Majú probiotiká vplyv na správanie detí a fungovanie nervového systému?
Majú probiotiká vplyv na správanie detí a fungovanie nervového systému?

Majú probiotiká vplyv na správanie detí a fungovanie nervového systému?

Majú probiotiká vplyv na správanie detí a fungovanie nervového systému?

V posledných rokoch sa výskum v oblasti probiotík výrazne posunul, pričom sa objavili štúdie naznačujúce, že probiotické kultúry môžu mať významný vplyv nielen na tráviaci systém, ale aj na správanie detí a fungovanie nervového systému detí. V článku sa zameriavame na súčasné poznatky o tom, ako probiotiká ovplyvňujú detský organizmus a ich potenciálne prínosy pre psychické a neurologické zdravie.

Obsah

Čo sú probiotiká?

Probiotiká sú živé mikroorganizmy, ktoré pri podávaní v adekvátnych množstvách poskytujú rôzne zdravotné benefity. Najčastejšie ide o baktérie mliečneho kvasenia, ako sú Lactobacillus a Bifidobacterium, ktoré sa prirodzene vyskytujú v ľudskom tráviacom trakte.

Probiotiká pre deti Probiodom KIDS obsahujú konkrétne nasledovné kmene baktérií:

  • Bifidobacterium lactis W51 a Bifidobacterium lactis W52 – ich hlavnou funkciou je trávenie vlákniny a iných komplexných sacharidov.
  • Lactobacillus acidophilus W55 - potláča rast choroboplodných baktérii ako Staphylococcus aureus, Escherichia coli, Salmonella typhimurium a Clostridium perfringens.
  • Lactobacillus casei W56 - kmeň je veľmi účinný pri užívaní antibiotík. Pomáha udržiavať rovnováhu črevnej mikrobioty potlačením rastu nežiadúcich baktérii.
  • Lactobacillus salivarius W57 - rozkladá potravu pre lepšie absorbovanie a využitie živín zo stravy a bojuje proti „zlým“ organizmom, ktoré môžu spôsobiť choroby.
  • Lactococcus lactis W58 - hlavnou úlohou laktokokov je metabolizmus laktózy.

Probiotické kultúry udržujú správnu rovnováhu dobrých črevných baktérií, a tým prispievajú k správnemu tráveniu. Osídľujú všetky časti tráviacej sústavy, od žalúdka až po hrubé črevo.

Čo je to črevný mikrobióm?

Črevný mikrobióm je komplexný ekosystém mikroorganizmov, ktorý hrá kľúčovú úlohu v mnohých fyziologických procesoch vrátane trávenia, imunitnej odpovede a syntézy vitamínov. Rastúce množstvo výskumov poukazuje na tzv. „osi črevo-mozog“, čo je obojsmerná komunikácia medzi črevom a centrálnym nervovým systémom.

Komunikačné kanály osi črevo-mozog poznáme tri:

  • Nervový systém, ktorý prenáša informácie vo forme neurotransmiterov do a z mozgu cez blúdivý nerv.
  • Imunitný systém, ktorý komunikuje cez zápalové bunky, nazývané cytokíny, na aktiváciu osi hypotalamus-hypofýza-nadobličky (HPA).
  • Endokrinný systém, ktorý zahŕňa žľazové uvoľňovanie hormonálnych signálov v celom tele, napríklad kortizol uvoľňovaný nadobličkami.

V ľudskom čreve sa nachádza viac ako 100 biliónov mikróbov, ktoré ovplyvňujú zdravie. Presnejšie povedané, metabolická a nutričná homeostáza, fungovanie imunitného systému, integrita črevnej bariéry a cerebrálna aktivita sú všetky ovplyvnené a modulované črevnou mikroflórou. Toto robí z mikrobiómu veľký „virtuálny orgán“ tela.

Mikróby sú kľúčovými signálnymi zložkami v obojsmernej komunikácii osi črevo-mozog. Akékoľvek nezrovnalosti v črevnej mikroflóre a komunikácii s hostiteľom môžu byť považované za spúšťací prvok v patogenéze viacerých neurologických a psychiatrických ochorení. Niektoré črevné mikróby priamo alebo nepriamo ovplyvňujú nervovú sústavu, funkciu, náladu a správanie, a tým si získali názov „psychobiotiká“.

Aký majú teda probiotiká vplyv na správanie detí?

Štúdie na zvieratách aj ľuďoch naznačujú, že probiotiká môžu mať pozitívny vplyv na správanie. U detí s autizmom sa zistilo, že probiotiká pre deti môžu zmierniť niektoré behaviorálne symptómy. Napríklad výskum publikovaný v časopise Cell ukázal, že deti s autizmom mali po užívaní probiotík zlepšené komunikačné schopnosti a zníženú mieru opakujúcich sa pohybov.

Ďalšie štúdie naznačujú, že probiotiká môžu pomáhať pri zmierňovaní úzkosti a depresie. Tieto zistenia sú podporované výskumom na myšiach, kde probiotické liečby znížili stresové správanie a zlepšili kognitívne funkcie. Hoci mechanizmy nie sú úplne jasné, predpokladá sa, že probiotiká môžu modulovať hladiny neurotransmiterov, ako sú serotonín a dopamín, čo môže ovplyvniť náladu a správanie.

Ako ovplyvňujú probiotiká fungovanie nervového systému?

Okrem behaviorálnych zmien môžu probiotiká ovplyvniť aj fungovanie nervového systému. Niektoré druhy probiotík produkujú látky, ktoré môžu prechádzať cez krvno-mozgovú bariéru a priamo ovplyvňovať mozog. Tieto látky môžu zahrňovať krátkoreťazcové mastné kyseliny, ktoré majú neuroprotektívne účinky, alebo modulačné molekuly, ktoré ovplyvňujú zápalové reakcie v mozgu.

Navyše, probiotiká môžu zlepšovať bariérovú funkciu čreva, čo môže zabrániť prenikaniu škodlivých látok do krvného obehu a následne do mozgu. Týmto spôsobom môžu probiotiká pomáhať pri prevencii a liečbe neurodegeneratívnych ochorení a zápalových stavov nervového systému.

Črevo sa často nazýva „druhý mozog“, pretože je zložite prepletené s naším nervovým systémom a má významný vplyv na mentálne funkcie. Črevný nervový systém vášho dieťaťa sa vyvíja dlho predtým, ako je ich skutočný mozog úplne vytvorený – takže dáva zmysel, že tento zložitý systém má veľa spoločného s reguláciou mentálnych funkcií a nálady vášho dieťaťa.

Čo spôsobuje nerovnováha v črevnej mikroflóre?

Existuje jasná súvislosť medzi nerovnováhou v črevnej mikroflóre a stresom súvisiacimi poruchami, ako sú úzkosť a depresia. Výskumy ukazujú, že určité správanie zvierat koreluje so zložením ich črevnej mikroflóry a že narušenia mikrobiálnych spoločenstiev sa podieľajú na viacerých neurologických poruchách.

Nové výskumy (článok z časopisu „Frontiers in Medicine“, 2022 založený na prehľade Mitrea a kol.) naznačujú, že črevná mikrobiota môže zohrávať rozhodujúcu úlohu v neurovývoji, správaní, emóciách, kognitívnom vývoji a progresii neuropsychiatrických ochorení.

Ako interagujú črevá a mozog?

  • Nervus vagus prebieha z mozgového kmeňa nadol krku, hrudníka a brucha. V dôsledku toho slúži na široké spektrum funkcií v celom tele. Má dôležitú úlohu pri modulácii zápalu, udržiavaní črevnej homeostázy a regulácii príjmu potravy, sýtosti a energetickej homeostázy. Nervus vagus prenáša informácie o stave tráviaceho systému do mozgu cez zmyslové vlákna. Ako reakciu mozog vysiela neurónové, endokrinné a imunitné správy pre črevnú mikrobiotu.
  • Os hypotalamus-hypofýza-nadobličky (HPA) je komplexný neuroendokrinný systém, ktorý reguluje reakciu tela na stres. Detailne uvoľňuje hormóny z hypotalamu (hormón uvoľňujúci kortikotropín CRH), hypofýzy (adrenokortikotropný hormón, ACTH) a nadobličiek (kortizol). Kortizol je zodpovedný za moduláciu črevnej epiteliálnej bariéry a imunitných odpovedí.
  • Enteroendokrinné bunky sú jedny z najdôležitejších ovplyvňujúcich obojsmernú komunikáciu mozog-črevo. Nervové zásobenie nervových okruhov vagusovým nervom moduluje reakciu na bolesť, emócie, imunitnú odpoveď, neurogenézu a neurovývoj. Nervus vagus má tiež imunomodulačné vlastnosti a hrá zásadnú úlohu v gastrointestinálnych a psychiatrických poruchách, ako je depresia a úzkosť.

Depresia

Postihuje približne 4,4 % svetovej populácie (WHO). Vyznačuje sa pretrvávajúcimi pocitmi smútku, beznádeje a nezáujmu o aktivity. Výskum ukázal, že črevná dysbióza môže hrať úlohu v rozvoji depresie, pravdepodobne cez už vyššie spomenutú os črevo-mozog.

Porovnanie črevnej mikroflóry zdravých ľudí a ľudí s depresiou ukazuje značné rozdiely. Napríklad Jiang et al. zistili, že ľudia s depresiou mali zvýšené proteobaktérie a Bacteroidetes a znížené Firmicutes. Zheng et al. preukázali, že myši kolonizované črevnou mikroflórou pacientov s depresiou vykazovali zvýšené depresívne správanie. Stále však prebiehajú ďalšie štúdie na presné objasnenie týchto nezrovnalostí.

Úzkosť

Úzkostné stavy sú u dospelých pomerne časté, no môžu postihovať i deti. Generalizovaná úzkostná porucha (GAD) postihuje asi 4-6% svetovej populácie. GAD sa odráža zvyčajným negatívnym myslením, kolísavými myšlienkami, podráždenosťou, problémami so spánkom, svalovým napätím a extrémnou alebo nekontrolovanou každodennou úzkosťou počas najmenej šiestich mesiacov.

Štúdia na myšiach bez mikróbov ukázala, že črevná mikroflóra môže ovplyvňovať úzkostné správanie. U ľudí prvá štúdia vykonaná na pacientoch s GAD odhalila zmenenú črevnú mikroflóru, vrátane vyšších úrovní Bacteroides a nízkej prevahy baktérií produkujúcich SCFA.

Ako dopadli výskumy vplyvu probiotík u detí?

Probiotiká majú pozitívny vplyv na náladu a úzkostné stavy. Napríklad Steenbergen a kol. podali viacdruhové probiotikum (Ecologic Barrier) 20 zdravým mladým dospelým počas štyroch týždňov a zaznamenali významný pokles kognitívnej reaktivity na smutnú náladu.

Ďalšie štúdie preukázali priaznivé účinky probiotík na zníženie prejavov úzkosti a zlepšenie sociálnych interakcií. Probiotiká ako Lactobacillus a Bifidobaktérie ukázali priaznivé účinky na úzkostné stavy v štúdiách na zvieratách aj ľuďoch.

Probiotiká majú veľký potenciál na udržanie gastrointestinálnej a neurologickej homeostázy. Ďalšie štúdie sú potrebné na presnejšie objasnenie ich účinkov a mechanizmov.

Rozmanitosť črevných baktérií

Vedci z Ohio State University zistili, že rozmanitosť črevných baktérií ovplyvňuje temperament batoľaťa. V štúdii skúmali vzorky stolice 77 detí vo veku 18-27 mesiacov a uzavreli, že nálada, zvedavosť, spoločenskosť a impulzívnosť súviseli s rozmanitejšími druhmi baktérií.

Zdravotné problémy spojené s črevnou flórou

Nezdravá alebo nevyvážená črevná flóra je spojená s rôznymi zdravotnými problémami ako sú alergie, autoimunita, srdcové choroby, obezita a niektoré druhy rakoviny.

Ako spolu súvisia detské poruchy a zdravie čriev?

Hyperaktivita alebo ADHD

Nerovnováha bakteriálnej flóry v čreve, ako je premnoženie baktérií v tenkom čreve (SIBO) a premnoženie candidy, súvisí s chronickými stavmi, ako je ADHD.

Autizmus a iné poruchy spektra

Zdravý mikrobióm produkuje hormóny, neurotransmitery a reguluje nervový systém na podporu učenia, komunikácie a kognitívnej funkcie.

Ako črevo ovplyvňuje náladu a správanie detí?

Neurologická dráha

Črevo produkuje dôležité neurotransmitery ako serotonín, melatonín a acetylcholín, ktoré komunikujú s mozgom.

Hormonálna dráha

Črevo určuje dostupnosť živín, ktoré ovplyvňujú tvorbu, sekréciu a reguláciu chemických poslov, ktorí komunikujú s mozgom a endokrinným systémom.

Metabolická dráha

Črevné baktérie produkujú mastné kyseliny s krátkym reťazcom, ktoré prechádzajú hematoencefalickou bariérou a regulujú imunitné bunky mozgu.

Imunitná dráha

Cytokíny a iné zápalové bunky komunikujú medzi črevom a mozgom na reguláciu imunitnej funkcie. Črevo je domovom približne 70 % imunitných buniek vášho dieťaťa.

Tipy na vybudovanie zdravých čriev u detí

  • Dávajte deťom jesť zdravé jedlá, žiadne polotovary, fastfoody, nespracované potraviny, iba kvalitné bielkoviny, zdravé tuky a jedlá bohaté na vlákninu.
  • Podporujte hranie vonku, baktérie vo vonkajšom prostredí podporujú imunitnú funkciu.
  • Zaraďte deťom do jedálnička fermentované potraviny (kefír, kyslá kapusta, kombucha a iné).
  • Vyhnite sa spúšťačom zápalu (vysoko spracovaným potravinám, bežným alergénom ako lepok, laktóza, orechy)
  • Podávajte deťom detské probiotiká

Ako ukázali viaceré štúdie, zdravý ekosystém v črevách vášho dieťaťa môže mať veľký vplyv na jeho náladu, správanie, fungovanie nervového systému a celkové duševné zdravie počas celého života. Zlepšenie duševnej pohody dieťaťa často začína zlepšením zdravia čriev prostredníctvom kvalitných probiotík, zdravej výživy a dostatočného spánku.