Kyseliny v ľudskom tele

Kyseliny po prijatí potravou sa najskôr dostávajú cez žalúdočnú stenu do krvi. V prípade, že v krvi je už acidobázická rovnováha narušená (telo je zanesené kyselinami), kyseliny smerujú do väzív. Väzivo obklopuje všetky bunky, to znamená, že všetko do buniek a z buniek sa transportuje cez väzivo. Ak je preťažené, kyseliny zostávajú uložené v kĺboch, vzniká, reuma, dna, polyartritída.

V prekyslenom tkanive červené krvinky strácajú pružnosť, nedokážu v dostatočnom množstve prechádzať až do vlásočníc a jemných krvných ciev a tak sa nedostatočne zásobujú orgány kyslíkom. Väzivo prestáva plniť úlohu pufrovacieho (tlmivo-vyrovnávacieho) systému, jeho priechodnosť sa znižuje a tak sa bunky udusia pre nedostatočné zásobovanie. Organizmus začína stárnúť, vznikajú vrásky, celulitída a iné následné choroby z prekyslenia.

Stanovenie kyslosti v organizme:

1. intra a extrabunkový stav
2. pH v moči (optimum 6,8–7,4)
3. pH v slinách (väčšinou 7,1)

Acidobazická rovnováha: pH 7,4–7,5 Najkyslejší býva ranný moč pH 5,0 (telo cez noc vylučuje veľa kyselín) Najvyššia zásaditá hodnota je okolo 17,00 hod. Zdravé dojča kojené má pH moču 8–8,5.

Ventily kyselín:

• Pľúca (vydychovaním CO2 sa znižuje množstvo kyseliny uhličitej)
• Obličky: iba pre kyseliny rozpustné vo vode, potrebné veľké množstvo tekutín

(Na zriedenie a likvidáciu 1 g kyseliny močovej potrebuje organizmus 6–8 l vody)

• Pokožka a sliznice (kyseliny sa vylučujú formou potu a výlučkami)
• Konečník: forma hnačky napr. pri nezrelom ovocí
• Zvracanie

Vznik kyselín v organizme:

• Kyselina uhličitá: vzniká pri dýchaní premenou kyslíka na oxid uhličitý
• Kyselina močová: vzniká ako splodinový produkt pri konzumácií živočíšnych bielkovín
• Kyselina soľná: vytvára sa v dôsledku stresu, strachu, hnevu, hluku, pocity viny
• Kyselina octová: vyniká po nadmernej konzumácia sladkosti a preťaženiu kyselinou mliečnou po nadmernej telesnej námahe
• Kyselina sírová: vzniká pri nadmernej konzumácií bravčového mäsa a niektorých druhov syra