Nemám čas: Hlavný faktor neaktívneho životného štýlu
„Jedným z hlavných dôvodov úpadku pohybu u Slovákov, najmä u žien a starších ľudí, je kombinácia sedavého životného štýlu, pracovného vyťaženia a nedostatku motivácie alebo prístupu k vhodným pohybovým aktivitám,“ približuje Zuzana Chovancová, nutričná špecialistka v spoločnosti Kompava.
U starších ľudí často podľa jej slov zohráva úlohu aj zdravotný stav, bolesť kĺbov, obavy z úrazu alebo sociálna izolácia. „Ženy môžu byť navyše zaťažené starostlivosťou o rodinu či domácnosť a na pohyb si jednoducho nenájdu čas,“ dodáva.
Jej slová potvrdzujú aj výsledky prieskumu. V ňom respondenti uviedli, že najčastejšou prekážkou, ktorá im bráni športovať, je práve nedostatok času. Ten vidí ako hlavný problém až 43,4 % opýtaných. Zdravotné problémy vníma ako prekážku tretina (30,5 %) respondentov a nedostatok motivácie bráni v športovaní 21,1 % opýtaných.
Motiváciu na šport pritom môže naštartovať už len drobná úprava denného režimu. „Ak človek začne lepšie spať, pravidelne jesť a cítiť viac energie, často prirodzene príde aj väčšia chuť na pohyb. Rovnako môže pomôcť zmena stravovania – nie preto aby sme ,chudli´, ale aby sme mali lepší pocit zo seba,“ opisuje Zuzana Chovancová. Ľudia, ktorí sa cítia ľahšie a vitálnejšie, majú totiž väčšiu chuť sa hýbať. Veľmi pomáha, ak si nájdu pohyb, ktorý ich aspoň trochu baví. „Telo sa hýbe, a to je podstatné.“
Málo pohybu = veľa ochorení
Nedostatok pohybu pritom podľa Zuzany Chovancovej z dlhodobého hľadiska vedie k viacerým vážnym zdravotným dôsledkom a zvyšuje riziko chronických ochorení, ako sú cukrovka 2. typu, kardiovaskulárne ochorenia či vysoký krvný tlak. Spôsobovať môže tiež duševné alebo psychické problémy a celkové zhoršenie kvality života. „Fyzická neaktivita zároveň prispieva k strate svalovej hmoty, k zhoršenej rovnováhe a zvýšenému riziku pádov seniorov. Tiež môže dôjsť k poklesu imunity a k predĺženiu rekonvalescencie po chorobách,“ upozorňuje.
Riešením podľa nej je podpora pohybu už v mladom veku, vytváranie prístupného prostredia pre aktívny životný štýl a zvýšené povedomie o dôležitosti aj mierneho každodenného pohybu pre zdravie. „Nemusí to byť len motiváciu k pohybu prostredníctvom športu, ale aj jednoduchými každodennými aktivitami ako sú prechádzky, práca v záhade či tanec. Aj malá, ale pravidelná aktivita môže mať veľký vplyv na fyzické aj psychické zdravie,“ apeluje.
Keď vonkajšie aktivity, tak cyklistika a turistika
Na druhej strane, keď sa Slováci venujú fyzickej aktivite vo vonkajšom prostredí, najčastejšie sa rozhodnú pre cyklistiku. Pravidelne si sadá na bicykel pätina respondentov. Za cyklistikou nasleduje v obľúbenosti turistika. Pravidelne si ju dopraje 15% našincov.
„Ide o pohybové aktivity, ktoré sú dostupné, nenáročné na vybavenie a zároveň umožňujú kontakt s prírodou, čo mnohí ľudia po období zvýšeného stresu a sedavého životného štýlu mimoriadne oceňujú. Tento trend sa týka všetkých vekových kategórií, vrátane starších ľudí, ktorí často nachádzajú v turistike nielen formu pohybu, ale aj spôsob socializácie a duševného oddychu,“ opisuje Zuzana Chovancová.
Upozorňuje však na jeden dôležitý faktor – turistika je víkendová aktivita, ktorú strieda celý týždeň sedavého spôsobu života. „Práve preto je dôležité ju doplniť pravidelným a mierne intenzívnym pohybom. Napríklad každodennou chôdzou, ľahkým posilňovaním či cvičením rovnováhy a flexibility,“ dopĺňa odborníčka z Kompavy.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) pritom odporúča aspoň 150 minút stredne intenzívnej aeróbnej aktivity týždenne, čo zodpovedá napríklad rýchlej chôdzi po dobu 30 minút päťkrát do týždňa.
Motiváciou k pohybu je najmä zdravie a kondícia
Slováci sa v prieskume zároveň vyjadrili, že hlavnými motiváciami k outdoor pohybu sú pre nich zdravie a kondícia (33,7 %). Relax a psychickú pohodu nachádza v športovaní 27,4 % respondentov a 14 % opýtaných motivuje k fyzickej aktivite chudnutie alebo udržiavanie hmotnosti.