Čo je to kortizol?

Čo je to kortizol a prečo ho telo produkuje?

Hormón kortizol je súčasťou regulačného systému nazývaného os hypotalamus – hypofýza – nadobličky. Hypotalamus vyšle signál hypofýze, ktorá uvoľní hormón ACTH. Ten následne stimuluje nadobličky, aby vytvorili kortizol.

Telo ho produkuje preto, aby dokázalo:

• zabezpečiť dostatok energie medzi jedlami a počas záťaže,

• reagovať na psychický aj fyzický stres,

• udržiavať krvný tlak a činnosť srdcovo-cievneho systému,

• regulovať zápalovú a imunitnú odpoveď,

• prispôsobiť metabolizmus chorobe, zraneniu alebo intenzívnemu pohybu.

Tvorba kortizolu sa počas dňa prirodzene mení. Jeho hladina začína stúpať v posledných hodinách spánku, najvyššia býva ráno a postupne klesá. Najnižšie hodnoty sa zvyčajne namerajú neskoro večer alebo okolo polnoci.

Aké účinky má kortizol na organizmus?

Kortizol ovplyvňuje viacero orgánov a metabolických procesov súčasne. Medzi jeho hlavné účinky patria:

• Zvyšovanie dostupnosti energie: Podporuje tvorbu glukózy v pečeni, aby mali mozog a svaly počas záťaže dostatok paliva.

• Regulácia metabolizmu: Ovplyvňuje využívanie sacharidov, tukov a bielkovín.

• Udržiavanie krvného tlaku: Pomáha cievam primerane reagovať na ďalšie hormóny.

• Kontrola zápalu: Tlmí nadmernú zápalovú a imunitnú odpoveď.

• Reakcia na záťaž: Pomáha organizmu zvládnuť chorobu, zranenie, intenzívny tréning alebo psychický tlak.

• Denný rytmus: Spolupracuje s biologickými hodinami a podporuje rannú bdelosť.

Krátkodobé zvýšenie kortizolu je normálnou a užitočnou reakciou. Nežiaduca môže byť najmä jeho dlhodobá nadprodukcia alebo narušenie prirodzeného denného rytmu.

Ako súvisí kortizol so stresom?

Pri stresovej situácii mozog aktivuje os hypotalamus – hypofýza – nadobličky a zvýši sa tvorba kortizolu. Organizmus tak rýchlo sprístupní energiu a dočasne uprednostní procesy potrebné na zvládnutie záťaže.

Kortizol môže stúpnuť pri:

• psychickom napätí a nedostatku spánku,

• ochorení, horúčke alebo zranení,

• náročnom či dlhom tréningu,

• nízkom príjme energie a dlhšom hladovaní,

• operačnom zákroku alebo inom fyzickom strese.

Jednorazovo zvýšený kortizol preto nemusí znamenať ochorenie. Po odznení záťaže by sa jeho hladina mala vďaka spätnej väzbe postupne upraviť.

Pri dlhodobom strese môže byť narušený denný rytmus kortizolu, napríklad jeho večerný pokles. To môže súvisieť s horším spánkom, únavou alebo metabolickými problémami. Samotné príznaky však nestačia na určenie hladiny hormónu – potrebné je laboratórne vyšetrenie.

Aké sú bežné hodnoty kortizolu?

Kortizol sa môže vyšetrovať z krvi, slín alebo 24-hodinového moču. Výsledok závisí od času odberu, použitej metódy, veku, liekov a zdravotného stavu.

Orientačné hodnoty celkového kortizolu v krvi u dospelého človeka môžu byť:

• ráno: približne 7 až 25 µg/dl, teda asi 193 až 690 nmol/l,

• popoludní: približne 2 až 14 µg/dl, teda asi 55 až 386 nmol/l.

Referenčné rozpätia sa medzi laboratóriami líšia. Vždy je preto potrebné porovnávať výsledok s hodnotami uvedenými na konkrétnej laboratórnej správe.

Jeden náhodný odber nemusí poskytnúť dostatok informácií. Pri podozrení na hormonálnu poruchu môže lekár odporučiť opakovaný ranný odber, večerný slinný kortizol, vyšetrenie moču alebo stimulačný či supresný test.

Vysoký kortizol: Aké môže mať príčiny a prejavy?

Vysoký kortizol môže byť dočasnou reakciou na stres, intenzívne cvičenie, nedostatok spánku alebo ochorenie. Výsledok môžu ovplyvniť aj tehotenstvo, estrogény a niektoré lieky.

Dlhodobo zvýšená hladina môže súvisieť s užívaním kortikosteroidných liekov alebo so zvýšenou tvorbou ACTH či kortizolu. Chronický nadbytok kortizolu sa označuje ako Cushingov syndróm.

Medzi možné prejavy patria:

• priberanie najmä v oblasti brucha a tváre,

• tenšie končatiny a svalová slabosť,

• vyšší krvný tlak a hladina glukózy,

• ľahká tvorba modrín a pomalšie hojenie,

• široké fialové strie,

• poruchy spánku, nálady alebo menštruačného cyklu,

• znížená hustota kostí.

Tieto príznaky nie sú špecifické iba pre vysoký kortizol. Diagnózu preto nemožno stanoviť podľa vzhľadu, pocitu stresu ani jedného krvného výsledku.

Nízky kortizol: Čo môže znamenať jeho znížená hladina?

Nízky kortizol môže vzniknúť pri poškodení nadobličiek, nedostatočnej tvorbe ACTH v hypofýze alebo pri poruche hypotalamu. Častou príčinou je aj náhle vysadenie kortikosteroidných liekov po dlhšom užívaní.

Možné prejavy zníženej hladiny zahŕňajú:

• dlhodobú únavu a svalovú slabosť,

• nechutenstvo a chudnutie,

• nízky krvný tlak, závraty alebo mdloby,

• nevoľnosť, bolesti brucha či hnačku,

• nízku hladinu glukózy,

• zvýšenú chuť na slané jedlá.

Pri Addisonovej chorobe sa môže objaviť aj tmavnutie kože. Výrazná slabosť, vracanie, dehydratácia, zmätenosť alebo prudký pokles krvného tlaku môžu signalizovať akútnu adrenálnu krízu, ktorá si vyžaduje okamžitú lekársku pomoc.

Zdroje