Diabetes mellitus, hovorovo nazývaný aj cukrovka, je chronická porucha látkovej premeny cukrov, tukov a bielkovín. Glukóza (jednoduchý cukor) je pre telo hlavným zdrojom energie a pokiaľ inzulín chýba alebo je nedostatočne účinný, hladina cukru v krvi stúpa. Obličky zvýšenú hladinu cukru nezvládajú spracovať a začínajú cukor prepúšťať do moču. Organizmus začne vylučovať moč častejšie a vo väčšej miere, čím sa dehydruje, a to spôsobuje ďalšie zdravotné problémy. Vzniká dehydratácia, ktorá môže skončiť i kolapsom organizmu. Diabetes sa člení do 3 skupín a to na diabetes 1. typu, diabetes 2. typu a na dočasný tehotenský diabetes.
Diabetes 1. typu – ochorenie postihuje človeka väčšinou už v mladosti a vzniká poškodením β buniek pankreasu (podžalúdkovej žľazy). Zdravý človek ma približne 1 milión týchto β buniek. β bunky produkujú hormón inzulín, ktorý je zodpovedný za spracovanie glukózy z potravy a uloženia do buniek v tkanivách (tzv. zásobáreň). Poškodením β buniek nastáva nedostatočné vylučovanie inzulínu. Glukóza sa nemôže dostať do tkanív a hladina v cukru v krvi stúpa. Obličky pracujú s dvojnásobnou záťažou, ale i tak nedokážu toľko cukru v krvi prefiltrovať, a tak ich vylučujú močom. Diabetes 1. typu je vlastne autoimunitné ochorenie podmienené dedičnými faktormi a prekonanými vírusovými ochoreniami. Medzi spúšťacie vírusy patria vírusy osýpok, chrípkové vírusy… V tomto prípade vyvolá vírus v organizme autoimunitnú reakciu (v tele sa tvoria protilátky proti nemu samému), vytvárajú sa protilátky proti bunkám pankreasu. Medzi typické symptómy patrí: smäd, časté močenie, úbytok telesnej hmotnosti, podráždenosť…
Diabetes 2. typu – (starecký diabetes) sa vytvára v organizme vo vyššom veku. Má celkom inú príčinu ako diabetes 1. typu. V tomto prípade síce pankreas inzulín produkuje, avšak hormón je neúčinný. Inzulín nie je schopný regulovať glukózu v krvi, vzniká rezistencia. Inzulínová rezistencia sa zvyšuje s nadváhou a nedostatkom telesnej aktivity. Veľkú úlohu pri tomto type zohráva vek. Príčina diabetes mellitus 2. typu je vo vrodenej alebo získanej rezistencii voči inzulínu. Táto rezistencia môže nastať pri nadmernou prijímaní potravy, ktorá vedie k zvýšenej hladine glukózy v krvi. Zvyšovaním glukózy stúpa i hladina inzulínu v krvi. Pravidelným príjmom zvýšeného množstva glukózy sa inzulínové receptory stávajú odolné voči signálom, ktoré informujú o nadmernom množstve glukózy. Uvolní sa inzulín, ale nie je ho dostatok na to, aby odbúral nadbytok glukózy. Pri diabetes mellitus môžu symptómy chýbať, lebo ochorenie sa začína často pomaly a v mnohých prípadoch zostáva nespozorované. Medzi najčastejšie patria zvýšený hlad a smäd, zvýšené močenie, rozmazané videnie, pocit únavy…