Tohtoročný Oravaman sa každému účastníkovi dobre vryje do pamäti. Oravaman je vždy náročná výzva, no tento rok sa k tomu pridalo počasie ktoré znásobilo náročnosť oravských tratí. Zima a dážď sprevádzala pretekárov počas celej trate. Dokonca aj trate sa museli pozmeniť, Výstup na Rákoň a prebeh po otvorenom hrebeni sa kvôli silnému vetru zrušil, no organizátori si to na nás vynahradili pri výbehu zo spálenej doliny smerom na Brestovú. Miesto výbehu do približne jednej tretiny zjazdovky sme bežali až na konečnú sedačkovej lanovky a potom späť dole na zvážnicu, čo v konečnom dôsledku bolo väčšie prevýšenie ako keby sme bežali až na Rákoň.
Podľa predpovedí a skúsenosti z minulých ročníkov som vedel čo nás čaká a vedel som sa na to dobre pripraviť. Dôležité v takýchto extrémnych podmienkach je správne oblečenie a výživa. Oblečenie sa asi najviac skloňovalo pred pretekmi. Ja som ale dobre vedel, že nesmiem byť ani príliš oblečený. Keď som na preteky pripravený s cieľom podať maximálny výkon, viem že moje telo vytvára toľko tepelnej energie, že sa dokáže zahriať a udržať v teple aj v daždi a pri teplote pod 10 stupňov. Pod klasický letný triatlonový dres som si dal ešte tenké kompresné termo, na ruky tenké rukavice a v zálohe som mal tenkú pláštenku, ktorú som ale použil až na behu. A bolo to pre mňa ideálne. Síce v závere na Ťatliakovu chatu mi už začali mrznúť ruky, no organizátori s tým našťastie počítali, mali tam pripravené vedro s teplou vodou, kam som na pár sekúnd ponoril ruky a potom už nebolo problém obuť si tenisky na beh a obliecť pláštenku.
Tiež som vedel že pretek bude trvať viac ako 5 hodín a rozhodovať sa bude najmä v posledných kilometroch na biku a potom na behu. Tam sa ukáže kto má ešte koľko síl a koľko ušetril energie. Deň až dva pred pretekmi som zvýšil príjem sacharidov, takisto pitný režim. Aby moje glykogénové zásoby boli plné a bol som dokonale hydratovaný. Ráno pred pretekmi som sa už ale vystríhal sacharidov aby moje telo aspoň v prvej polovici preteku dokázalo ísť čo najviac na tuky a šetrilo si glykogén na neskôr. Vedel som že platí rovnica: nedostatok energie (hlaďák) = zima => zníženie výkonu + trápenie.
A to som nechcel dosiahnuť a podarilo sa mi to. Plávanie som išiel s rezervou a z depa vychádzal na treťom mieste. Prvých 30km na bicykli som mal pocit že ani nie som na preteku, keďže dvoch pretekárov pred sebou som nikde nevidel (boli cca 2-3min predo mnou) a takisto to bolo za mnou. Po prvej obrátke som zistil že ďalší pretekár za mnou je cca 5min, tak som vedel že výkon je super a len to udržať. Potom pri druhom stúpaní na huty som zistil že mi fučí predná galuska. Tmel asi nefungoval a veci na opravu som si ani nebral lebo som vedel že v takej zime by bolo nereálne meniť galusku. Tak som iba dúfal že keď klesne tlak v pneumatike tak to prestane fučať. Žiaľ sa tak nestalo, hore na hutách som mal poloprázdnu galusku tak som sa snažil zozjazdovať kým sa mi úplne nevyprázdni. To sa postupne aj stalo, a na obrátke som už mal úplne prázdne predné koleso. Vedel som že do Zuberca sa aj tak nejako musím dostať, tak som aj na prázdnej galuske začal šliapať hore hutami. Pretekár ktorý išiel na prvom mieste spadol a odstúpil z preteku, takže som bol druhý a po druhej otočke videl že na tretieho mám dosť veľký náskok a na ďalších ešte väčší. Začal som sa pohrávať s myšlienkou že by som to celé mohol dať aj na prázdnej galuske ale ešte viac som veril, že snáď stretnem pretekára ktorý bude mať tiež nejaký technický problém a vymeníme si predné kolesa. A presne to sa aj stalo asi kilometer pred koncom stúpania. Pri trati stál pretekár s defektom na zadnom kolese. Hneď som sa ho opýtal či by mi nepožičal predné koleso a hneď to ochotne urobil. Ja som stále ostal na druhom mieste a mohol naplno pokračovať v preteku. Vedel som že v tak dlhom preteku pár stratených minút nemusí hrať veľkú rolu a nenechal som sa tým vyviesť z rytmu.
Proteínovo tukové raňajky sa mi veľmi osvedčili a až po treťom výjazde hút som si dal prvé jedlo a to jednu dávku Sport Premium Energy. Dovtedy som nepociťoval žiaden hlad alebo nedostatok energie. Dole v Zuberci pred výjazdom na Tatliačku som si dal K4 power kapsule, kde som pridal ešte jeden Thermofit navyše a tesne pred Zverovkou som si dal prvý gel. Nechcel som dopadnúť ako pred dvoma rokmi keď mi posledné dva kilometre na bicykli došla energia a ledva som hore vyšiel. Viem čo tam znamenajú posledné 4 kilometre a netreba ich nikdy podceniť aj keď sa mi stále išlo výborne. Práve v týchto miestach som vždy rozhodol o víťazstve keď som Oravamana 2x vyhral.
Na beh som vybiehal spolu s Václavom Holubom, ktorý bol tesne za mnou po mojich technických problémoch adobehol ma vdruhom depe. Do kopca som išiel trochu opatrnejšie lebo som očakával dlhý a náročný beh, dal som si znovu energetické kapsule K4 Power a zapil colou. Holub mi teda kúsok ušiel, no v prvom zbehu som ho rýchlo dobehol a bežali sme spolu. V látanej doline mi nohy išli samé tak som to pustil a vytvoril si na neho malý náskok. Zo Zverovky som očakával výbeh cca 200m výškových a potom dlhý zbeh do Zuberca. Holub ma opäť do kopca dobehol, ani jeden sme netušili ako vysoko vlastne bežíme, no znova sa mi začal pomaly vzďalovať. Nakoniec sme bežali až po hornú stanicu lanovky, cca 600m výškových. Tu mi opäť pomohol K4 power gel, posledný čo som ešte mal, lebo som nečakal taký dlhý a náročný výšľap, hneď som si ho dal keď som začal pociťovať nedostatok energie e zase bolo dobre. Po výbehu nasledoval najskôr strmý zbeh po zjazdovke a potom stredne strmý zbeh po zvážnici. Zase som nohy pustil ako vládali a nesnažil sa to brzdiť a v závere zbehu sa mi znovu podarilo Holuba dobehnúť, asi na 10“. No keď sme prišli na cestu asi 5km pred cieľom, náš odstup ostal rovnaký a neskôr začal opäť narastať. Zatiaľ to bol môj najdlhší triatlonový pretek v živote a posledných 5km som sa už celkom tešil do cieľa. Dovtedy som si to až na ten čas s defektom aj v zlom počasí celkom užíval Holub mal v závere viac síl a ustrážil si druhé miesto. Ja som dobehol asi minútu a pol za ním na treťom mieste a bol som prvým Slovákom v cieli.
S výkonom a prípravou na pretek som bol veľmi spokojný, nebyť tých technických problémov, mohol som bojovať o druhé miesto. Víťazný Zamora si išiel svoj vlastný pretek a dobehol 7minút predo mnou. Toto bol môj piaty oravaman (zo šiestich čo sa konali) a boli jednoznačne najťažšie podmienky. Obdiv patrí každému pretekárovi ktorí prišiel do cieľa a takisto aj každému z organizačného tímu, ktorý sa perfektne starali o celé zabezpečenie pretekov aj v takom nečase.
Tomáš Jurkovič