Obsah
Veľa ľudí vníma za bežných podmienok imunitu ako samozrejmosť a začne jej značnú pozornosť venovať až vtedy, keď je niečo v neporiadku. Avšak o imunitný systém sa treba starať a neustále ho posilňovať, nakoľko zastáva pozíciu verného pomocníka na ceste životom.
Čo sa skrýva za pojmom imunitný systém?
Jednoducho povedané, imunitný systém pôsobí ako ,,ochranný“ štít, ktorý chráni organizmus pred nebezpečnými útokmi rôznych cudzorodých organizmov, vírusov či baktérií, ale rovnako ho chráni i pred škodlivinami zvnútra v podobe autoimunitných reakcií. Okrem ochrannej funkcie sa podieľa i na udržiavaní rovnovážneho stavu organizmu spolu s nervovým a hormonálnym systémom.
Slovo vírus má svoj pôvod v latinčine - v preklade znamená jed.
Čo je vírus?
Vírusy sú veľmi rozšírené. Len v svetových oceánoch možno nájsť nepredstaviteľné množstvo druhov, pričom toto je len zlomok ich celkového počtu. V jednom litri morskej vody vyskytujúcej sa v blízkosti pobrežia sa nachádza viac vírusov ako je celkový počet obyvateľov na Zemi.
Približne od 19. storočia sa začalo hlbšie štúdium týkajúce sa vírusov, pretože ľudia prirodzene tušili, že v prostredí sa vyskytuje množstvo organizmov, ktoré sú pôvodcami mnohých infekcií.
Vedci sa dopátrali k vírusom a ich ďalšiemu skúmaniu prostredníctvom nukleových kyselín (DNA alebo RNA), ktoré sa vyskytujú v organizme živočíchov alebo v pôde. V počiatkoch však chceli zistiť, aký je zdroj vyskytujúcej sa nákazy, no, nanešťastie, boli neúspešní.
Pokúšali sa o detekciu pôvodcu prostredníctvom filtrácie, avšak výsledný filtrát aj napriek ich snahe vždy dokázal nakaziť prípadného hostiteľa. Tento ich neúspech značil, že veľkosť patogénu je zanedbateľná, a teda nie je možné ju zachytiť prostredníctvom vtedy používaného mikroskopu.
Známy historik v oblasti medicíny Robert Taylor sa v knihe Príbehy bielych plášťov vyjadril k danému zisteniu tak, že až po uplynutí určitého času sa skutočne prišlo na schopnosť vírusov prechádzať cez veľmi jemné filtre, ktoré sú schopné zachytiť väčšinu z existujúcich baktérii.
Situácia sa objasnila až po objavení elektrónového mikroskopu v roku 1931, ktorý vedcom umožnil dozvedieť sa viac o komplexných štruktúrach vírusov.
Ako si môžeme štruktúru vírusu predstaviť?
V jednoduchosti povedané, nemožno nájsť v jeho štruktúre niečo podobné bežným živým organizmom, pretože ide len o nukleovú kyselinu obalenú bielkovinovým plášťom bez nejakých zložitejších bunkových štruktúr, ktoré sa štandardne vyskytujú v živočíšnych bunkách (jadro, mitochondrie,...). Nukleovou kyselinou, ktorá tvorí štruktúru vírusu môže byť DNA alebo RNA, avšak vždy iba jedna z nich, nikdy nie naraz.
Vírus vs. ľudský organizmus
Vírusy sa šíria vzduchom, líšia sa ich zotrvačnosťou v závislosti od typu povrchov rôznych predmetov, prenášajú sa ľudským kontaktom. Vo všeobecnosti o vírusoch platí, že ich šírenie prebieha kvapôčkovou infekciou, teda ich vstup do organizmu je realizovaný vdýchnutím.
Za počiatok nákazy sa teda považuje vstup vírusu do organizmu a jeho následný presun k hostiteľskej bunke, ktorej povrch obsahuje receptory. Tie predstavujú vhodný substrát na prichytenie vírusu prostredníctvom glykoproteínových výbežkov a ďalšie procesy rozmnožovania a komplementácie vírusu.
Kým baktérie je možné pestovať na agarovej pôde získavanej z morských rias, vírusy sú o niečo náročnejšie. Vírusy sú vnútrobunkové parazity, takže ich rozmnožovanie sa môže realizovať len v rámci živých buniek. K ich transportu v ľudskom organizme dochádza prostredníctvom krvi, lymfatickej tekutiny alebo nervov. Vo vnútri buniek vírusy spôsobujú ich poškodenie alebo dokonca spôsobujú zmenu DNA zasiahnutých buniek.
Dôležitú úlohu v ochrane pred vírusovou infekciou zohrávajú bunky prirodzenej imunity, ktoré pracujú za účelom likvidácie buniek napadnutých vírusom a celkového utlmenia infekčného procesu.
Ako možno posilniť prirodzenú imunitnú odpoveď?
Posilniť celkovú imunitu, avšak v prvom rade tú ,,prirodzenú“, ktorá zabezpečí efektívnu prevenciu, je tá správna cesta k prekonaniu hrozby aktuálnej vírusovej infekcie. Predovšetkým netreba zabúdať na pestrú a vyváženú stravu, obmedziť v primeranom množstve cukry, ktoré telo zakysľujú. Čim viac cukru do tela dáme, tým viac vytvárame blahodarnejšie prostredie pre rast a množenie sa vírusov, baktérií i parazitov, ktoré sladké priam milujú.
Druhá dôležitá vec je zdravý pohyb na čerstvom vzduchu. Vydychovanie kyselín z tela a nasávanie čerstvého vzduchu niekde v prírode je omnoho zdravšie ako byť zavretý v nejakej vydýchanej miestnosti.
V rámci prevencie je taktiež dôležité dbať o zvýšenú hygienu, ktorá zabráni prípadnému šíreniu vírusov a zablokuje ich prístup k bunkám slizníc, ktoré sú vzhľadom na spôsob prenosu vírusov najzraniteľnejšie.
V neposlednom rade treba myslieť aj na doplnenie látok, ktoré sú v strave obmedzené a pre imunitný systém dôležité. Patria sem napríklad:
- Mikroelementy
Preto, aby imunitný systém pracoval ako hodinky, je dôležité zo skupiny mikroelementov zabezpečiť dostatočný prísun železa, selénu a zinku. Pričom zinok a selén sú pre jeho správneho fungovanie rozhodujúce, nakoľko ich nedostatočný príjem spôsobuje vyššiu náchylnosť na vírusové infekcie horných dýchacích ciest.
- Laktoferín
V súvislosti so železom a posilnením imunity, nie je možné zabudnúť na laktoferín – prírodný glykoproteín, jeden z najsilnejších imunostimulačných prirodzených prostriedkov na podporu imunity. Jeho najvýznamnejšia úloha spočíva v schopnosti transportovať železo v organizme, narúšať membrány mnohých mikroorganizmov. Tým, že viaže na seba železo, dokáže výrazne spomaliť rast a rozmnožovanie rôznych útočiacich patogénov.
- Colostrum
Colostrum alebo mledzivo je tekutá látka vytvárajúca sa v mliečnych žľazách samíc cicavcov (i človeka) v období tesne pred pôrodom, pričom po privedení jedinca na svet, sa mení po pár hodinách na materské mlieko. Ide o látku účinne podporujúcu imunitný systém, celkové zdravie a vývoj organizmu malého tvora. Najviac obsahuje imunglobulínov, ale i rastové faktory pre správny vývin a rast, bielkoviny, minerály, vitamíny. Všetky tieto látky zabezpečujú prežitie malého tvora vo svete plnom baktérií a vírusov, kým sa nezačne vytvárať vlastná imunita.
- Vitamín C
Vitamín C nielen že pôsobí ako prevencia výskytu mnohých ochorení, ale vďaka schopnosti znižovať oxidačný stres zabraňuje aj vzniku ochorení, ktoré sú sprevádzané chronickým zápalom. Nie nadarmo patrí vitamín C medzi najpopulárnejšie antioxidanty. Zvyšuje odolnosť imunitného systému, tým, že chráni bunky pred poškodením voľnými radikálmi vytvorené či už priamo v tele alebo prichádzajúce zvonku.
- Vitamín D
Počas chladnejších ročných období všetci zvykneme trpieť nedostatkom slnečného vitamínu D, preto je dôležité ho dopĺňať prostredníctvom výživových doplnkov. Je veľmi dôležitý pre správne fungovanie imunitného systému.
Ovplyvňuje i správne vstrebávanie a využitie vápnika a fosforu, čím prispieva k udržaniu zdravia kostí, zubov a svalov. Okrem všetkých týchto benefitov vitamínu D, je podľa najnovších štúdií vitamín D nevyhnutný pre aktiváciu imunitných buniek – T bunky, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri boji s korona vírusom.
- L-lyzín
L-lyzín je prírodná látka- aminokyselina, no taktiež vysokoúčinný stimulátor imunity. Významne chráni pred rôznymi vírusmi, no zároveň napomáha k jednoduchšiemu prekonaniu už existujúcich vírusových infekcií. Je to najzákladnejšia stavebná látka, ktorú potrebuje imunitný systém na tvorbu svojich buniek. Zabraňuje vzniku oparov, zvyšuje pevnosť kostí, zlepšuje hojenie rán. Je skutočne nezastupiteľnou a univerzálnou aminokyselinou pre každý organizmus.
