Tomáš Jurkovič: "Titulu majstra sveta vždy predchádzajú nie stovky, ale tisícky hodín tréningu."
Tomáš Jurkovič: "Titulu majstra sveta vždy predchádzajú nie stovky, ale tisícky hodín tréningu."

Tomáš Jurkovič: "Titulu majstra sveta vždy predchádzajú nie stovky, ale tisícky hodín tréningu."

Tomáš Jurkovič: "Titulu majstra sveta vždy predchádzajú nie stovky, ale tisícky hodín tréningu."

​Prinášame Vám exkluzívny rozhovor s čerstvým majstrom sveta v zimnom triatlone v kategórii 35-39 rokov ​Tomášom Jurkovičom.

Prinášame Vám exkluzívny rozhovor s čerstvým majstrom sveta v zimnom triatlone v kategórii 35-39 rokov Tomášom Jurkovičom.

Tomáš, popíš nám, aké boli prvé pocity, keď si sa stal majstrom sveta v triatlone? Očakával si takýto výsledok?

Zimnému triatlonu sa venujem už od roku 2005. V kategórii do 23 rokov som už zažil pocit majstra sveta. Teraz, po 15-tich rokoch som si to zopakoval v kategórii 35-39. rokov. Víťazstvo bolo o to cennejšie, že som sa stal absolútnym víťazom všetkých vekových kategórii. Od cyklistickej časti, kedy som sa dostal na úplne čelo pretekov,som si pretek dokonale vychutnával, čo umocňovalo môj výkon. Ísť prvý je vždy veľký „doping“ a na majstrovstvách sveta to platí dvojnásobne.

Keďže sa už poznám a robím to dlhé roky, bol som si vedomý svojej aktuálnej formy. Určite som mal medailové ambície a poviem úprimne, chcel som vyhrať minimálne svoju kategóriu. Na majstrovstvách sveta však nikdy neviete, kto tam príde, konkurencia rastie z roka na rok. Zúčastňujú sa naozaj pretekári z celého sveta. Keď som schádzal z bicykla s minútovým náskokom na ďalšieho pretekára, už som veril, že to dotiahnem do víťazného konca a veľmi som si to užíval, najmä cieľovú rovinku.

Ako sa si dostal k triatlonu?

Na strednej škole som začal s plávaním. Je dosť neskoro v takom veku začať so súťažným plávaním a bolo to vidno aj na výkonoch, keď ma vo vode predbiehali aj mladší pretekári. Už vtedy som miloval bike a na plaveckých sústredeniach som bol suverénne najlepší bežec, aj keď som beh predtým netrénoval. Môj prvý tréner mi navrhol, aby som vyskúšal triatlon. Náš klub zorganizoval mini triatlon (0-tý ročník žilinského triatlonu), ktorý som ešte na horskom bicykli vyhral. Každá disciplína sa išla samostatne a boli medzi nimi prestávky. Zúčastnili sa ho však okrem pretekárov z klubu len dvaja cudzí pretekári. Prvý skutočný triatlon som išiel o rok neskôr v Senci (rok 1999). Boli to hneď preteky olympijských nádejí, čo znamená, že tam bola juniorská a dorastenecká špička so Slovenska , Maďarska, Poľska a Čiech. Zo Slovákov som skončil šiesty a celkovo v prvej tretine štartového pola. O rok neskôr som už v Senci skončil druhý v dorastencoch a na ďalší rok (2001), keď som prešiel do kategórie juniorov som vyhral o 3 minúty a skončil aj v absolútnom poradí mužov štvrtý. Nominoval som sa aj na Majstrovstvá Európy v triatlone a tým začala moja reprezentačná kariéra .

Prvý zimný triatlon som išiel v roku 2005 na Králikoch. Ten rok som sa zúčastnil aj prvých majstrovstiev sveta, ktoré boli u nás na Štrbskom plese. Skončil som 4. v kategórii do 23 rokov. O rok neskôr som sa stal majstrom sveta aj majstrom Európy v tejto kategórii.

"Ja hovorím že zimný triatlon je 50% o výkone a zvyšok o taktike, skúsenostiach a o hlave."

Ktorá časť zimného triatlonu je tvoja obľúbená?

Ani jedna z tých trochu disciplín nie je vyslovene obľúbená alebo silnáči slabá. Každá ma svoje špecifiká. Čo sa mne na zimnom triatlone najviac páči je to, že na každom preteku sú úplne iné podmienky, ktoré sú závislé od počasia. Každý vieme že sneh je úplne iný keď je vonku +5 stupňov a keď je -15. Vždy sa tomu treba prispôsobiť už v príprave. Zvoliť správne bežecké tenisky, na bicykli je veľmi dôležitý výber a šírka plášťov a ich nahustenie. Pri teplom a mäkkom snehu nahusťujem tak minimálne, že idem prakticky po ráfiku, ale je to jediná možnosť ako sa do toho snehu nezabárať. Pri bežkách je zase veľmi dôležité správne voskovanie. Takisto aj počas samotných pretekov je veľmi dôležité vedieť sa vyrovnať a prispôsobiť sa podmienkam a maximálne ich využiť vo svoj prospech. Ja hovorím že zimný triatlon je 50% o výkone a zvyšok o taktike, skúsenostiach a o hlave.

Ako sa vo všeobecnosti pripravuješ na preteky? Čo by si odporučil mladým športovcom, ktorí sa tejto profesii chcú venovať profesionálne?

Keďže sa venujem aj letnému triatlonu, moja príprava spočíva najmä v plávaní, bicykli a behu. Bežky sa najťažšie trénujú, lebo treba za nimi dochádzať.Rieši sa to kratšími, niekoľkodňovými sústredeniami.

Väčšinou mávam 2-fázové tréningy - ráno plávanie a poobede beh alebo bike, prípadne kondičný tréning a posilňovanie. Najťažšie je v triatlone správne skĺbiť všetky 3, resp. až 4 disciplíny a správne rozložiť intenzitu a objem tréningu a oddych. U mladých športovcov býva toto najväčší problém, že s tým nemajú skúsenosť a často im nemá kto poradiť. Buď trénujú málo a chcú byť majstri sveta, alebo naopak, stáva sa že aj trénujú veľa, tréningy si skladajú ako ich napadne, hlavne nech majú veľa hodín. Potom nemajú čas oddychovať a tréningy ktoré ich majú výkonnostne posúvať vyššie nemajú taký vplyv. Neskôr sa to prejaví rôznymi zraneniami, nechuťou k tréningu a paradoxne poklesom výkonnosti.

Čo je podľa teba najdôležitejšie pri dosahovaní cieľov? Je niečo, čo konkrétne tebe pomáha?

Špecificky v triatlone je to trpezlivosť. Titulu majstra sveta vždy predchádzajú nie stovky, ale tisícky hodín tréningu. Často po tme, v daždi, zime...niekedy v skupine, niekedy sám, vždy je to na úkor voľného času, zábavy, rodiny, kamarátov. Na cieľovej fotke nič z tohto nevidno, je tam len radosť z úspechu, ale vždy v pozadí je toto všetko.

"Úspešný triatlonista je vždy len ten, pre ktorého je aj táto „drina“ zábavou, vie si užiť aj 20-kilometrový beh v daždi po tme. Lebo keby to robil niekto len kvôli tomu úspechu, zabalí to po prvom týždni"

Keď som začínal s triatlonom, bolo mojím cieľom vždy dosiahnuť čo najlepší výsledok. Netešil som sa ani tak na preteky, ale na to nech už je po nich a s takým výsledkom ako si predstavujem. Od určitého času sa to úplne zmenilo. Teraz sa na preteky teším, mojím cieľom je pripraviť sa na ne najlepšie ako viem v rámci mojich aktuálnych možností. Teším sa ako si zapretekám s najlepšími pretekármi. Potom úspech na preteku už je len čerešnička na torte. Takže dalo by sa povedať, že mojím cieľom nie je byť majstrom sveta, ale mojím cieľom je užívať si prípravu na ne a samotný pretek. A hlavne byť zdravý a silný a užívať si každý pohyb. :)


Pomáhajú ti pri športe aj výživové doplnky? Ak áno, na ktoré nedáš dopustiť?

Samozrejme, pri výkonnostnom športe a pri kvalite dnešnej stravy sa podľa mňa bez toho nedá zaobísť. Keďže normálne pracujem a mám rodinu, ani zďaleka nemám na regeneráciu toľko času ako by som potreboval. Preto napríklad K4 power BCAA-čka sú mojím veľkým pomocníkom v regenerácii svalov po náročných tréningoch. Thermofit a Arginodrink mi zase pomáhajú pripraviť sa na tréning, aj keď je to niekedy po veľmi náročnom dni, aby som si ho aj užil a aj zvládol tak ,ako si predstavujem. Táto 3-kombinácia je moja obľúbená aj pred pretekmi. Thermofit, arginodrink a BCAA-čka pred pretekmi sú naozaj TOP-ka ;) V mojom jedálničku nechýba ani proteín, najobľúbenejší je Wellnes Daily protein a aktuálne aj novinka FIT Soups niekedy nahradí proteín. Dávam si veľký pozor aby som zbytočne nevynechával tréningy kvôli zraneniu alebo chorobe. Minimálne 3x do roka využívam jedno balenie Gelo 3-complex, ktorý vyživí všetky kĺby, chrupavky a udržuje šľachy pružné. Na podporu imunity v obdobiach zvýšenej záťaže alebo v obdobiach vírusových ochorení mi veľmi pomáha Lyzín, Lactoferín a samozrejme Vitamín C.