tabuľky je užitočné na sledovanie zdravia močového systému a rovnováhy v tele. V prípade odchýlok od pH moču normy sa odporúča konzultácia s odborníkom.

Vplyv stravy na pH moču

Strava má výrazný dopad na pH moču, pretože rôzne potraviny ovplyvňujú kyslosť alebo zásaditosť vášho tela. Zmena jedálnička môže pomôcť udržať správnu pH moču v norme a podporiť vaše celkové zdravie.

• Potraviny zvyšujúce kyslosť moču
  Potraviny ako mäso, ryby, syry, vajcia a obilniny môžu znižovať hodnoty pH v moči, čím ho robia kyslejším. Tento efekt je bežný pri strave s vysokým obsahom bielkovín.
• Potraviny zvyšujúce zásaditosť moču
  Ovocie (najmä citrusové plody), zelenina, zemiaky a minerálne vody môžu zvyšovať pH moči, čo vedie k zásaditejšiemu prostrediu. Takáto strava je často spojená s vegetariánskym alebo alkalickým jedálničkom.

Rovnováha je dôležitá, pretože neprirodzene nízke alebo vysoké hodnoty pH v moči môžu naznačovať potrebu úpravy jedálnička alebo konzultácie s odborníkom.

Test hladiny pH v moči

Hladinu pH v moči si môžete jednoducho skontrolovať pomocou testovacích prúžkov. Testovanie je rýchle a praktické – ponoríte prúžok do moču a porovnáte farbu s pH moči s tabuľkou. Meranie pH v moči je jednoduchý spôsob, ako sledovať rovnováhu kyselín a zásad vo vašom tele.

Postup testovania

• Zachyťte vzorku moču do čistej nádoby.
• Ponorte testovací prúžok do moču na pár sekúnd.
• Vyberte prúžok a nechajte ho podľa pokynov vyschnúť.
• Porovnajte farbu prúžka s farebnou pH moči tabuľkou, ktorá je súčasťou balenia.

Kedy a prečo merať pH moču

• Ráno - hodnoty pH v moči bývajú ráno nižšie (kyslejšie) kvôli nočnému metabolizmu.
• Po jedle - po konzumácii jedál môžu byť hodnoty vyššie (zásaditejšie).

Význam pravidelného merania

Pravidelné sledovanie pH moču pomáha identifikovať možné zdravotné problémy, ako sú infekcie, obličkové kamene alebo nerovnováha v strave. Ak sa hodnoty pH v moči dlhodobo odchyľujú od normy, odporúča sa konzultácia s lekárom alebo výživovým poradcom.

Jednoduchý test hladiny pH v moči vám umožní rýchlo reagovať na signály tela a udržiavať zdravie močového systému.

Pyridoxín, známy aj ako vitamín B6, je jeden z nevyhnutných vitamínov skupiny B, ktorý hrá kľúčovú úlohu vo viacerých životne dôležitých procesoch v našom tele. Patrí medzi vo vode rozpustné vitamíny, čo znamená, že si ho telo neukladá do zásoby a musí ho pravidelne prijímať v strave. Podieľa sa na metabolizme aminokyselín, bielkovín a glukózy. Pomáha nám lepšie zvládať stres, podporuje tvorbu energie, zlepšuje náladu. Tento širokospektrálny pomocník môže pozitívne ovplyvniť funkciu mozgu ale aj zdravie pokožky.

Účinky pyridoxínu na organizmus

Pyridoxín účinky sú širokospektrálne a ovplyvňujú viacero systémov tela. Tento vitamín je nevyhnutný pre správne fungovanie nervovej sústavy, metabolizmus bielkovín a tvorbu neurotransmiterov, ako je serotonín či dopamín.

Medzi najvýznamnejšie účinky pyridoxínu patria:

• Podpora imunity – pyridoxín a biele krvinky spolu úzko súvisia, pretože pyridoxín pomáha pri tvorbe a aktivácii obranných buniek.
• Zlepšenie nálady a kognitívnych funkcií – podieľa sa na tvorbe chemických látok v mozgu, ktoré ovplyvňujú našu náladu, koncentráciu a pamäť.
• Regulácia metabolizmu – pomáha pri premene potravy na energiu a môže ovplyvniť aj pyridoxín priberanie, keďže správne fungujúci metabolizmus je kľúčový pri kontrole hmotnosti.
• Zdravie pokožky a vlasov – znižuje zápal pokožky a podporuje zdravý rast vlasov.
• Tvorba červených krviniek – pyridoxín hrá dôležitú úlohu v prevencii anémie.

Na čo sa pyridoxín používa?

Okrem prevencie nedostatku sa používa ako doplnok pri rôznych stavoch, ktoré súvisia so zníženou hladinou tohto vitamínu alebo so zvýšenou potrebou:

• Pyridoxín v tehotenstve – budúce mamičky ho často užívajú na zmiernenie ranných nevoľností a podporu vývoja nervovej sústavy plodu.
• Doplnková liečba depresie, únavy či PMS – v kombinácii s ďalšími vitamínmi skupiny B zlepšuje celkový duševný stav.
• Podpora pri nervových poruchách – napríklad pri syndróme karpálneho tunela alebo periférnych neuropatiách.
• Doplnok pri zvýšenej fyzickej alebo psychickej záťaži – pomáha telu lepšie sa regenerovať a zvládať stres.

Nežiaduce účinky pyridoxínu

Pyridoxín je pre telo veľmi dôležitý, no vo veľkých dávkach môže spôsobiť aj nežiaduce účinky. Bežné množstvá v potrave sú bezpečné, no pri dlhodobom užívaní vysokých dávok vo forme doplnkov (zvyčajne nad 100 mg denne) môžu nastať problémy. Medzi pyridoxín nežiaduce účinky patrí:

• Poškodenie nervov – pocity mravčenia, brnenia alebo necitlivosti v prstoch a nohách
• Svalová slabosť
• Problémy s chôdzou alebo rovnováhou
• Nevoľnosť, bolesti hlavy – v ojedinelých prípadoch
• Kožné vyrážky alebo citlivosť na slnko (vo veľmi vysokých dávkach).

Je dôležité dodržiavať odporúčané dávkovanie a poradiť sa s odborníkom najmä v období tehotenstva alebo pri kombinácii s inými doplnkami či liekmi.

Ako súvisí pyridoxín s bielymi krvinkami a priberaním?

Pyridoxín a biele krvinky

Tento vitamín sa podieľa na tvorbe bielych krviniek (leukocytov) a ich aktivite. Nedostatok môže viesť k oslabenej imunite a častejším infekciám.

Pyridoxín a priberanie

Hoci sám o sebe nespôsobuje priberanie, pomáha regulovať metabolizmus sacharidov, tukov a bielkovín. Pri jeho nedostatku môže byť narušené spaľovanie energie, čo nepriamo môže ovplyvniť hmotnosť.

Pyridoxín a jeho výskyt v potravinách

Keď sa pýtate čo je pyridoxín, treba spomenúť aj jeho zdroje. Pyridoxín (vitamín B6) sa nachádza v mnohých druhoch potravín, a preto je pri pestrej strave jeho nedostatok menej častý. Vyskytuje sa v rôznych potravinách:

• Mäso a pečeň (najmä hovädzia a kuracia),
• Ryby (napr. tuniak, losos),
• Celozrnné produkty,
• Banány, avokádo, zemiaky,
• Orechy a strukoviny.

Avšak tepelná úprava a spracovanie potravín môžu jeho obsah výrazne znížiť, preto sa často dopĺňa aj formou výživových doplnkov – najmä v obdobiach zvýšenej potreby.

Riboflavín, známy aj ako vitamín B2, je vodou rozpustný vitamín, ktorý patrí do skupiny vitamínov B. Je kľúčový pre vývoj, rast a funkciu buniek v našom tele. Pomáha premieňať karbohydráty na adenozíntrifostát (ATP), premieňa potravu na energiu či podporuje tvorbu krvných buniek. Naše telo si ho nevie samo vytvoriť, a preto je potreba ho dostatočne prijímať zo stravy či z výživových doplnkov. Zistite, aké má riboflavín účinky a na čo pomáha.

Aké sú účinky riboflavínu?

Riboflavín má množstvo priaznivých účinkov na náš organizmus a je nenahraditeľnou súčasťou správneho vývoja, rastu a funkcie našich buniek či energetického metabolizmu. Aké ďalšie účinky má tento vitamín na naše zdravie?

• Zabezpečuje vývoj rast a funkciu buniek v našom tele – je dôležitý pre tvorbu koenzýmov, ktoré zabezpečujú správny metabolizmus a regeneráciu buniek.
• Podpora energetického metabolizmu – je nevyhnutým pri premene tukov, bielkovín a sacharidov na energiu.
• Prispieva k tvorbe krvných buniek – podieľa sa na syntéze hemoglobínu a na metabolizme železa, čím prispieva k správnej tvorbe červených a bielych krviniek a zabezpečuje zdravú krvotvorbu.
• Podpora nervového systému – podieľa sa na tvorbe neurotransmiterov, ktoré zabezpečujú správnu funkciu mozgu a nervovej sústavy.
• Antioxidačné účinky – funguje ako antioxidant, ktorý prispieva k neutralizovaniu voľných radikálov, čím chráni bunky pred ich poškodením.
• Zníženie únavy – vďaka jeho prítomnosti pri premene sacharidov, tukov a bielkovín pomáha znižovať únavu a vyčerpanie.

Na čo pomáha riboflavín?

Riboflavín má množstvo priaznivých účinkov a je súčasťou dôležitých procesov v tele. No jeho deficit môže spôsobiť rôzne zdravotné ťažkosti. Odporúčané dávky sa líšia od individuálnych potrieb človeka, ale minimálny príjem je 1,2 mg na deň. Tu si bližšie rozoberieme na čo pomáha riboflavín:

• Podpora zdravia srdca – je prítomný pri regulácii hladiny homocysteínu, čím môže minimalizovať riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení.
• Podpora tráviaceho systému - podieľa sa na tvorbe enzýmov, ktoré sú kľúčové pre správne trávenie a lepšie vstrebávanie živín.
• Prevencia anémie – pomáha vstrebávať železo, ktoré je dôležité pre tvorbu červených krviniek a jeho nedostatok môže zapríčiniť vznik anémie.
• Rýchlejšie hojenie rán – pomáha regenerovať tkanivá, čím zlepšuje proces hojenia, zdravie kože, sliznice, nechtov a vlasov.
• Podpora zdravia očí – funguje ako prevencia zrakových ochorení, ako napríklad sivý zákal, a taktiež zlepšuje funkciu sietnice.

Čo vedieť o riboflavíne?

Naše telo si nevie tento vitamín samo vyrobiť, preto je dôležité ho pravidelne a dostatočne získavať zo stravy alebo cez výživové doplnky. Nájsť ho môžete v rôznych potravinách živočíšneho aj rastlinného pôvodu. Zaujímavosťou je, že jeho veľké množstvo sa stráca varením. Aké sú najvýznamnejšie zdroje riboflavínu?

• Ryby – losos, makrela, pstruh, treska
• Mäso a vnútornosti – hydina, hovädzie mäso, pečeň, obličky
• Vajcia – najmä žĺtok
• Mliečne výrobky – mlieko (sušené aj odtučnené), syr, jogurt, tvaroh
• Strukoviny – hrach, šošovica, sója
• Orechy a semienka – vlašské orechy, mandle, sezamové semienka
• Celozrnné produkty a obilniny – cereálie, quinoa
• Listová zelenina – špenát, brokolica, karfiol, kapusta
• Kvasnice.

Ak ale máte v tele riboflavín nedostatočne zastúpený, môžu sa vyskytnúť rôzne zdravotné ťažkosti. Ohrozenými skupinami sú vegetariáni a vegáni, ktorí potrebujú vyššie dávky vitamínu B2. Ohrozené sú taktiež tehotné a dojčiace ženy, seniori či alkoholici. Tu sú prejavy nedostatku riboflavínu:

• Únava
• Kožné problémy ako svrbenie, praskanie pokožky, pier či tvorba kútikov
• Vypadávanie vlasov a lámanie nechtov
• Zrakové problémy
• Zápaly slizníc
• Poruchy nervového systému.

Serotonín je kľúčový neurotransmiter, ktorý ovplyvňuje našu náladu, spánok, trávenie aj celkovú pohodu. Jeho dostatok v tele prispieva k psychickej rovnováhe, zatiaľ čo jeho nedostatok môže viesť k úzkosti, depresii či poruchám spánku.

Čo je to serotonín?

Serotonín, chemicky nazývaný 5-hydroxytryptamín, je derivát aminokyseliny L-tryptofánu a neurotransmiter v mozgu.  Je prenášačom signálov medzi nervovými bunkami a v tele zohráva úlohu v mnohých rôznych procesoch. Najvýznamnejší je pri regulácii nálady, no zároveň ovplyvňuje i spavosť, chuť do jedla, trávenie, telesnú teplotu a dokonca aj sexuálne správanie.

Rozdiel medzi serotonínom a dopamínom

Počuli ste už niekedy o hormóne šťastia? Jeden zo skupiny štyroch známych hormónov šťastia je aj práve serotonín. Patrí sem ale aj veľmi dôležitý dopamín, ktorý pomáha najmä s motiváciou a odmenami. V tomto článku si bližšie rozoberieme ich rozdiely a aké majú zastúpenie v našom organizme. 

• Serotonín – je inhibičný neurotransmiter syntetizovaný z aminokyseliny tryptofánu. Je dôležitý pri regulovaní nálady, spánku, trávenia, taktiež znižuje úzkosť a stres. Uvoľňuje sa pri pobyte na slnku, meditácii či aeróbnych cvikoch. Nedostatok serotonínu môže viesť k úzkostným poruchám či k depresii. Zvýšiť hladiny serotonínu si môžete konzumáciou potravín bohatých na obsah serotonínu, počúvaním obľúbenej hudby či pri kardio cvičení.
• Dopamín – je excitačný neurotransmiter syntetizovaný z aminokyseliny tyrozínu. Je kľúčový pre motiváciu, odmeňovanie, sústredenie, motorickú koordináciu a bdenie. Uvoľňuje sa pri úspešnom dokončení úlohy, pri pocite zadosťučinenia či pri fyzickej aktivite. Rizikom pri dopamíne je, že môže vyvolať rôzne závislosti, ktoré umelo vylučujú dopamín a tým zvyšujú pocity eufórie. Hladiny dopamínu si viete zvýšiť pravidelným pohybom, kvalitným spánkom a potravinami bohatými na obsah dopamínu ako sú napríklad jablko, avokádo či mandle.

Ako sa prejavuje nedostatok serotonínu?

Málo serotonínu v organizme môže viesť k rôznym i fyzickým i psychickým symptómom. Vo všeobecnosti sa spája s celkovou zhoršenou psychickou pohodou, ale aj s úzkosťou či depresiou. Ovplyvniť môže aj trávenie a spánok. Aké sú teda najčastejšie príznaky nedostatky serotonínu?

• Neschopnosť zvládať stres
• Úzkosť
• Depresia
• Nesústredenosť
• Problémový spánok
• Chronická únava – cítite sa vyčerpaný a neustále unavený? Možno práve trpíte nedostatkom serotonínu, kde je riešením dopriať si dostatok spánku.
• Ťažkosti s trávením – keďže má serotonín svoje zásoby v tráviacom trakte, kde sa i tvorí v črevách, tak jeho nízke hladiny môžu spôsobiť tráviace problémy ako sú zápcha, hnačka či podráždené črevá.
• Zvýšená chuť na sladké – nedostatočné hladiny serotonínu môžu vyvolať zvýšenú chuť na sladké a na sacharidy bohaté potraviny, pretože konzumácia sacharidov zvyšuje hladinu tryptofánu, ktorý je potrebný na tvorbu serotonínu.
• Znížené libido – serotonín nielenže ovplyvňuje celkové sexuálne správanie, ale aj pri jeho nedostatočných hladinách znižuje libido, túžbu a celkovú sexuálnu funkciu.

Ako získať serotonín?

Serotonín si vieme doplniť rôznymi spôsobmi ako aktivitami, pri ktorých sa uvoľňuje. Ďalej si ho vieme doplniť prostredníctvom doplnkov stravy alebo vieme nájsť serotonín v jedle. Tu sú niektoré efektívne spôsoby, ako podporiť prirodzenú tvorbu serotonínu:

• Konzumácia potravín bohatých na tryptofán – banány, losos, ovsené vločky, tmavá čokoláda, orechy, strukoviny, vajcia, mliečne výrobky, tofu
• Užívať probiotiká a udržiavať zdravie črevnej mikroflóry
• Omega-3 mastné kyseliny
• Pravidelná fyzická aktivita
• Relaxácia a meditácia
• Manažment stresu
• Kvalitný spánok
• Pobyt na slnku
• Pozitívne sociálne interakcie
• Hudba
• Robiť tvorivé činnosti
• Venovať sa hobby
• Tráviť čas s rodinou a priateľmi.

Optimálne hladiny serotonínu pozitívne vplývajú na našu celkovú psychickú pohodu, dôležité je mať pravidelný príjem serotonínu a venovať sa aktivitám, ktoré podporujú jeho tvorbu.

Serratia je rod gramnegatívnych baktérií, ktoré sa prirodzene vyskytujú v rôznych prostrediach ako pôda, voda, rastliny či hmyz. No niektoré druhy môžu spôsobovať infekcie u ľudí. Sú známe svojou odolnosťou voči antibiotikám a schopnosťou prežiť v nemocničných podmienkach. Ohrozuje najmä ľudí s oslabenou imunitou.

Výskyt a vlastnosti baktérie serratia

Baktéria serratia je bežnou súčasťou prírodného prostredia. Nachádza sa v pôde, sladkej aj slanej vode, na rastlinách a dokonca aj v hmyze. Je prirodzenou súčasťou mikroflóry niektorých organizmov, no za určitých podmienok môže byť patogénna.

Okrem prirodzeného výskytu sa však serratia často objavuje aj v nemocničnom prostredí, kde môže predstavovať vážne riziko. Šíri sa predovšetkým vo vlhkých oblastiach, ako sú umývadlá, sprchové hlavice, dýchacie prístroje, katétre či iné zdravotnícke pomôcky. Vďaka svojej schopnosti priľnúť na rôzne povrchy a vytvárať biofilm dokáže dlhodobo prežívať aj v miestach, kde sa pravidelne používajú dezinfekčné prostriedky.

Najznámejším druhom je Serratia marcescens, ktorá je charakteristická produkciou červeno-oranžového pigmentu nazývaného prodigiozín. Tento pigment jej pomáha prežiť v rôznych podmienkach a môže dokonca podporovať jej patogénne vlastnosti. Baktéria je mimoriadne odolná voči dezinfekcii a antibiotikám, čo komplikuje jej elimináciu v zdravotníckych zariadeniach.

Vďaka svojej vysokej prispôsobivosti a odolnosti sa Serratia marcescens stala častým pôvodcom nemocničných infekcií, najmä u pacientov so zníženou imunitou, u hospitalizovaných novorodencov či u ľudí so zavedenými katétrami alebo dýchacími pomôckami či prístrojmi.

Riziká a význam serratie v medicíne

Niektoré druhy serratia, najmä Serratia marcescens, sú považované za oportunistické patogény, čo znamená, že môžu spôsobovať infekcie u ľudí so zníženou imunitou. Medzi najčastejšie infekcie spôsobené serratiou patria:

• Infekcie močových ciest – najmä u pacientov s permanentným močovým katétrom.
• Infekcie dýchacích ciest – často sa vyskytujú u pacientov na pľúcnej ventilácii.
• Infekcie rán – baktéria môže infikovať chirurgické rany alebo popáleniny.
• Sepsa (otrava krvi) – v ťažkých prípadoch môže serratia preniknúť do krvného obehu a spôsobiť život ohrozujúci stav.

Jedným z hlavných problémov pri infekciách serratiou je jej vysoká odolnosť voči antibiotikám. Mnohé kmene vykazujú rezistenciu voči bežným antibiotikám, čo výrazne komplikuje liečbu. Preto je nevyhnutné dbať na prevenciu a prísne hygienické opatrenia v nemocničnom prostredí.

Ako sa dá chrániť pred infekciou Serratiou?

Prevencia infekcie spôsobenej baktériou serratia, najmä v nemocničnom prostredí, zahŕňa niekoľko kľúčových opatrení:

• Prísna hygiena – dôkladné umývanie rúk je najúčinnejší spôsob prevencie. Zdravotníci aj pacienti by mali pravidelne a správne umývať ruky, najmä po kontakte s pacientmi alebo zdravotníckymi pomôckami.
• Dezinfekcia a sterilizácia – v nemocniciach je nevyhnutné pravidelne dezinfikovať povrchy, zariadenia a pomôcky, ktoré môžu prísť do kontaktu s baktériami. To zahŕňa umývadlá, dýchacie prístroje, katétre a iné zariadenia, ktoré môžu byť náchylné na kolonizáciu baktérií.
• Sterilné prostredie pri lekárskych zákrokoch – používanie sterilných nástrojov a dodržiavanie prísnych aseptických techník počas chirurgických zákrokov alebo pri zavádzaní katétrov znižuje riziko zavedenia baktérie do tela.
• Kontrola a monitorovanie infekcií – pravidelný monitoring a rýchla identifikácia prípadov infekcií spôsobených serratiou v nemocničnom prostredí umožňuje včasnú izoláciu pacientov a zabránenie šírenia nákazy medzi ďalšími pacientmi.
• Antibiotická zodpovednosť – opatrné a rozvážne používanie antibiotík pomáha predchádzať vzniku rezistencie baktérií, vrátane serratie. Používanie antibiotík by malo byť iba na základe diagnostiky a podľa odporúčaní odborníkov.
• Posilnenie imunity – u pacientov s oslabeným imunitným systémom je dôležité zamerať sa na posilnenie imunity prostredníctvom vhodnej výživy, fyzickej aktivity a dodržiavania správnej starostlivosti o zdravie, aby sa znížilo riziko infekcie.

Nezamysleli ste sa niekedy nad tým, čo tvorí povrch kapslí či tabletiek? Áno je to stearan horečnatý - chemická zlúčenina, ktorá sa využíva ako prísada v rôznych priemyselných oblastiach, najmä v potravinárstve, farmaceutickom priemysle a kozmetike. Tento biely prášok sa získava zo stearovej kyseliny a horčíka. V čom spočíva jeho hlavná úloha? Zabraňuje zlepovaniu, uľahčuje spracovanie a zlepšuje textúru produktov.

Čo je stearan horečnatý

Stearan horečnatý patrí medzi soli horečnatej kyseliny. Chemicky vzniká reakciou horečnatých solí (zvyčajne hydroxidu horečnatého) so stearovou kyselinou. Ide o biely prášok, ktorý sa vyznačuje výbornými lubrikačnými a protizlepovacími vlastnosťami. V priemysle sa používa na uľahčenie výrobných procesov, zlepšenie textúry produktov a prevenciu ich zlepovania. Stearan horečnatý je lipofilný (teda rozpustný v tukoch), čo ho robí ideálnym na použitie v rôznych typoch formulácií, od tabliet a kapsúl až po kozmetické prípravky.

Využitie stearanu horečnatého

Stearan horečnatý sa často využíva ako lubrikant a prostriedok proti zlepovaniu v rôznych výrobkoch. V potravinárstve sa používa na zlepšenie textúry a oddelenie zložiek vo výrobných procesoch, ako aj v tabletách a kapsulách v farmaceutickom priemysle. Pomáha pri spracovaní zložiek a uľahčuje ich výrobu, čím prispieva k zjednodušeniu výrobného procesu.

Bezpečnosť a možné riziká

Stearan horečnatý je považovaný za bezpečný pri používaní v povolených množstvách. Je schválený ako potravinárska prídavná látka (E470b). Avšak, ako pri každej prídavnej látke, jeho nadmerná konzumácia alebo vystavenie v nadmerných dávkach môže mať potenciálne zdravotné riziká, ako sú tráviace problémy. Je dôležité dodržiavať odporúčané dávky v súlade s normami, ktoré upravujú jeho použitie v rôznych produktoch.

Môže stearan horečnatý ovplyvniť vstrebávanie živín?

Existujú názory, že stearan horečnatý môže ovplyvniť vstrebávanie živín, najmä v prípade nadmerného množstva v strave. Niektoré štúdie naznačujú, že môže znížiť vstrebávanie niektorých vitamínov a minerálov, preto je dôležité byť opatrný pri jeho konzumácii, najmä ak ide o dlhodobé užívanie veľkých množstiev.

Keďže stearan horečnatý môže vytvárať slizovité vrstvy v tráviacom trakte, môže to ovplyvniť priepustnosť črevnej steny a tým znížiť efektívnosť absorpcie týchto živín. Tento efekt je však väčšinou zrejmý iba pri dlhodobom alebo nadmernom užívaní výrobkov s vysokým obsahom stearanu horečnatého.

Pri bežných dávkach, ktoré sú povolené v potravinách a liekoch, však tieto účinky spravidla nie sú výrazné.

Ktoré produkty obsahujú stearan horečnatý?

Stearan horečnatý sa nachádza v širokej škále produktov, ktoré využívajú jeho vlastnosti ako prostriedok proti zlepovaniu, lubrikant alebo stabilizátor. Tu sú niektoré príklady produktov, ktoré môžu obsahovať túto látku:

• Farmaceutické produkty – stearan horečnatý je bežne prítomný v tabletkách a kapsulách ako pomocná látka, ktorá uľahčuje výrobu a zlepšuje konzistenciu liekov.
• Potravinárske výrobky – môže byť prítomný v práškoch na pečenie, sladkostiach, cukrovinkách, a niektorých spracovaných potravinách, kde pomáha zlepšiť textúru a zabraňuje zlepovaniu surovín.
• Doplnky stravy – stearan horečnatý sa často využíva v doplnkoch výživy ako anti-caking agent, aby sa zabezpečila plynulosť a stabilita práškových foriem.
• Kozmetické a hygienické produkty – nachádza sa v rôznych kozmetických výrobkoch ako sú krémy, pleťové masky, a módy, kde slúži na zlepšenie textúry a zníženie zlepovania zložiek.
• Prípravky na starostlivosť o vlasy – môže byť prítomný v niektorých šampónoch, balzamoch alebo gélových produktoch na vlasy.
• Priemyselné výrobky – používa sa aj ako zložka v niektorých farbách alebo lakov na zlepšenie ich aplikácie a udržanie konzistencie.

Tiamín, známy aj ako vitamín B1, je vodou rozpustný vitamín zo skupiny vitamínov B. Pre náš organizmus je nevyhnutný, keďže zohráva kľúčovú rolu v premene energie, funkcii buniek, funkcii nervového systému a psychiky, svalov či srdca. Naše telo si ho samo nedokáže vytvoriť, takže je dôležité ho získavať cez stravu alebo výživovými doplnkami. Zistite, aké sú jeho účinky, zdroje a pre koho je dôležitý.

Aké sú účinky tiamínu?

Tento vitamín je pre náš organizmus kľúčový v mnohých oblastiach. Najvýraznejší je v podieľaní sa na metabolizme sacharidov, ale prispieva aj k množstvu telesných funkcií. Odporúčaná denná dávka závisí od veku, pohlavia či individuálnych potrieb. Vo všeobecnosti sa odporúča 1,5 mg na deň. Najdôležitejšie tiamín účinky:

• Správna funkcia nervového systému a psychiky – chráni nervové bunky a podporuje prenos nervových signálov, čím zlepšuje koncentráciu, pamäť a psychickú pohodu.
• Podpora energetického metabolizmu – podieľa sa na premene sacharidov na energiu, čím pomáha znižovať únavu a podporuje vitalitu.
• Normálne fungovanie buniek – zabezpečuje ich správny rast, obnovu a taktiež ich ochranu pred poškodením.
• Správna činnosť svalov – prispieva k správnej svalovej koordinácii a regenerácii.
• Podpora zdravia srdca – zabezpečuje správny srdcový rytmus a jeho nedostatok vedie ku kardiovaskulárnym ťažkostiam.
• Regulácia hladiny cukru v krvi – je dôležitým kofaktorom v metabolizme glukózy.
• Podpora imunitného systému – zvyšuje obranyschopnosť organizmu.
• Podpora trávenia – uľahčuje činnosť tráviaceho systému a pomáha pri spracovaní potravy.
• Zdravie očí – jeho nedostatok môže privolať rôzne zrakové ochorenia.
• Antioxidačné vlastnosti – antioxidačná aktivita chráni bunky a minimalizuje poškodenie ich tkanív.

Zdroje tiamínu

Keďže si tiamín naše telo nevie samo vytvoriť, kľúčom je buď jedálniček bohatý na tiamín alebo výživové doplnky s jeho obsahom. Tepelnou úpravou sa znehodnocuje, preto sa odporúča konzumácia čerstvých nespracovaných potravín. Medzi najbohatšie zdroje patria:

• Celozrnné obilniny a produkty – hnedá ryža, ovsené vločky, celozrnný chlieb, otruby, cestoviny
• Strukoviny – šošovica, fazuľa, hrach
• Orechy a semienka – vlašské orechy, arašidy, pistácie, slnečnicové semienka
• Zelenina a ovocie – karfiol, špargľa, zemiak, rajčina, pomaranč
• Mäso a vnútornosti – bravčové mäso, kuracie mäso, losos, hovädzia pečeň a srdce
• Mliečne výrobky – mlieko, syr
• Kvasnice.

Kto potrebuje tiamín

Vitamín tiamín je nevyhnutný pre všetkých, no niektoré skupiny ľudí ho potrebujú vo vyšších dávkach. Zvýšenú potrebu majú najmä športovci, osoby vystavené stresu, seniori či osoby s určitými zdravotnými ťažkosťami. Kto by si mal dávať pozor na dostatočný príjem tiamínu?

• Športovci a fyzicky aktívni ľudia – vyššia spotreba energie si vyžaduje aj vyššiu potrebu tiamínu, ktorá zabezpečuje efektívny metabolizmus sacharidov.
• Osoby vystavené stresu – psychická záťaž či dlhodobý stres spôsobujú zvyšovanie spotreby tiamínu, čo ovplyvňuje duševnú pohodu a nervový systém.
• Deti
• Seniori – s pribúdajúcim vekom sa zhoršuje schopnosť vstrebávania tiamínu zo stravy, čo môže viesť k jeho deficitu a následným zdravotným problémom.
• Tehotné a dojčiace ženy – potrebujú vyššie dávky tiamínu na podporu rastu plodu a pre vývoj nervového systému dieťaťa.
• Diabetici – kvôli vysokým hladinám cukru v krvi sa znižujú hladiny tiamínu v organizme.
• Ľudia s ochorením tráviaceho traktu – problémy ako celiakia, Crohnova choroba či chronický alkoholizmus môžu narušiť vstrebávanie tiamínu.
• Vegetariáni a vegáni – pri vylúčení mäsa a živočíšnych produktov zo stravy, je dôležité prijímať dostatočné dávky tiamínu, buď cez vhodné potraviny alebo cez výživové doplnky.

Treonín je esenciálna aminokyselina, čo znamená, že si ju ľudský organizmus nedokáže vytvoriť sám a musí byť prijatá zo stravy. Patrí medzi proteínogénne aminokyseliny, teda také, ktoré sa zabudovávajú do bielkovín a zohrávajú kľúčovú úlohu pri výstavbe a obnove tkanív. Z chemického hľadiska ide o polárnu aminokyselinu, ktorá obsahuje hydroxylovú skupinu (-OH), vďaka ktorej sa aktívne zapája do mnohých metabolických procesov.

Kde sa treonín nachádza?

Treonín sa prirodzene vyskytuje najmä v potravinách bohatých na bielkoviny. Medzi jeho hlavné zdroje patria:

• živočíšne produkty - mäso, ryby, vajcia, mlieko a mliečne výrobky,
• rastlinné potraviny - strukoviny (napr. sója, šošovica, fazuľa), orechy, semená, celozrnné obilniny.

Pri bežnej pestrej strave býva príjem treonínu dostatočný, no pri jednostrannej výžive alebo nízkom príjme bielkovín (napr. u vegánov bez doplnkov) môže dôjsť k jeho nedostatku.

Treonín a jeho vplyv na zdravie

Treonín zohráva významnú úlohu v rôznych oblastiach ľudského zdravia – od podpory tkanív až po funkciu tráviaceho a nervového systému. Hoci patrí medzi menej známe aminokyseliny, jeho biologická funkcia je nezastupiteľná. Treonín má vplyv na:

Zdravie pokožky, kĺbov a spojivových tkanív

Treonín je súčasťou kolagénu a elastínu – kľúčových bielkovín, ktoré tvoria štruktúru pokožky, väziva, chrupaviek a kostí. Prispieva k pevnosti a pružnosti kože a podporuje regeneráciu pohybového aparátu.

Podpora trávenia a črevného komfortu

Podieľa sa na tvorbe ochranného hlienu v tráviacom trakte, ktorý chráni črevnú sliznicu pred poškodením a podporuje vstrebávanie živín. Z tohto dôvodu je dôležitý aj pri udržiavaní zdravia čriev.

Správne fungovanie pečene a metabolizmu tukov

V pečeni sa treonín zúčastňuje metabolizmu tukov a pomáha predchádzať ich hromadeniu. Tým podporuje detoxikačné a regeneračné funkcie pečene.

Imunita

Ako súčasť štruktúrnych bielkovín a protilátok zohráva úlohu pri obrane proti infekciám. Je dôležitý pre správne fungovanie imunitného systému.

Rovnováha nervového systému a psychická pohoda

Treonín sa premieňa na serín a glycín – aminokyseliny, ktoré ovplyvňujú rovnováhu nervových signálov. Pomáha udržiavať mentálnu stabilitu, sústredenie a znižovať nervové napätie.

Príznaky a príčiny nedostatku treonínu

Keďže treonín je esenciálna aminokyselina, jeho nedostatok môže mať nepriaznivý vplyv na viaceré telesné funkcie, najmä v súvislosti s regeneráciou, trávením a nervovou rovnováhou. Hoci pri bežnej strave býva jeho príjem zvyčajne dostatočný, nedostatok sa môže vyskytnúť pri nevyváženej výžive, zvýšenej fyzickej alebo psychickej záťaži, ale aj pri určitých ochoreniach.

Možné príčiny nedostatku treonínu

• jednostranná alebo dlhodobo nízkobielkovinová strava
• vegánska alebo vegetariánska strava bez dostatočnej náhrady esenciálnych aminokyselín
• ochorenia tráviaceho traktu spojené so zhoršeným vstrebávaním živín
• dlhodobý stres alebo chronické zápaly
• zvýšená potreba pri raste (deti, dospievajúci), počas rekonvalescencie či u športovcov.

Príznaky nedostatku treonínu

• únava a znížená výkonnosť
• oslabená imunita, častejšie infekcie
• pomalšie hojenie rán a zhoršená regenerácia tkanív
• suchá alebo ochabnutá pokožka, oslabené nechty a vlasy
• tráviace ťažkosti – najmä narušenie črevnej rovnováhy
• podráždenosť, nepokoj, problémy so sústredením.

Dlhodobý nedostatok treonínu môže negatívne ovplyvniť stav pečene, narušiť rovnováhu aminokyselín a zhoršiť celkovú regeneráciu organizmu. V takýchto prípadoch je vhodné konzultovať výživu s odborníkom a zvážiť aj doplnkový príjem treonínu, najmä pri zvýšenej záťaži alebo v období zotavovania.

Treonín v doplnkoch výživy

Doplnky výživy s obsahom treonínu sú určené najmä pre osoby so zvýšenou potrebou tejto aminokyseliny – napríklad športovcov, seniorov, ľudí s jednostrannou stravou alebo tých, ktorí sa zotavujú po ochorení, úraze či operácii. Keďže ide o esenciálnu aminokyselinu, jej dopĺňanie môže byť prospešné v obdobiach zvýšenej záťaže alebo nedostatočného príjmu zo stravy.

Formy, v ktorých sa treonín vyskytuje

• ako samostatná voľná aminokyselina (v kapsulách alebo prášku)
• ako súčasť komplexov esenciálnych aminokyselín - EAA Complex
• v proteínových doplnkoch (srvátkové, rastlinné, hydrolyzované bielkoviny), kde je prirodzene prítomný
• v špecializovaných regeneračných produktoch, určených po výkone alebo v období rekonvalescencie.

Pri výbere doplnku je dôležité zohľadniť kvalitu surovín, formu aminokyseliny a jej dávkovanie. Odporúčaná dávka sa líši podľa individuálnych potrieb, no vo všeobecnosti je vhodné treonín užívať v rámci komplexného aminokyselinového profilu, aby bola zabezpečená ich vzájomná rovnováha.

Tyroxín je ako interný motor tela – bez neho by naše orgány, mozog aj bunky fungovali spomalene, unavene a neefektívne. Tento hormón, známy aj ako T4, je jedným z najdôležitejších produktov štítnej žľazy. Zatiaľ čo ho denne potrebujeme len malé množstvo, jeho význam je obrovský: reguluje metabolizmus, ovplyvňuje tep, telesnú teplotu, náladu aj hmotnosť.

Hladina tyroxínu je dôležitým ukazovateľom zdravia. Jeho prebytok aj nedostatok dokážu vážne narušiť rovnováhu celého organizmu. Prečo je teda taký dôležitý a čo sa deje, keď ho telo neprodukuje správne? Poďme sa na to pozrieť.

Funkcia tyroxínu

Tyroxín funkcia spočíva v tom, že je regulátorom všetkého, čo súvisí s energiou v tele. Jeho hlavnou úlohou je zvyšovať rýchlosť metabolických procesov – teda ako rýchlo bunky spotrebúvajú energiu a ako účinne premieňajú prijaté živiny na palivo.

Medzi kľúčové funkcie tyroxínu patria:

• Zrýchlenie metabolizmu – pomáha spaľovať kalórie a energiu rýchlejšie.
• Termoregulácia – udržiava optimálnu telesnú teplotu.
• Stimulácia srdca – zvyšuje srdcovú frekvenciu a silu srdcových kontrakcií.
• Podpora vývoja mozgu a nervového systému – najmä počas detstva a puberty.
• Koordinácia rastu a vývoja – nevyhnutný pre fyzický aj mentálny vývoj.
• Podpora správnej činnosti svalov a tráviaceho systému.

Vďaka týmto funkciám je tyroxín akýmsi „dirigentom“ hormonálneho orchestra, ktorý ovplyvňuje prakticky všetky fyziologické procesy v tele.

Účinky tyroxínu na telo

Tyroxín účinky sa prejavujú komplexne – od rýchlosti nášho trávenia až po to, ako sa cítime psychicky. Hoci tento hormón pôsobí nenápadne, jeho vplyv je všadeprítomný.

Najdôležitejšie účinky tyroxínu zahŕňajú:

• Zvýšenie telesnej a duševnej energie – ľudia s optimálnou hladinou tyroxínu sa cítia aktívnejší, koncentrovanejší a psychicky vyrovnaní.
• Regulácia hmotnosti – tyroxín podporuje spaľovanie tukov; jeho nedostatok vedie k priberaniu, nadbytok naopak k chudnutiu.
• Zdravá pokožka, vlasy a nechty – zdravý metabolizmus sa odráža aj navonok.
• Plodnosť a menštruačný cyklus – ovplyvňuje hormóny spojené s reprodukciou.
• Rýchlosť trávenia a vstrebávania živín – znižuje zápchu a podporuje pravidelnosť stolice.

Ak je tyroxínu priveľa alebo príliš málo, tieto účinky sa môžu obrátiť proti telu. Človek sa môže cítiť nervózny, podráždený, unavený alebo pomalý.

Nedostatok tyroxínu

Tyroxín nedostatok nastáva, keď štítna žľaza neprodukuje dostatočné množstvo hormónu – tento stav sa odborne nazýva hypotyreóza. Ide o častú poruchu, ktorá môže vzniknúť postupne a dlho sa nemusí prejaviť.

Príznaky nedostatku tyroxínu:

• Únava a slabosť – telo pracuje pomalšie, človek je ospalý aj po odpočinku.
• Priberanie na váhe – aj pri nezmenenom stravovaní.
• Zimomravosť a studené končatiny – znížená schopnosť udržiavať teplo.
• Suchá pokožka, vypadávanie vlasov – metabolizmus kože sa spomaľuje.
• Depresia, úzkosť, zábudlivosť – ovplyvňuje aj psychické funkcie.
• Pomalý tep, zápcha, poruchy menštruácie.

U detí a tínedžerov môže tyroxín nedostatok viesť k spomaleniu rastu, oneskorenému vývoju a problémom s učením.

Čo ovplyvňuje hladinu tyroxínu?

Na hladinu tyroxínu vplýva množstvo vnútorných aj vonkajších faktorov. Telo sa síce snaží regulovať jeho produkciu automaticky cez spätnú väzbu medzi mozgom a štítnou žľazou, no nie vždy to funguje bez problémov.

Faktory ovplyvňujúce hladinu tyroxínu:

• Autoimunitné ochorenia – najmä Hashimotova tyreoiditída (pri ktorej imunitný systém napáda vlastnú štítnu žľazu, čo vedie k jej zápalu a postupnému zníženiu tvorby hormónov – najmä tyroxínu. Výsledkom je často hypotyreóza - nedostatok hormónov štítnej žľazy) alebo Graves-Basedowova choroba (pri ktorej imunitný systém nadmerne stimuluje štítnu žľazu, čo vedie k zvýšenej tvorbe hormónov štítnej žľazy – najmä tyroxínu (T4). Tento stav sa nazýva hypertyreóza, teda nadmerná činnosť štítnej žľazy. Ide o najčastejšiu príčinu hypertyreózy, najmä u žien vo veku 20 – 50 rokov.
• Hladina TSH (tyreotropného hormónu) – tento hormón z hypofýzy priamo reguluje produkciu tyroxínu.
• Nedostatok jódu – jód je základná stavebná látka tyroxínu.
• Lieky a liečba – napríklad litium, niektoré antidepresíva alebo ožarovanie štítnej žľazy.
• Tehotenstvo a hormonálne výkyvy – ovplyvňujú potrebu tyroxínu u žien.
• Chronický stres – negatívne ovplyvňuje endokrinný systém ako celok.

Preto je dôležité sledovať príznaky, navštevovať pravidelne lekára a pri podozrení na problém s hormónmi absolvovať krvné testy na TSH, T4 a prípadne T3.

Valín je esenciálna aminokyselina, čo znamená, že si ju ľudské telo nedokáže samo syntetizovať a musí byť prijatá prostredníctvom stravy alebo doplnkov výživy. Patrí do skupiny aminokyselín s rozvetveným reťazcom BCAA (branched-chain amino acids), spolu s leucínom a izoleucínom. Tieto aminokyseliny majú špecifickú chemickú štruktúru, vďaka ktorej sa metabolizujú priamo vo svaloch a nie v pečeni ako väčšina ostatných aminokyselín. Sú dôležité najmä pre športovcov, ale aj pre každého, kto chce podporiť rast svalov, regeneráciu a celkovú výkonnosť organizmu.

Bez dostatočného príjmu valínu môžu nastať rôzne problémy, ako napríklad strata svalovej hmoty, oslabenie imunity, únava, poruchy koncentrácie či zhoršená regenerácia.

Esenciálna aminokyselina valín a jej úloha v tele

Valín patrí medzi deväť esenciálnych aminokyselín, ktoré sú nevyhnutné pre ľudské zdravie. Telo si ho nedokáže vytvoriť samo, a preto je potrebné zabezpečiť jeho pravidelný príjem stravou alebo doplnkami výživy. Vďaka svojej štruktúre patrí medzi aminokyseliny s rozvetveným reťazcom (BCAA), ktoré sa priamo metabolizujú v svaloch. Práve to ho robí mimoriadne dôležitým pre fyzicky aktívnych ľudí.

Úlohy valínu v organizme:

• Podpora rastu a regenerácie svalovej hmoty – podieľa sa na syntéze svalových bielkovín, čím prispieva k udržiavaniu a obnove svalového tkaniva po fyzickej námahe.
• Zdroj energie pri záťaži – počas náročného tréningu môže slúžiť ako alternatívny zdroj paliva pre svaly, čím pomáha predchádzať odbúravaniu svalov.
• Zrýchlenie regenerácie – pomáha skracovať čas potrebný na zotavenie po športovom výkone alebo fyzickej záťaži.
• Udržiavanie dusíkovej rovnováhy – zabezpečuje správne množstvo dusíka v tele, čo je nevyhnutné pre tvorbu svalových tkanív a iných bielkovín.
• Podpora nervového systému – podieľa sa na správnej funkcii mozgu a nervov, pomáha zlepšiť mentálnu bdelosť a koncentráciu.
• Ochrana svalovej hmoty – pri dlhodobom strese alebo kalorickom deficite pomáha chrániť svaly pred rozpadom.

Dostatok valínu v tele je teda dôležitý nielen pre športovcov, ale aj pre bežnú populáciu, najmä v období zvýšenej fyzickej alebo psychickej záťaže, pri rekonvalescencii alebo v staršom veku, keď prirodzene klesá svalová hmota.

V ktorých potravinách sa nachádza valín?

Valín sa prirodzene nachádza v potravinách bohatých na bielkoviny, predovšetkým živočíšneho, ale aj rastlinného pôvodu. Pravidelný príjem týchto potravín zabezpečuje dostatočnú hladinu tejto esenciálnej aminokyseliny v organizme.

Medzi najbohatšie zdroje valínu patria:

• chudé mäso (kuracie, hovädzie, bravčové)
• ryby a morské plody
• vajcia
• mliečne výrobky (tvaroh, syry, jogurty)
• strukoviny (šošovica, fazuľa, cícer)
• orechy a semienka
• obilniny a celozrnné produkty.

Aj keď živočíšne zdroje poskytujú kompletný profil esenciálnych aminokyselín vrátane valínu, vhodnou kombináciou rastlinných potravín možno dosiahnuť rovnaký efekt aj v rastlinnej strave.

Valín v doplnkoch výživy

Pre športovcov a ľudí so zvýšenou fyzickou aktivitou môže byť vhodné dopĺňať valín formou výživových doplnkov. Bežne sa nachádza v produktoch ako:

• BCAA doplnky (kombinácia leucínu, izoleucínu a valínu).

• komplexné aminokyselinové doplnky – obsahujú všetky esenciálne aminokyseliny, vrátane valínu, pre podporu celkovej regenerácie a rastu svalovej hmoty.
• proteínové prípravky – srvátkové, rastlinné alebo viaczložkové proteíny prirodzene obsahujú valín, keďže ide o aminokyselinu bežne prítomnú v bielkovinách.
• regeneračné nápoje – špeciálne produkty určené na podporu zotavenia po výkone často obsahujú valín ako súčasť aminokyselinového profilu.

Doplnenie valínu pomáha znižovať únavu, chrániť svalovú hmotu a zlepšovať výkon počas tréningu aj po ňom. Pravidelný príjem tejto aminokyseliny je dôležitý nielen pre športovcov, ale aj pre ľudí so zvýšenou záťažou organizmu alebo pri oslabení imunity.

Vegánstvo je viac než len stravovací návyk. Je to filozofia života, ktorá ovplyvňuje nielen výživu, ale aj správanie a rozhodovanie v mnohých oblastiach. Zameriava sa na vylúčenie všetkých živočíšnych produktov z každodenného života. Tento spôsob života nie je len o stravovaní, ale aj o prístupe k životu, ktorý zahŕňa etiku a ohľad na zvieratá. Pozrime sa na to, kto je to vegán, čo vegáni jedia, aké doplnky potrebujú a aké sú výhody a nevýhody vegánskej stravy.

Kto je to vegán?

Vegán je osoba, ktorá sa rozhodne nekonzumovať žiadne živočíšne produkty, ako sú mäso, mliečne výrobky, vajcia a iné produkty, ktoré sú získané zo zvierat. Tento životný štýl sa riadi filozofiou, ktorá sa zameriava na etiku a ochranu zvierat. Vegáni majú zvyčajne nižší krvný tlak, nižší cholesterol a menšie riziko vzniku srdcových ochorení. Pravidelný príjem rastlinných bielkovín a vlákniny im tiež pomáha udržiavať zdravú telesnú hmotnosť a znižuje riziko cukrovky 2. typu.

Vegáni často čelia nepochopeniu ich životného štýlu alebo majú obmedzené možnosti stravovania v reštauráciách. Napriek tomu sa tento trend čoraz viac etabloval a mnoho reštaurácií ponúka práve vegánske menu. Medzi známych vegánov patrí napríklad Zdeno Chára, Lewis Hamilton či Novak Djokovič.

Čo vegáni jedia a čo naopak nejedia?

Vegánska strava je založená výlučne na rastlinných potravinách. Vegáni jedia rôzne druhy ovocia, zeleniny, obilnín, strukovín, orechov a semien. Do ich jedálničku patria aj rastlinné mlieka, ako je mandľové, sójové alebo ovsené mlieko, a rôzne alternatívy k mäsu, ako sú tofu, seitan alebo tempeh.

Naopak, vegáni sa vyhýbajú všetkým potravinám živočíšneho pôvodu. To znamená, že nekonzumujú mäso, ryby, mliečne výrobky, vajcia ani med. Vegánska strava tiež vylučuje výrobky, ktoré obsahujú živočíšne zložky, ako sú želatína alebo niektoré farbivá.

Aké doplnky užívať, ak ste vegán?

Aj keď vegánska strava poskytuje množstvo výživových látok, je dôležité venovať pozornosť niektorým kľúčovým živinám, ktoré môžu byť v rastlinnej strave v nedostatočnom množstve. Medzi najbežnejšie doplnky, ktoré vegáni užívajú, patrí vitamín B12, vitamín D, omega-3 mastné kyseliny a železo. Tieto doplnky pomáhajú zabezpečiť, aby vegánska strava bola vyvážená a zdravá.

Výhody a nevýhody vegánskej stravy

Výhody vegánskej stravy

• Zlepšenie zdravia - je bohatá na vlákninu, antioxidanty a rastlinné bielkoviny, ktoré prispievajú k zníženiu rizika chronických ochorení, ako sú srdcové choroby a diabetes typu 2.
• Zníženie vplyvu na životné prostredie - má menší vplyv na životné prostredie, pretože výroba rastlinných produktov je menej náročná na prírodné zdroje a produkuje menej emisií skleníkových plynov.

Nevýhody vegánskej stravy

• Vegánska strava nevýhody - vegáni môžu mať problémy s prijímaním dostatočného množstva niektorých živín, ako sú vitamín B12, železo a omega-3 mastné kyseliny, čo môže viesť k deficienciám, ak sa nepoužívajú vhodné doplnky.
• Sociálne výzvy - vegáni môžu naraziť na spoločenské bariéry, ako sú obmedzené možnosti stravovania v reštauráciách alebo nepochopenie ich životného štýlu.

Vegan raw alebo surová vegánska strava je ďalším variantom vegánstva, ktorý zahŕňa konzumáciu iba surových rastlinných potravín. Tento spôsob stravovania je považovaný za veľmi zdravý, ale vyžaduje si dôkladné plánovanie, aby sa zabezpečilo pokrytie všetkých potrebných živín. Obmedzuje sa na konzumáciu potravín, ktoré neboli tepelne spracované nad určitú teplotu (väčšinou 42 °C).

Žalúdočná kyselina, známa aj ako kyselina chlorovodíková či žalúdočná šťava, je kyslá kvapalina, ktorá v žalúdku vytvára kyslé prostredie. V našom tele sa prirodzene produkuje a pomáha rozkladať potravu, aktivovať tráviace enzýmy či ničiť škodlivé baktérie. Jej optimálna hladina je kľúčová pre správne trávenie. Nadbytok žalúdočnej kyseliny môže to viesť k páleniu záhy a refluxu, zatiaľ čo jej nedostatok môže spôsobiť ťažkosti s trávením a vstrebávaním živín. Ukážeme si, akú má v tele funkciu, aké sú jej príznaky, čo na ňu pomáha a čo sa deje pri jej nedostatku.

Akú úlohu má žalúdočná kyselina?

Žalúdočná kyselina je nenahraditeľnou súčasťou tráviaceho procesu, keďže funguje ako „rozkladač“ potravy, „pomocník“ pri vstrebávaní živín a „ochranca“ organizmu pred škodlivými baktériami. Je kľúčové mať jej správne hladiny, ktoré zaisťujú zdravú funkciu tráviaceho systému. Aké ďalšie úlohy má žalúdočná kyselina v našom tele?

• Ochrana pred infekciami – ničí baktérie, vírusy a iné patogény, ktoré sa môžu vyskytovať v potrave.
• Podpora činnosti tráviaceho traktu – udržiava zdravé pH v žalúdku, čím zabezpečuje ideálne prostredie pre trávenie a zamedzuje premnoženiu škodlivých baktérií.
• Aktivácia enzýmov – je „spúšťačom“ činnosti pepsínu, kľúčového pri štiepení bielkovín.
• Rozklad potravy – pomáha štiepiť kúsky jedla na menšie, pre správne črevné spracovanie.
• Regulácia pohybu potravy – kontroluje rýchlosť vyprázdňovania žalúdka do tenkého čreva.
• Vstrebávanie živín – prispieva k vstrebávaniu dôležitých minerálov, ako sú horčík, vápnik a železo.

Aké sú príznaky žalúdočnej kyseliny?

Je kľúčové udržiavať balans, keď ide o žalúdočnú kyselinu. Určite ste už zažili pocit žalúdočnej kyseliny v hrdle, ale prečo sa nám to vlastne deje? Jej nadbytok či nedostatok môže spôsobovať rozličné tráviace problémy. Aké sú príznaky žalúdočnej kyseliny?

Nedostatok žalúdočnej kyseliny

• Problémy s trávením – nadúvanie, plynatosť či okamžitý pocit plnosti.
• Nepríjemný zápach z úst – spôsobený nedostatočným trávením bielkovín.
• Deficit živín – horšie vstrebávanie dôležitých minerálov a vitamínov, čo vyúsťuje k anémii alebo únave.
• Infekcia – jej oslabená ochranná funkcia spôsobuje premnoženie baktérií.

Nadbytok žalúdočnej kyseliny

• Pálenie záhy (reflux) – pocit pálenia v pažeráku alebo zjednodušene pocit žalúdočnej kyseliny v krku, v dôsledku spätného toku kyseliny.
• Kyslá pachuť v ústach – spôsobená unikajúcou žalúdočnou kyselinou.
• Tlak alebo bolesť v „nadbrušku“ – kvôli podráždenej sliznici žalúdka.
• Nadmerné grganie, plynatosť či vracanie – v dôsledku podráždeného tráviaceho traktu.

Čo pomáha na žalúdočnú kyselinu?

Vo všeobecnosti, je kľúčom udržiavať jej správnej hladiny, ale je rozdiel nedostatok a naopak nadbytok žalúdočnej kyseliny. Či už ide o jej nadbytok alebo nedostatok, určite sa odporúča pri kyseline žalúdočnej diéta, úprava životného štýlu a podpora trávenia. Aké opatrenia môžu pomôcť?

Pri nedostatku žalúdočnej kyseliny

• Konzumovať horké potraviny (zázvor, púpava, čakanka).
• Pravidelne doplňovať zinok.
• Dbať na dostatočnú hydratáciu.

Pri nadbytku kyseliny žalúdočnej kyseliny

• Jesť menšie porcie.
• Obmedziť mastné, kyslé a korenisté jedlá.
• Vyhýbať sa alkoholu a kofeínu.
• Spať so zvýšenou polohou hlavy.

Čo sa deje pri nedostatku žalúdočnej kyseliny?

Ako sme už načrtli, žalúdočná kyselina je nevyhnutná pre správnu funkciu trávenia. Jej deficit môže viesť k rôznym tráviacim ťažkostiam. Ako sa teda prejavuje jej nízka hladina a aké dôsledky to môže mať pre náš organizmus?

• Problémy s trávením – zhoršené štiepenie bielkovín, pocit ťažoby, nafukovanie.
• Zvýšené riziko infekcií – premnoženie rôznych mikroorganizmov či oslabenie črevnej mikroflóry.
• Slabé vstrebávanie živín – (železo, horčík, vápnik či vitamín B12).
• Nepríjemné príznaky – (pálenie záhy či zápach z úst).
• V extrémnych prípadoch i poškodenie tráviaceho systému.