Získajte teraz balenie Serrapeptase Plus +30% obsahu za cenu klasického balenia. Viac na...

Umelé sladidlá: Aký majú vplyv na zdravie?
Umelé sladidlá: Aký majú vplyv na zdravie?

Umelé sladidlá: Aký majú vplyv na zdravie?

Umelé sladidlá: Aký majú vplyv na zdravie?

V snahe držať sa súčasného trendu v stravovaní, a to znížiť príjem cukru, sa umelé sladidlá stali obľúbenou voľbou pre mnohých ľudí.

Obsah

bezpečné a účinné, alebo naopak nesú so sebou skryté riziká? Dočítame sa o nich mnohé fámy, preto je nutné pozrieť sa na ich pozitívne účinky a aj potenciálne riziká s triezvym nadhľadom. Dôležité je uvedomiť si, že vďaka prísnym normám a dôkladnému schvaľovaniu sa nemusíme ich konzumovania obávať. Mnohé z nich sú dokonca preskúmané viac než samotný klasický cukor.

Kde sa umelé sladidlá najčastejšie nachádzajú?

Často sa používajú ako náhrada prírodného cukru vo výrobkoch, ako sú napríklad nízkokalorické nápoje, diétne potraviny, sladkosti a iné. Viete však ako ovplyvňujú vaše telo?

Čo sú to umelé sladidlá?

Umelé sladidlá sú syntetické látky, ktoré neobsahujú žiadne alebo len minimálne množstvo kalórií. Majú väčšinou výrazne vyššiu sladivosť než bežný cukor, a preto sa s cieľom dosiahnuť požadovanú sladkosť využívajú len v malých množstvách.

Radia sa medzi polyoly, alkoholové cukry, medzi ktoré patrí Xylitol, Erytritol, Maltitol a pod. Okrem umelých sladidiel existujú aj mnohé prírodné náhradné sladidlá získavané priamo od matky prírody.

torta umelé sladidlá

Ako fungujú umelé sladidlá?

Povrch jazyka je pokrytý chuťovými pohárikmi, ktoréreagujú na rôzne chute. Keď jeme, molekuly potravy sa s nimi dostávajú do kontaktu. Pri strete jedla s povrchom jazyka mozog rozpoznáva či ide o sladkú, slanú, kyslú alebo horkú chuť.

Molekuly umelých sladidiel sú podobné molekulám cukru, avšak s malou výnimkou. A to je tá, že náš organizmus molekuly umelých sladidiel nedokáže rozložiť na kalórie. To znamená, že poskytujú sladkú chuť bez zbytočného energetického príjmu.

Prečo sa používajú umelé sladidlá?

Ich užívanie sa často spája so snahou znížiť príjem kalórií a sacharidov, najmä s cieľom udržiavať si zdravú telesnú hmotnosť alebo pri liečbe cukrovky.

Vhodná náhrada pre ľudí trpiacich cukrovkou

Umelé sladidlá sú prakticky jedinou možnosťou pre ľudí, ktorí trpia cukrovkou. Nemajú vplyv na glykémiu, a tak nezvyšujú hladinu inzulínu.

Pri znižovaní hmotnosti

Obsahujú minimálne alebo žiadne kalórie, preto ak bojujeme s chuťou na sladké, nadváhou či obezitou, môžeme ich zaradiť do stravy. Nachádzajú v doplnkoch výživy: proteínoch, kašiach, nápojoch.

Niektoré vedecké štúdie tvrdia, že pokiaľ nahradíte bežné sladené nápoje verziami bez cukru môžete tak znížiť index telesnej hmotnosti (BMI) až o 1,3 – 1,7 bodu.

biely cukor

Náš tip: Vegánsky proteín z ponuky Kompava obsahuje až  60% bielkovín a je sladený xylitolom a stéviou. Môžete si tak dopriať skvelú chuť bez zbytočných kalórií. Je vo forme chutného nápoja, ktorý vás zasýti a zregeneruje organizmus po akomkoľvek športovom výkone.

Pri dentálnych problémoch

Odborníci upozorňujú na to, že užívanie náhradných sladidiel, môže znižovať riziko vzniku zubného kazu a s tým spojené problémy. Niektoré štúdie dokonca hovoria o tom, že tieto náhrady cukru pomáhajú s vyrovnávaním pH slín. Tým môžu znížiť množstvo baktérií, ktoré sú zodpovedné za vznik kazov.

Lacnejšia a dostupnejšia náhrada sacharózy (klasického cukru)

Intenzívne (nekalorické) sladidlá sú niekoľkonásobne sladšie ako sacharóza (cukor), no proces výroby je podstatne lacnejší ako pri výrobe klasického cukru.

Škodia nám umelé sladidlá?

Niektorí ľudia sa obávajú ich negatívnych účinkov na zdravie. Avšak všetky umelé sladidlá, ktoré sú predajne dostupné v rámci EÚ, musia pred schválením Európskou komisiou prejsť prísnym testovaním bezpečnosti. A aj napriek tomu sa stále ich bezpečnosť spochybňuje.

Výrobcovia musia poskytnúť celý rad informácií o konkrétnom sladidle, ktoré deklarujú napríklad, že:

  • nespôsobuje žiadne negatívne účinky,
  • neprispieva k tvorbe karcinómov,
  • neznižuje možnosť reprodukcie,
  • nespôsobuje alergické reakcie,
  • neukladá sa v tele a nemetabolizuje na nebezpečné látky.

Ako to teda skutočne je? Tieto fakty hovoria za všetko...

Na internete nájdeme veľa článkov aké sú umelé sladidlá nebezpečné. Pri bežnej konzumácii v nízkych množstvách však nemajú negatívny vplyv na organizmus. Väčšina štúdií, ktoré demonštrujú neblahý vplyv umelých sladidiel na organizmus má množstvo limitov.

Štúdie vykonávané na myšiach

Mnohé z účinkov umelých sladidiel neboli skúmané na ľuďoch, ale na myšiach. To čo bolo potvrdené na myšiach, neznamená automaticky, že sa to potvrdí na ľudskom organizme.

Dávkovanie umelých sladidiel

Ďalšou veľkou limitáciou je dávkovanie umelých sladidiel. Dávky, ktoré vedci použili boli extrémne vysoké a nikto z nás by nedokázal také veľké množstvo umelých sladidiel denne skonzumovať.

Keďže, ako už bolo spomenuté, umelé sladidlá sú niekoľkonásobne sladšie ako cukor, tak v produktoch, ktoré ich obsahujú, sa používa ich minimálne množstvo.

Sladká odmena pre mozog či tráviaci systém?

Mozog môže inak reagovať na náhradné sladidlá a cukor ako tráviaci systém, pretože tieto látky sú odlišné zložením. Po skonzumovaní cukru nastáva tzv. pocit odmeny, kedy sa vylučujú hormóny, medzi ktoré patrí dopamín. Práve toto je jeden z dôvodov, prečo nám tak chutia sladké potraviny.

Umelé sladidlá však len z časti aktivujú túto dráhu odmeny. Dodajú sladkú chuť, avšak nie energiu, čiže kalórie.

V niektorých špecifických prípadoch si však budeme musieť počkať na dôkladnejšie preskúmanie ako konkrétne umelé sladidlá vplývajú na náš organizmus. K menej preštudovaným patria novšie náhradné a umelé sladidlá.

Vo všeobecnosti však platí, že umelé sladidlá nemajú nežiaduce účinky na organizmus, pokiaľ ich neprijímame v nadmernom množstve.

umelé sladidlá

Prehľad bežnejšie používaných umelých sladidiel

Sacharín

Sacharín objavil v roku 1879 Constantin Fahlberg. Patrí medzi najstaršie intenzívne (nekalorické) sladidlá. Je približne 300-krát sladší ako cukor a má výraznú kovovo-horkú chuť. Sacharín bol od začiatku svojej existencie predmetom rôznych sporov a dohadov. Mnohé vedecké štúdie potvrdzujú jeho karcinogénny účinok nielen pri vysokom dávkovaní, ale aj pri dlhodobom používaní. Úrad pre kontrolu liečiv a potravín (FDA) ako aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) označili sacharín za látku pre človeka potenciálne nebezpečnú (karcinogénnu). V mnohých krajinách je jeho používanie zakázané. V potravinách sa môže označovať aj ako E954.

Acesulfam K

Acesulfam K bol objavený v roku 1967. Je približne 180 - 200-krát sladší ako cukor. Sám o sebe má výraznú, nepríjemnú chuť, ktorá sa často maskuje kombináciou s inými sladidlami. V tráviacom trakte sa prakticky vôbec nevstrebáva a v nezmenenej forme sa vylučuje močom. Patrí medzi najmenej preskúmané umelé sladidlá. Podľa dostupných údajov možno jeho používanie v malom množstve považovať za bezpečné. Označuje sa aj ako E950.

Sukralóza

Sukralóza bola objavená v roku 1976. Je približne 800-krát sladšia ako cukor a označuje sa kódom E955. Vyrába sa špeciálnymi biochemickými postupmi zo sacharózy (z repného cukru). Sukralóza sa v ľudskom tele nerozkladá, nie je metabolizovaná (v organizme neexistuje enzým, ktorý by ju rozložil) a v nezmenenej podobe sa vylučuje stolicou alebo močom.

Jej molekula obsahuje tri atómy organického chlóru, ktorý by v prípade uvoľnenia mohol byť pre organizmu nebezpečný (karcinogénny). Sukralóza sa však neakumuluje (neukladá) v tuku preto uvedené riziko nehrozí. Pri posledných výskumoch neboli preukázané žiadne závažnejšie vedľajšie účinky.

Aspartám

Umelé sladidlo Aspartám bolo objavené v roku 1965 a v súčasnosti patrí medzi najpoužívanejšie intenzívne sladidlá. Je približne 220-krát sladší ako cukor a má príjemnú chuť. Je málo odolný voči vysokým teplotám, a preto sa nehodí na varenie, pečenie a pod.

Aspartám je dipeptid, čo znamená, že je zložený z dvoch aminokyselín (kyselina asparágová a fenylalanín), ktoré sú spojené väzbou. Pri rozklade aspartámu organizmom dochádza k uvoľneniu aminokyseliny fenylalanínu, čo môže byť rizikové pre osoby trpiace vzácnym ochorením fenylketonúriou (človek nie je schopný metabolizovať - spracovať aminokyselinu fenylalanín).

Aspartám je nebezpečný. Pravda alebo mýtus?

Súčasná marketingová vojna, ktorá je vedená proti aspartámu nie je až tak opodstatnená ako by sa mohlo zdať. Za celú existenciu aspartámu nebol u človeka zaznamenaný ani jeden prípad výskytu zdravotných problémov. Potvrdzuje to aj najnovšie vyhlásenie Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA), ktorý pri celkovom posudku rizík tohto sladidla došiel k záveru, že aspartám a produkty jeho rozkladu sú pri odporúčanom dávkovaní pre ľudské zdravie bezpečné. Odporúčaná denná dávka je 1 - 40 mg aspartámu na 1 kg telesnej hmotnosti.

Pre porovnanie, ak by priemerný 80 kg vážiaci muž chcel prekročiť odporúčanú dennú dávku aspartámu, musel by skonzumovať viac ako 3200 mg aspartámu, čo je prakticky nemožné.

Stévia (glykozidy steviolu)

Stévia je sladidlo prírodného charakteru, ktoré je približne 200 - 300-krát sladšie ako cukor. V organizme sa nerozkladá, nepodlieha metabolizmu. Nerozkladá sa ani pri vysokých teplotách, a preto je vhodná na varenie, pečenie a pod.

Zlepšuje citlivosť buniek na inzulín. Nezvyšuje hladinu krvného cukru, a je teda vhodná pre diabetikov. Eliminuje tvorbu zubného kazu a pozitívne vplýva na stav pokožky a podporuje trávenie.

stévia

Erytritol

Erytritol je alkoholový cukor, ktorý sa vyrába prirodzenou fermentáciou glukózy kvasiniek Moniliella pollinis alebo Trichosporonoides megachilensis. Následne prebieha filtrácia, kryštalizácia a sušenie. Je vstrebávaný cez tenké črevo. Erytritol je Úradom pre kontrolu potravín a liečiv (US Food and Drug Administration, FDA) všeobecne uznávaný ako bezpečný. Neobsahuje kalórie, no je o niečo menej sladký ako cukor. Nezvyšuje cukor a inzulín v krvi a taktiež chráni pred vznikom zubného kazu. Pri nadmernom užívaní môže spôsobiť Gastrointestinálne problémy.

Maltitol

Taktiež patrí medzi alkoholové cukry. Obsahuje polovičné množstvo kalórií ako cukor. Je takmer rovnako sladký ako cukor asi 90% sladkosti. Prirodzene sa v malom množstve vyskytuje v niektorých druhoch ovocia a zeleniny a v obilných výrobkoch.

Má aj veľmi podobnú konzistenciu a lepkavosť ako cukor, preto je vhodný ako náhrada do kulinárskych receptov. Znižuje hladinu kyslosti v ústnej dutine, čím znižuje riziko vzniku zubného kazu.

Xylitol

Je organická zlúčenina, ktorá sa nazýva aj brezový cukor. Patrí medzi alkoholové cukry, prirodzene sa vyskytuje aj v ľudskom tele. Má asi 40% menší obsah kalórií ako bežný cukor. Pôvodne sa vyrábal z brezovej šťavy, ale takých nájdeme na pultoch málo. V súčasnosti sa vyrába najmä z kukurice, ktorého najväčším dovozcom je Čína.

Pridáva sa do žuvačiek a sladkostí, pretože nespôsobuje zubný kaz. Pri nadmernej konzumácií môže mať laxatívne účinky.

xylitol

Monk Fruit

Prírodné sladidlo, pochádzajúce z juhovýchodnej Číny a v čínskej medicíne sa využíva po stáročia. Extrakt z týchto plodov je asi 150- až 250-krát sladší ako bežný cukor a obsahujú minimálne množstvo kalórií. Sladkosť pochádza z antioxidantov nazývaných mogrozidy.

protizápalové účinky na organizmus a nespôsobuje gastrointestinálne problémy.

Napriek tomu že je mnoho-násobne sladšie, môže zvyšovať hladinu cukru v krvi.