Čo sú to voľné radikály?

O voľných radikáloch sa často hovorí ako o jednom z faktorov, ktoré urýchľujú starnutie organizmu aj pokožky. Hoci sú prirodzenou súčasťou života, ich nadbytok môže narúšať rovnováhu v tele, oslabovať bunkovú ochranu a podpisovať sa na tom, ako sa cítime aj ako vyzerá naša pleť.

Čo sú to voľné radikály a prečo sú pre telo nebezpečné? 

Voľné radikály sú nestabilné atómy alebo molekuly s nespárovaným elektrónom, ktoré v tele prirodzene vznikajú napríklad pri metabolizme, tvorbe energie či aktivácii imunitného systému. V primeranom množstve majú svoje miesto v bežnom fungovaní organizmu, problém však nastáva vtedy, keď sa ich tvorí priveľa alebo keď ich telo nestíha neutralizovať pomocou antioxidantov. 

V takom prípade dochádza k oxidačnému stresu, pri ktorom voľné radikály poškodzujú bunkové membrány, bielkoviny aj DNA. Tento proces sa spája s rýchlejším starnutím organizmu, oslabením buniek aj vyšším rizikom rôznych chronických ochorení. Aj preto sa voľné radikály považujú za prirodzenú súčasť života, ktorá sa pri narušenej rovnováhe môže stať pre telo nebezpečnou. 

Ako vznikajú voľno radikály v tele a čo ich aktivuje? 

Voľné radikály vznikajú v tele prirodzene ako súčasť bežných procesov, najmä pri tvorbe energie v bunkách, metabolizme či aktivite imunitného systému. Za normálnych okolností si ich organizmus vie ustrážiť pomocou antioxidantov, problém však nastáva vtedy, keď sa ich tvorba zvýši a telo ich už nedokáže dostatočne rýchlo neutralizovať. 

Ich zvýšenú tvorbu však môžu podporiť aj vonkajšie vplyvy a náš životný štýl, napríklad: 

• UV žiarenie, 

• cigaretový dym, 

• znečistené ovzdušie, 

• nadmerný príjem alkoholu, 

• chronický stres, 

• nedostatok spánku, 

• priemyselne spracované potraviny, 

• zápalové procesy v tele, 

• obezita.  

Súboj v bunkách: Aký je vzťah medzi voľnými radikálmi a antioxidantmi? 

Voľné radikály a antioxidanty v tele fungujú ako dve protichodné sily. Voľné radikály sú veľmi reaktívne a môžu poškodzovať bunky, zatiaľ čo antioxidanty ich pomáhajú neutralizovať a bránia tomu, aby sa toto poškodenie ďalej šírilo. Vďaka tomu chránia dôležité časti buniek, ako sú bunkové membrány, bielkoviny či genetická informácia. 

Pokiaľ je medzi voľnými radikálmi a antioxidantmi rovnováha, telo si s nimi dokáže poradiť. Ak však voľné radikály začnú prevládať, vzniká oxidačný stres, ktorý môže prispievať k poškodeniu buniek aj rýchlejšiemu starnutiu organizmu. 

Vplyv voľných radikálov na stratu kolagénu a vznik vrások 

Pokožka patrí medzi orgány, na ktorých sa dôsledky oxidačného stresu prejavujú veľmi viditeľne. Dlhodobé pôsobenie voľných radikálov sa spája so vznikom jemných liniek, vrások, stratou elasticity aj zmenou textúry pleti. Veľký vplyv má najmä UV žiarenie, ktoré v pokožke podporuje tvorbu reaktívnych foriem kyslíka. Tie následne poškodzujú bunkové štruktúry a urýchľujú procesy, ktoré súvisia so starnutím kože. 

Voľné radikály zároveň aktivujú enzýmy, ktoré sa podieľajú na rozklade kolagénu a elastínu – teda dvoch dôležitých zložiek, ktoré pokožke zabezpečujú pevnosť a pružnosť. Keď sa tieto vlákna oslabujú, pleť postupne stráca oporu, vrásky sa zvýrazňujú a koža pôsobí unavenejšie a menej pružne. Navyše sa v pokožke znižuje aj množstvo prirodzených antioxidantov, čím sa jej schopnosť brániť proti ďalšiemu poškodeniu ešte viac oslabuje. 

Ako neutralizovať voľné radikály pomocou cielenej výživy? 

Tvorbu voľných radikálov síce nie je možné úplne zastaviť, no správne nastavená výživa môže výrazne podporiť prirodzenú antioxidačnú obranu organizmu. Najúčinnejší prístup pritom nestojí len na jednej látke, ale na kombinácii viacerých antioxidantov a ďalších ochranných zlúčenín, ktoré sa v tele navzájom dopĺňajú. Základom by preto mal byť pestrý jedálniček bohatý na rastlinné potraviny, ktorý je možné podľa potreby doplniť aj o cielené formy antioxidačnej výživy. 

Dôležitú úlohu zohrávajú najmä vitamín C a vitamín E, ktoré pomáhajú chrániť bunky pred oxidačným stresom, ale aj  selén a zinok, ktoré sa podieľajú na fungovaní prirodzených obranných mechanizmov organizmu. Popri nich sa často spomínajú aj ďalšie látky s antioxidačným potenciálom, napríklad glutatión, ktorý patrí medzi kľúčové vnútorné antioxidanty tela, alebo sulforafán, rastlinná zlúčenina známa tým, že podporuje aktiváciu vlastných ochranných systémov organizmu. Práve preto môže byť cielená výživa zameraná na antioxidanty vhodnou súčasťou starostlivosti nielen o bunky a imunitu, ale aj o pleť, kolagén a ochranu pred predčasným starnutím. 

Popri dopĺňaní prospešných látok je však dôležité obmedziť aj faktory, ktoré tvorbu voľných radikálov zvyšujú – najmä fajčenie, nadmerné slnenie bez ochrany, vysoký príjem alkoholu, chronický stres či častú konzumáciu vysoko spracovaných potravín. Práve spojenie cielenej výživy, antioxidantov a zdravšieho životného štýlu pomáha udržiavať oxidačný stres lepšie pod kontrolou. 

Zdroje