Antivirotický účinok L-lyzínu v boji proti herpesu či koronavírusu
Antivirotický účinok L-lyzínu v boji proti herpesu či koronavírusu

Antivirotický účinok L-lyzínu v boji proti herpesu či koronavírusu

Antivirotický účinok L-lyzínu v boji proti herpesu či koronavírusu

Aminokyseliny zohrávajú dôležitú úlohu v patogenéze všetkých vírusových infekcií. Predstavujú základné substráty pre syntézu proteínov a zabezpečujú regulovanie viacerých metabolických ciest.

Obsah

Úloha aminokyselín v imunitnom systéme

Už dlho je známe, že nedostatok bielkovín alebo aminokyselín v strave zhoršuje imunitné funkcie a zvyšuje riziko vzniku infekčných chorôb u ľudí. Nedostatočný príjem bielkovín znižuje koncentráciu väčšiny aminokyselín v plazme. Aminokyseliny zohrávajú dôležitú úlohu v imunitných reakciách. Zabezpečujú aktiváciu T lymfocytov, B lymfocytov, prirodzených „zabijáckych“ NK buniek a makrofágov, ďalej produkciu protilátok, cytokínov a iných cytotoxických látok.

Posledné štúdie ukazujú, že výživové doplnky špecifických aminokyselín u ľudí s infekčnými chorobami či nedostatočnou výživou zvyšujú imunitu, a tým znižujú chorobnosť a úmrtnosť.

Metabolizmus aminokyselín v leukocytoch je rozhodujúci pre vývoj účinných prostriedkov na prevenciu a liečbu imunodeficientných chorôb (11).

Aminokyseliny zohrávajú dôležitú úlohu v patogenéze všetkých vírusových infekcií. Predstavujú základné substráty pre syntézu proteínov a zabezpečujú regulovanie viacerých metabolických ciest. Replikácia vírusu v organizme do významnej miery závisí od metabolických mechanizmov hostiteľa a prítomnosťou esenciálnych zložiek bunky, pričom významný je najmä aminokyselinový profil (1).

Koronavírusy patria do veľkej rodiny Coronaviridae. Medzi nimi poznáme aj druhy, ktoré sú ľudskými patogénmi a spôsobujú hlavne ochorenia dýchacích ciest. Zatiaľ čo väčšina kmeňov zapríčiňuje vznik ochorení podobných nachladnutiu, iné môžu viesť k vzniku závažných infekcií (5).

L-lyzín

L-lyzín sa v organizme takmer výlučne využíva na syntézu bielkovín. V tele sa táto aminokyselina neukladá do zásob, navyše, väčšina vyšších organizmov si nie je schopná L-lyzín sama syntetizovať (12). Preto je L-lyzín nepostrádateľnou aminokyselinou, ktorú je potrebné konzumovať v dostatočnom množstve, aby sa zachovala syntéza látok bielkovinovej povahy. Aj keď je L-lyzín v telesných tekutinách zastúpený v pomerne veľkom množstve, jeho obsah je v mnohých dôležitých zdrojoch potravy obmedzený (napr. v obilninách) (7).

Nároky na príjem L-lyzínu sa zvyšujú predovšetkým počas obdobia akútnych infekčných chorôb (2). Prítomnosť lyzínu bola preukázaná v leukocytoch a iných bunkách zabezpečujúcich imunitnú odpoveď organizmu, keďže bunky imunitného systému sú bielkovinovej povahy (9).

Nedostatok L-lyzínu v organizme

Nedostatok lyzínu obmedzuje syntézu bielkovín (vrátane cytokínov) a proliferáciu lymfocytov, znižuje protilátkové reakcie, čo môže viesť k nedostatočnej imunitnej odpovedi organizmu a následne k zvýšenej chorobnosti a úmrtnosti (11). Nedostatok L-lyzínu ovplyvňuje tvorbu protilátok, ako aj buniek sprostredkujúcich normálnu imunitnú odpoveď, čím zlepšuje funkciu imunitného systému (3).

Antivirotický účinok L-lyzínu

  • L-lyzín v boji proti herpesu

Suplementácia lyzínom je univerzálne účinná proti celej rodine herpetických vírusov. Ukázalo sa, že L-lyzín potláča RNA aj DNA vírusy, zabraňuje vzniku prejavov herpesvírusovej infekcie resp. pomáha skrátiť jej trvanie. Keď sa vírus herpesu dostane do tela, usadí sa na nervových bunkách, pričom jeho prítomnosť v organizme sa nemusí prejaviť okamžite. Spúšťačom ochorenia je najčastejšie stres alebo oslabená imunita (8).

Vírus herpex simplex pre svoje rozmnožovanie vyžaduje prítomnosť vyššieho množstva arginínu v tele a zároveň nízke hladiny lyzínu. Znalosti o antagonizme medzi lyzínom a arginínom sa využívajú na účinnú liečbu dermálnych infekcií spôsobených vírusom herpes simplex. Základný mechanizmus antivirotickej aktivity L-lyzínu spočíva v znížení transportu arginínu do vírusu, čím sprostredkuje inhibíciu jeho rastu.

Antivirotický účinok L-lyzínu je teda založený na inhibícii absorpcie arginínu v čreve, čím kompetitívne znižuje jeho hladiny v organizme. Štúdie preukázali, že užívanie L-lyzínu inhibuje replikáciu vírusu, skracuje priebeh a trvanie ochorenia a zlepšuje klinické príznaky. V štúdiách zameraných na antivirotický účinok L-lyzínu sa preukázalo, že prevaha lyzínu nad arginínom v organizme potláča replikáciu vírusu a inhibuje jeho cytopatogenitu. Cielenou suplementáciou lyzínu možno teda rozvoju vírusovej infekcie zabrániť (3,4 ,6 , 11).

  • L-lyzín v boji proti covid-19

Jedno z najdôležitejších pozorovaní v súvislosti s L-lyzínom a ochorením COVID-19 bol významne krátky čas eliminácie, resp. zníženia horúčky, ktorá bola spôsobená cytokínovou búrkou (3). U pacientov pozitívnych na COVID-19 sa vo väčšine závažných prípadov preukázali masívne hladiny cytokínov. Nadmerné uvoľňovanie prozápalových cytokínov sa označuje ako cytokínová búrka. Po jej spustení organizmus začne intenzívne bojovať proti infekcii a eliminuje tak patogény.

Negatívne na tom je, že vysoké hladiny cytokínov v organizme môžu byť hlavnou príčinou prispievajúcou k poškodeniu vnútorných orgánov alebo niektorých systémov (kardiovaskulárny systém, nervový systém, kožné prejavy či sepsa) (10). Nedostatočný príjem L-lyzínu môže prispieť k zvýšeným hladinám zápalových cytokínov. L-lyzín sa preto javí ako vysoko supresívna látka na replikáciu vírusu v organizme (3).

ZDROJE:

  1. Butorov EV. Influence of L-lysine amino acid on the HIV-1 RNA replication in vitro. Antivir Chem Chemother. 2015 Feb;24(1):39-46. doi: 10.1177/2040206614566582. PMID: 26149265; PMCID: PMC5890499 (1)
  2. Shibani Ghosh, Miro Smriga, Frederick Vuvor, Devika Suri, Husein Mohammed, Seth Mensah Armah, Nevin S Scrimshaw, Effect of lysine supplementation on health and morbidity in subjects belonging to poor peri-urban households in Accra, Ghana, The American Journal of Clinical Nutrition, Volume 92, Issue 4, October 2010, Pages 928–939
  3. Christopher Kagan, Alexander Chaihorsky, Rony Tal, Bo Karlicki. Lysine Therapy for SARS-CoV-2. Bio-Virus Research Inc. 5774 Tappan Dr. Reno, Nevada, USAxyz1953@gmail.com +1(775) 742-8811
  4. KAGAN, C (1974). LYSINE THERAPY FOR HERPES SIMPLEX. , 303(7848), 137–. doi:10.1016/S0140-6736(74)92374-5
  5. Müller C, Karl N, Ziebuhr J, Pleschka S (2016) D, L-lysine acetylsalicylate + glycine Impairs Coronavirus Replication. J Antivir Antiretrovir 8: 142-150. doi:10.4172/jaa.1000151
  6. Zheleznikova GF, Scripchenko NV, Ivanova GP, Surovtseva AV, Scripchenko EY. [Gerpes viruses and multiple sclerosis]. Zhurnal Nevrologii i Psikhiatrii Imeni S.S. Korsakova. 2016;116(9):133-143. DOI: 10.17116/jnevro201611691133-143.
  7. Dwight E Matthews, Review of Lysine Metabolism with a Focus on Humans, The Journal of Nutrition, Volume 150, Issue Supplement_1, October 2020, Pages 2548S–2555S, https://doi.org/10.1093/jn/nxaa224
  8. Singh BB, Udani J, Vinjamury SP, Der-Martirosian C, Gandhi S, Khorsan R, Nanjegowda D, Singh V. Safety and effectiveness of an L-lysine, zinc, and herbal-based product on the treatment of facial and circumoral herpes. Altern Med Rev. 2005 Jun;10(2):123-7. PMID: 15989381.
  9. J. Iseri, K. C. Klasing, Changes in the Amount of Lysine in Protective Proteins and Immune Cells after a Systemic Response to Dead Escherichia coli: Implications for the Nutritional Costs of Immunity, Integrative and Comparative Biology, Volume 54, Issue 5, November 2014, Pages 922–930, https://doi.org/10.1093/icb/icu111
  10. Serrano G, Kochergina I, Albors A, Diaz E, Oroval M, Hueso G, et al. Liposomal Lactoferrin as Potential Preventative and Cure for COVID-19. Int J Res Health Sci. 2020;8(1):8-15.
  11. Li, Peng; Yin, Yu-Long; Li, Defa; Woo Kim, Sung; Wu, Guoyao (2007). Amino acids and immune function. British Journal of Nutrition, 98(2), 237–. doi:10.1017/S000711450769936X
  12. Iseri, V. J.; Klasing, K. C. (2014). Changes in the Amount of Lysine in Protective Proteins and Immune Cells after a Systemic Response to Dead Escherichia coli: Implications for the Nutritional Costs of Immunity. Integrative and Comparative Biology, 54(5), 922–930. doi:10.1093/icb/icu111