Diagnostika ciev

Cenník platný od 01.03.2019

NA ČO JE PRÍSTROJ URČENÝ?

Prístroj je určený pre neinvazívne vyšetrenie variability srdcovej tepovej frekvencie (HRV) a pre kvantitatívne hodnotenie autonómneho nervového systému (ANS) vrátane zhodnotenia priechodnosti ciev.


PRINCÍP METÓDY?

Prístroj Max Pulse využíva metódu akcelerovanej fotopletysmografie (APG), pričom získané informácie sú zobrazené v podobe pulzových vĺn. APG vie poukázať na začiatočné štádium artériosklerózy, kedy väčšina pacientov je ešte bez príznakov a ťažkostí, dokáže zhodnotiť stav krvného obehu ako aj relatívny funkčný (biologický vek) krvných ciev. Výsledky z vyšetrenia poskytujú informácie o kardiovaskulárnom zdraví, o postupe zlepšovania prípadne zhoršovania ochorenia srdcovocievneho systému a môže poslúžiť ku kontrole vplyvu užívaných liekov na zdravie klienta. Významným výstupom vyšetrenia je zhodnotenie úrovne stresového zaťaženia organizmu a celkovej stresovej odolnosti.


DOKÁŽE ZARIADENIE ODMERAŤ FORMU STRAVOVANIA A ŽIVOTNÝ ŠTÝL?

Max Pulse dokáže zaznamenať vplyv zmien životného štýlu a stravovacích návykov.


AKO PREBIEHA MERANIE?

Vyšetrovaná osoba si sadne k zariadeniu, oddýchne, ukľudní sa . Vyšetrenie musí prebiehať bez prítomností cudzích osôb a vonkajších či vnútorných vplyvov. Svorka meracieho zariadenia sa nasadí klientovi na prst a pripraví sa na meranie. Do systému sa zadá meno, pohlavie, vek a dátum merania. Spustí sa program. Meranie trvá cca 3 minúty. Počas merania sa nesmie hovoriť , pohybovať ani nesmie dôjsť vyrušeniu, ináč sú hodnoty ovplyvnené povahou vyrušenia. Klient je oboznámený s výsledkom, v prípade nameraných slabších hodnôt je doporučená možná náprava (zmena životného štýlu, stravovanie, podporné doplnky…) . Pri viacnásobnom meraní je možné vytlačiť celú históriu meraní.

ČO VŠETKO MÔŽEME ANALYZOVAŤ Z MERANIA AUTONÓMNEJ ROVNOVÁHY?

HRV Tachogram
heart rate variability – variabilita srdečnej tepovej frekvencie
  • vyjadruje kolísanie tepovej frekvencie zaznamenané v priebehu 3 minút, vďaka tomu môžeme poznať zdravotný stav fyzického a duševného napätia
  • počet tepov za minútu
  • tepovú frekvenciu (priemernú, najvyššiu, najnižšiu) prítomnosť artefaktov
  • KOMPAVA spol. s r. o.Piešťanská 1202/44
    915 01 Nové Mesto nad Váhom

Tab. č.1
Spektrálna analýza variability srdečnej frekvencie
  • TP vyjadruje celkový spektrálny výkon ANS (autonómnej nervovej sústavy). TP=LF+HF. Znížená hodnota predstavuje zníženú aktivitu CNS , zníženú schopnosť udržiavať stálosť pri zmenách prostredia.
  • VLF (very low frequency)– má vzťah k termoregulácii sympatickej aktivity ciev, k hladine cirkulujúcich katecholamínov a k aktivite renin-angiotenzinového systému, odráža funkciu sympatika ak je nedostatok výmeny vzduchu v pľúcach (0,0033-0,04Hz), pokles odzrkadľuje zníženú schopnosť termoregulácie, hormonálnu disbalanciu. Pokles hodnôt charakterizuje zníženú schopnosť termoregulácie, ktorá môže súvisieť s hormonálnou disbalanciou alebo poruchou. (Tab. č.1)
  • LF(low frequency)– kolísanie TF s nízkou frekvenciou poukazuje na aktivitu sympatiku a parasympatiku, závisí od pokoja organizmu (0,04-0,15 Hz), pokles súvisí so stratu energie, poruchami spánku, letargie a únavou.
  • HF(high frequency)– poukazuje na aktivitu parasympatiku , je spojený s dýchaním a odchýlky môžu byť prejavom nepravidelného dýchania (0,15-0,4Hz), pokles odzrkadľuje chronický stres, zníženú elektrickú stabilitu srdca, zažívacie problémy.
Parametre klesajú s vekom, stárnutie aktivitu ANS znižuje.
Vyváženosť ANS

autonómny nervový systém

ANS je súčasťou nervového systému a jeho hlavnou úlohou je udržiavanie stálosti ľudského tela. Pracuje nezávisle od nášho vedomia. Udržiava dychovú aj srdcovú frekvenciu, podieľa sa na hormonálnej a enzymatickej aktivite, na procese trávenia a vylučovania. Je zložený z 2 vetiev sympatiku (SNS) a parasympatiku (PNS), ktoré u zdravých ľudí sú v rovnováhe: 6:4, 5:5, 4:6.

Funkcia ANS ovplyvňuje relaxáciu a kontrakciu hladkých svalov, funkciu všetkých exokrinných a niektorých endokrinných žliaz, srdcový rytmus a niektoré metabolické pochody, čiže riadi činnosť vnútorných orgánov ako je srdce, pľúca, ľadviny, črevá, močový mechúr, pohlavné orgány. Ak je aktivita ANS nižšia, znamená to, že organizmus má zníženú schopnosť vyrovnávať sa so zmenami, ktoré prínášajú zmeny prostredia.

  • SNS sympatický nervový systém – ak je v prevažnej prevahe, organizmus je v strese, je predpoklad rozvoja obezity, inzulínovej rezistencie, diabetu typu 2, hypertenzie, aterosklerózy, ochorení srdca a ciev. SNS dáva príkaz „Bojuj alebo utekaj“
  • PNS – ak prevažuje parasympatikum organizmus sa dostáva do depresie, až letargie, je v anabolickom stave, predstavuje vyššie hromadenie zásob a tým i stav nadváhy. PPNS dáva príkaz „Odpočívaj alebo zažívaj“.
Ako sa dopracujeme k správnym hodnotám ANS?
  • Pravidelná a vyvážená strava
  • Dostatočný a pravidelný spánok
  • Pohybové aktivity – hlavne aeróbneho charakteru a na čistom vzduchu
  • Optimalizácia hmotnosti, obmedzenie sacharidov
  • Obmedzenie alkoholu
  • Obmedzenie fajčenia a užívania drogových látok
Príznaky súvisiace s poruchami ANS
  • Diabetes
  • Bolesti hlavy
  • Depresívne stavy a úzkosť
  • Nespavosť a nervozita
  • Syndróm dráždivého čreva
  • Obezita a nadváha
  • Zvýšený krvný tlak
Index únavy

spôsobuje prevaha PNS a pokles sympatika. Čím je hodnota HF vyššia a LF nižšia, tým je aj index únavy vyšší. Prevaha aktivity sympatika (zvýšená hodnota LF) zvyšuje elektrickú nestabilitu srdca. Toto je pre organizmus charakteristika horšieho stavu. Vzniká nebezpečie hypertenzie, nepravidelnosti srdcového tepu, arytmia, prípadne i možnosť vzniku anginy pectoris, či infarktu.



STRESOVÉ ZAŤAŽENIE


Úroveň stresového zaťaženia
  • Fyzický stresukazuje mieru hladiny fyzického stresu ( telesná námaha, vyčerpanie, ochorenie, úraz)
  • Mentálny- psychický stresukazuje hladinu psychického stresu ( sociálny a emočný)
  • Odolnosť voči stresupoukazuje na mieru odolnosti voči stresu, čím vyššia hodnota, tým vyššia stresová odolnosť
Základné charakteristiky:
  • krátkodobého stresu: zrýchlený tep, zrýchlená dychová frekvencia, zvýšené potenie, studené ruky, nohy a pokožka, nervozita, nevoľnosť, suché pery, pocit tlaku, napätosť, časté močenie, svalové kŕče, bolesť hlavy, únava
  • dlhodobého stresu: zvýšená alebo znížená chuť na jedlo, zvýšená spavosť, nemožnosť zaspať, zvláštne prejavy ako škrípanie zubov, cukanie, znížená imunita, žalúdočné problémy, zhoršená astma, bolesti kĺbov i svalov, problémy s kožou…, permamentná únava

Stresové skóre

určuje sa po analýze všetkých stresových faktorov. Základná hodnota je 50. Hodnoty ukazujúce pod 50 predstavujú nižší stres, hodnoty nad 50 predstavujú vyššie stresové zaťaženie.

Ako zvýšime stresové skóre?
  • Úprava životosprávy , pravidelná strava, vyvážená strava, bez alkoholu, bez fajčenia
  • Pravidelná aktivity, hlavne aeróbneho charakteru, na vzduchu a každom počasí
  • Dobrá regenerácia po zvýšenom fyzickom i psychickom zaťažení
  • Pozitívne myslenie, pobyt na slnku
  • Poznanie svojho organizmu, jeho možností a daností

Čo je to stres?
Stres je odpoveď nášho tela na zvýšenú záťaž.

Záťaž môže byť fyzická (choroba, nadmerná telesná námaha až vyčerpanie, úraz), či psychická (zvýšené emócie, strach z poníženia, straty zamestnania, neúspechu, odmietnutia, nepochopenia) a sociálna (rodinné problémy, problémy v práci, v partnerskom živote a v medziľudských vzťahoch).

Stres je prostriedok na prežitie. Pripravuje človeka na „boj či útek“. Aktivuje organizmus k obrannej reakcii. Obranné funkcie aktivujú svaly, ktorým sa dopravuje prostredníctvom krvi viac živín. Takto dôjde k odkrveniu vnútorných orgánov i kože. Telo sa maximálne koncentruje na možný budúci boj či útek. Tento stav je pre organizmus energeticky náročný, preto maximálne mobilizuje energetické zdroje a zásoby (krvný cukor, glykogén, svaly). Telo v tomto stave ohrozenia nie je schopné štandartným spôsobom spracovávať živiny (chýba dostatok krvi v zažívacom trakte, pretože je teraz sústreďovaná do svalov). Imunita, ktorá v tomto momente nie je dôležitá, klesá.

Prejavy stresu pozorujeme ako začervenanie alebo zblednutie, búšenie srdca, zrýchlený tep, zvýšený tlak, zrýchlený dych, potenie, pociťujeme zvieravý pocit v odkrvených orgánoch a pod.

Po zmiznutí stresového podnetu sa telo postupne vracia do normálneho stavu. V menšej miere stres neškodí, naopak umožňuje adaptáciu a zvyšovanie výkonu, prispôsobovanie sa ťažkým podmienkam. Telo sa s ním vyrovná. Pokiaľ však stres trvá dlhšie alebo sa často opakuje, dochádza k vyčerpaniu adaptačných mechanizmov, čo má za následok škodlivé následky pre telo a dušu. Dochádza ku vzniku psychosomatických ochorení. Psychická záťaž sa prejavuje chorobami, ktoré s ňou zdanlivo nesúvisia.

Dôsledkom stresu je možné sa brániť starostlivosťou o duševné a telesné zdravie, dodržiavaním zásad zdravého životného štýlu.



Reakcia na stres

Poplachová reakcia – okamžitá reakcia na stres, vyplavenie stresových hormónov (uplatňujú sa hormóny: ADH-antidiuretický hormón, adrenalín, noradrenalín)

Adaptačné štádium – organizmus nemôže zostať v prvom štádiu, buď sa adaptuje alebo dochádza k vyčerpaniu. Pokiaľ sa adaptuje, vzniká nová hladina a organizmus tak môže obdobný stres ľahšie tolerovať. (uplatňujú sa hormóny: glukokortikoidy, aldosterón).

Štádium vyčerpania adaptačných mechanizmov – somatické prejavy (vznik ochorenia).

Počiatočné príznaky začínajú únavou, pokračuje slabosť, celková podráždenosť, časté infekcie, nevoľnosť, niekedy zvracanie, bolesti brucha, bolesti hlavy, tachykardia, palpitácia, poruchy spánku/nespavosť, hnačka, zápcha, nervozita, nechutenstvo, nezáujem o sex, zlosť, hnev, pesimizmus, postupne sa zvyšuje hladina krvného tlaku, hladina cholesterolu, dochádza k prekysleniu žalúdka.

Následne, to prispieva k rozvoju celej rady podmienok:
  • Kardiovaskulárne: ischemická choroba srdca, periférne a mozgové cievne poruchy.
  • Metabolický obezita, diabetes typu II, dyslipidémia (metabolický syndróm X)
  • Dermatologické psoriáza, alopécia (strata vlasov), akné, ekzémy, svrbenie.
  • Pohybový aparát: bolesť svalov, svalová stuhnutosť, kŕče a svalové kontrakcie.
  • Alergická astma, rôzne nádchy .
  • Genitourinárne poruchy: vaginitída, erektilná dysfunkcia, premenštruačného syndrómu, bolestivé močenie.
  • Endokrinnéporuchy: hypertyreóza, hormonálne poruchy, obezita.
  • Neuro-psychologická depresia, záchvaty paniky, tiky.

Ako dôsledok dlhodobého stresu sa vyselektuje stav depresie, zvyšuje sa závislosť od fajčenia, alkoholizmus, toxikománia, zvyšuje sa krvný tlak, kardiovaskulárne ochorenia, zhoršuje sa stav arteriosklerózy, žažívacie problémy, vzniká silné poškodenia organizmu, riziko vzniku rakovinného ochorenia, ochromenie imunity.

Uvedeným škodlivým vplyvom sa možné sa vyvarovať pomocou:
  • udržiavania telesného zdravia – zvýšiť pohybové aktivity pobytom na čerstvom vzduchu, v prírode, aktívny odpočinok, návšteva wellness zariadení, saunový svet
  • zdravého životného štýlu – obmedziť konzumáciu alkoholu, cigariet, veľkého množstva stimulačných látok,
  • denne zdravá a nutrične vyvážená strava, obohatená o zelené potraviny a doplnky výživy (lecitín, vitamín B-komplex, vápnik, horčík ľubovník bodkovaný, aminokyselina tryptofán, DLPA, čaje na báze valeriány, Sibírsky žen-šeň, Schizandra, Rhodiola)
  • starostlivosťou o duševné zdravie – relaxačné techniky ako joga, taj či, meditácia, relaxačná hudba, dychové cvičenia, masáže, pozitívne myslenie, zdravé rodinné zázemie, dobré pracovné a spoločenské vzťahy


PHYTOPLETYZMOGRAFICKÉ VYŠETRENIE CIEV

poukazuje na starnutie ciev a periférny stav prekrvenia tým, že analyzuje niekoľko minút detekciu signálu na špičke prsta. Pletyzmografická metódaje založená na princípe prechodu svetelných lúčov tkanivami vyšetrovanej oblasti. Zaznamenané informácie sú spracované do pletyzmografickej krivky.

Pletyzmografická metóda je založená na princípe prechodu svetelných lúčov cez tkanivo vo vyšetrovanej oblasti. Zaznamenané informácie sú spracované prístrojom a premietnuté do pletyzmografickej krivky, na ktorej je zoznam vyšetrenia v podobe pulzových vĺn.

Analýza pulzovej vlny sa využíva na zhodnotenie stavu ciev ako i ďalších ochorení resp. nástup a vývoj stavu organizmu.

Srdcová činnosť vyvoláva rytmické objemové zmeny, ktoré sú znázornené postupnou pulzovou vlnou. Pulzová vlna vzniká vďaka elasticite ciev pri sťahu srdca a vypudení objemu krvi do systémového krvného riečištia. Tým vzniká v cievnej stene tlaková vlna, ktorej rýchlosť je niekoľkonásobne väčšia ako tok krvi. Rýchlosť šírenia vlny je závislá na elasticite cievnej steny, ktorá môže byť následkom arteriálneho poškodenia znížená. Čím je elasticita menšia, tým je rýchlosť pulzovej vlny väčšia, tým viac sa musí srdce namáhať, o to viac je preťažované. Pulzové vlny sa líšia nielen svojou rýchlosťou ale i svojím tvarom. Pulzová vlna je tvorená 2 časťami. Prvá časť je vytvorená systolickou tlakovou vlnou, ktorá vzniká vypudením krvi z ľavej komory cez aortu a jej distribúciou do periferných oblastí. Druhá časť je utvorená odrazom postupujúcej pulzovej vlny (k odrazu dochádza na rozvetvených cievach, úsekoch, kde je odlišná cievna stena a rezistentné arterioly). Pri zvýšení objemu krvi v systole je absorbované viac svetelných lúčov a tak na fotodiodu dopadá menej svetelných lúčov ako v diastole, kde je absorpcia nižšia. Tvar pulzovej vlny ovplyvňuje mnoho faktorov (vek, pohlavie, telesná výška, telesná zdatnosť, srdcová frekvencia, kondícia, trénovanosť)

Rizikové faktory, ktoré ovplyvňujú arteriálnu tuhosť: vek, genetické faktory, pohlavie, diabetes mellitus, hyperlypoproteinémia, vysoký krvný tlak, lieky, fajčenie, obezita.

Je to neinvazívne vyšetrenie, ktoré nás informuje o stave periferného cievného systému a stave kardiovaskulárneho systému. Pletyzmografická metóda je založená na princípe priechodu svetelných lúčov cez tkaniva vyšetrovanej časti. Zaznamenané informácie sú spracované a následne vyhdnotené v podobe pulzných vĺn prostredníctvom pletyzmografickej krivky – APG (akcelerovaná pulzná vlna).

Postupné zanášanie ciev a zmenšujúci sa prietok cirkulácie krvi v cievach.

Priemerný tep

udáva hodnotu tepovej frekvencie v pokoji. Optimum je 65-72 tepov/minútu. Hodnoty vyššie poukazujú na poruchy kardiovaskulárneho systému. U športovcov sú hodnoty okolo 40-60 tepov /min v norme.


Celkový stav ciev

zaznamenáva % zastúpenie stavu ciev a mieru ich aterosklerotického poškodenia. Hodnoty 1-3 sú v norme, svedčia o dobrom stave ciev, hodnota 4-5 predstavuje zhoršený stav ciev, rozvinutá arterioskleróza, vysoký krvný tlak a možný diabetes typu 2, hodnoty 6-7 predstavujú ohrozenie organizmu, poruchy krvnej cirkulácie a rozšírenú arteriosklerózu.

Obr.2 Prierez zdravej tepny a zúženej tepny
Obr. 3 Úplne upchatie cievy
Stav ciev
získava sa z krivky APG (akcelerovanej pulzovej vlny), z ktorej možno vyčítať nasledovné informácie:
  • excentrické zovretie srdca– sťah srdcového svalu. Hodnotí srdcový výkon. Čím je hodnota vyššia tým je lepší stav ciev.
  • arteriálna elasticita– hodnotí pružnosť ciev. Čím je hodnota vyššia, tým je ich stav lepší.
  • zostávajúci objem krvi – udáva zvyšný objem. To znamená, koľko krvi zostane v cievach po systolickom sťahu srdca. Ak sú cievy zdravé, obyčajne v nich zostáva len veľmi malé množstvo krvi. Čím je index nižší, tým je ich stav lepší. Čím sú cievy menej pružné, tým viac krvi v nich zostáva, dochádza k slabšiemu srdečnému výdaju a preťažovaniu srdca. Pozor – čím je index vyšší, tým je stav lepší.

Analyzovaná úroveň priechodnosti ciev a cirkulácie krvi
Tab. č.2
Úroveň
Stav ciev a krvná cirkulácia
1.
Dobrá
2.
Dobrá, ale môže sa zhoršovať
3-4.
Začiatok degeneratívnych procesov
5.
Zhoršujúci stav
6-7.
Poruchy cirkulácie i celkového stavu ciev
Arterioskleróza

Arterioskleróza je zhrubnutie a zníženie elasticity tepien vplyvom ukladania aterogenných látok ( tukových látok, krvných buniek, fibrózneho tkaniva, vápnika do stien tepien). Spôsobuje zníženie prietoku krvi a nedostatočného prekrvenie príslušného orgánu. Môže dôjsť k uvoľneniu zrazeniny- trombu, jej rozšírenia do iných oblastí a vzniku akútneho nedokrvenia príslušného orgánu.

Ateroskleróza vedie k rôznym závažným komplikáciám ako je infarkt myokardu alebo cievna mozgová príhoda.
Nebezpečenstvo ďalšieho progresu aterosklerózy:
  • ischemická choroba srdca a infarkt myokardu
  • zlyhanie srdca, mozgová mŕtvica
  • ischemická choroba tepien dolných končatín
  • retinopatia (poškodenie zraku)
  • urinopatia (poruchy funkcie ľadvín až ich zlyhanie)
Faktory podieľajúce sa na rozvoji aterosklerózy:
  • nevhodná a nepravidelná strava, večerné prejedanie sa, koncentrácia na sacharidové jedlá,
  • nedostatočný a nesprávny pitný režim
  • nedostatok pohybu, stresové zaťaženie, negatívne myslenie
  • nevhodné pracovné prostredie, vysoké pracovné zaťaženie, nedostatok spánku
  • holdovanie alkoholu, fajčeniu a drogám

Riziko aterosklerózy stúpa s vekom, do istej miery ho ovplyvňujú genetické predpoklady a väčšie riziko sa vyskytuje u mužov ako u žien pred menopauzou (po menopauze sú ženy ohrozené kardiovaskulárnymi ochoreniami viac ako muži).

Neboli nájdené žiadne záznamy.
Kompava spol. s r.o., Piešťanská 1202/44, Nové Mesto nad Váhom 91501, +420 903 473 211, objednavky@kompava.sk
Používaním týchto stránok súhlasíte s používaním cookies, ktoré nám pomáhajú zabezpečiť lepšie služby. Viac info